utorok 30. októbra 2012

God's wings 13th

dúfam, že sa vám páči nový vzhľad blogu, zajtra by malo ešte niečo pribudnúť ale pššt :)
časť venujem: Luss - za to aká si a dovoľuješ mi ťa neskutočne zbožňovať a mojej Klaudii :* k tomu slová netreba :)..Janii

na túto pesničku nemám slov...a nikdy ani mať nebudem :)

Harry
Môj Twitter bol plný všelijakých otázok, typu, Prečo si to urobil?, Je to vážne? Ničomu som nerozumel, dokonca som videl aj trend #WhyHarry? Až keď som klikol na jeden odkaz pochopil som o čo tu ide.

Dance to Love :) 20.kapitola

Táák dievčatá..prinášam Vám 20. kapitolu Dance to Love :) som rýchla čo? ale to všetko pre Vás..Nemám slov k tomu, čo v poslednej dobe dokazujete..Dnes sme presiahli 

57.000 zhliadnutí

Ste vy normálne? Je TOTO normálne? Lebo ja si myslím, že ste neuveriteľné..hraje mi Little Things a slzy mi tečú potokom po tvári..ani si neviete predstaviť aká som Vám vďačná..Najviac ako to ide..Zbožňujem Vás a ďakujem tomu najvyššiemu za to, že ste :')

Dúfam, že sa Vám časť bude páčiť :)
Ľúbim Vás :)
*K

,,Zlatko o 15 minút sme pred domom"ozvala sa mama do telefónu, keď som ho zdvihla rozvalená na gauči.Konečne sa nemusím strachovať, že sa mi mobil rozpadne v rukách, keď ho budem mať pri uchu.
,,Super.Večeru máte uvarenú čakám Vás"zasmiala som sa a pretočila som sa na druhú stranu, lebo ma pomaličky začínal bolieť zadok.Ukončila som hovor a mobil som položila na stolík predomnou.Len čo som sa oprela naspäť o sedačku mi blikla smska

'Hi babe.How r u? I want to talk 2 u but we begin with concert.Can we talk in today? I need to hear yur voice.Miss u so much babe.Love you.Z.xx'

Keď som dočítala na tvári sa mi rozhostil úsmev, ale do očí sa mi taktiež tlačili slzy.Chýbal mi.Už deň čo som ho nevidela a nebola som s ním.Musím prestať byť na ňom až taká závislá.Postavila som sa zo sedačky a prešla som do kuchyne, kde som zablúdila do chladničky.Niall by mal zo mňa radosť.Vzala som si pomarančový džús a naliala som si ho do 2 decového pohára pričom som rozmýšľala nad tým, čo odpíšem Zaynovi

'My darling.I'm good but I miss u so much.Lot of happines on concert and we'll talk together tonight.Lots of greetings to boys and u.Love u so much.Looking forward 2 Skype tonight.N.xx'

Ťukla som na 'send' a čakala som kým mi príde správa o odoslaní.Po chvíli sa displej rozsvietil a ja som sa znova pousmiala.O pár sekúnd na to mi Zayn prezvonil a bola by som prezvonila aj ja jemu, ale v dverách zaštrngotali kľúče a zvonku som počula mamin aj Andyho spoločný smiech.Rozbehla som sa k dverám a plná očakávaní som ich otvorila.Mama sa chystala chytiť kľučku, ale namiesto toho jej ruka šmátrala po prázdne.Rozosmiala som sa a hodila som sa na ňu.
,,Vitajtéééé!"pišťala som a pučila som mamu v mojom silnom objatí
,,Ahoj zlatko.Nečakala som takéto pekné privítanie"smiala sa mama a hladila ma po vlasoch.
,,Tss"odula som sa a po chvíľke urazeného pohľadu som sa rozosmiala.Objala som aj Andyho a spoločne sme sa vtrepali dnu do domu.Mama vzala kufre a Andy asi o polovičku viac než mama.Chcela som aj ja pomôcť, ale nedovolili mi to.
,,Zlatko chceš darčeky?"potmehútsky sa na mňa usmiala mama a ja som prižmúrila oči
,,Poďte sa najprv najesť potom budú darčeky.Hlavne, že ste doma vy"usmiala som sa na nich a dlaňami som ukázala smerom na kuchyňu
,,Pane bože.Nickie nemáš teplotu?"mama ku mne podišla a ruku mi priložila na čelo
,,Mama prestaň.Som v poriadku.Len som si mnoho vecí uvedomila za ten čas, čo som so Zaynom"uasmiala som sa na ňu a odtiahla som sa od jej dotyku.Mama sa na mňa zapozerala, ale nechala to tak.Asi to bude rozpitvávať bez Andyho.
,,No tak čo dobré si nám navarila?"skúmavo sa na mňa pozrela a popri mne prešla do kuchyne
,,Tvoje obľúbené..dokonči"zasmiala som sa a pozrela som sa na Andyho, ktorý sa na nás neskutočne zabával
,,Lievance?"šokovane sa na mňa pozrela
,,Síce až na druhý pokus, ale uhádla si"zasmiala som sa a mame sa rozžiarili oči ,,Báť, že sa otravíte sa nemusíte.Jedla som z nich na obed a žijem takže no problemmo"zasmiala som sa a Andy sa na mňa zamračil
,,Prestaň.Určite budú dokonalé"usmiala sa na mňa a ja som im obom pred nosy položila tanier
,,Andy dúfam, že máš rád lievance"usmiala som sa na ňho, keď som mu položila tanier pod nos
,,Že váhaš.Tvoje budú určite dokonalé"žmurkol na mňa a do úst si vhodil prvé sústo.Mama už mľaskala vedľa neho a ja som si sadla oproti nim a čakala na ich reakcie.Po chvíľke sa mobil v strede stola rozozvučal.Chcela som sa natiahnuť, aby som ho umlčala, ale mama ma predbehla a pozrela sa na displej skôr než ja.Uškrnula sa a pozrela sa na mňa
,,Sanny"zasmiala sa a ja som posmutnela.Myslela som si, že to bol Zayn, ale nevadí.
,,Zistím čo chce a som späť"zasmiala som sa a vyšla som z kuchyne
,,Ahoj Sanny"zasmiala som sa do mobilu a postavila som sa pred zrkadlo v predsieni, aby som mala čo robiť kým budeme mlieť
,,Nickie!Nudím sa.Vrav dačo"zasmiala sa do mobilu a ja som sa rozrehotala.Ona nieje normálna.Volá mi len preto, lebo sa nudí
,,Príď k nám"zasmiala som sa a strúhala som na seba grimasy do zrkadla
,,Môžem?"hneď sa chytila a ja som sa znova rozosmiala
,,Mamí? Môže prísť Sanny teraz k nám?"zakričala som na celý dom
,,Nech sa rovno zbalí, zoberie si veci a prespí u nás.Aspoň nemusí skoro vstávať a zajtra by sme mali viac času"počula som odozvu
,,Máš sa zbaliť a dotrepať sa so všetkým čo zajtra berieš so sebou, že u nás prespíš a zajtra už rovno pôjdete"usmiala som sa do telefónu a sebe som ukázala moje zuby
,,Dobre..do dvoch hodín som tam"zasmiala sa a zložila mi bez pozdravu.Bože to je šialené dievča.Uchechtla som sa a pomyslela som na Zayna, ktorý teraz niekde v LA tancuje jeho sexy tanečky na stagei pred tisíckami fanúšičiek.Wrr.Vrátila som sa naspäť do kuchyne, kde som našla mamu s Andym umývať riad.
,,Ejha vy ste ale rýchli"obdivne som zapískala a zasmiala som sa
,,My niesme rýchli.To len ty dlho melieš"zasmiala sa mama a ja som dopila džús položený na linke
,,Bla bla bla.Mám Vám pomôcť?"opýtala som sa a pozorovala som ich zohranosť
,,Už sme skončili takže ani nie.No poď si po tie darčeky lebo, keď tu bude Sanny tak si to nevychutnáš"zasmiala sa mama a začala ma ťahať smerom ku kufrom.Bola som síce veľmi nedočkavá, ale snažila som sa to nejako skryť.Zas až tak veľmi ma ten narcis nezmenil (:D).Mama sa zohla ku kufrom a začala niečo vyťahovať.Vytiahla asi 4 tašky.V dvoch bolo niečo látkové a v ďaľších dvoch krabice.S pozdvihnutým obočím som sa na ňu pozrela a ona mi ich všetky podala
,,To akože všetko je moje?"zaskočene som sa na ňu pozrela, kým čakala čo s nimi urobím
,,Rozbaľuj a buď ticho"zahriakol ma Andy a ja som sa na ňom zasmiala.Vyzeral byť nervózny.Žeby sa bál, čo na to poviem?Prešla som tých pár krokov do obývačky a sadla som si na gauč.Poupravila som si UGGy na mojich nohách a vrhla som sa na tašky.Ako prvú som si dala na revanš tú najväčšiu.Vytiahla som z nej dokonalé šaty.Mačičková potlač a tlmená hnedá farba.Po kolená a absolútne úžasné.Pohladila som jemný materiál a vďačne som sa usmiala na svojich rodičov.Natiahla som sa po druhej taške, kde som našla krvavočervené sako.Mama myslela na všetko a zladila ma.Do očí sa mi hrnuli slzy a mala som chuť skákať 3 metre nad zem.Do rúk som vzala tretiu tašku a z nej som vytiahla absolútne jednoduché čierne topánky značky Giuseppe Zanotti a skoro sa mi podlomili neviem čo lebo som sedela (:D).Jemný materiál, iličkový opätok a otvorená špička.OMG.Nakoniec som vzala poslednú tašku a z nej na mňy vykukla čierna taška značky Prada.
,,Áááááááááááááá! Ďakujem veľmi krásne!"vyskočila som od tašiek a skočila som na mamu a Andyho..

,,Bože veď idem!"vyšla som z mojej izby a sama pre seba som si v duchu nadávali.Chcela som si spraviť deň pre seba pretože dnes sa výnimočne zrušil tréning.Mama s Andym šle odviezť Sanny a aj keď mali ísť na nákupy mali by sa čo najskôr vrátiť.Vonku pršalo a vyzeralo akoby bolo vonku nie 5, ale 10 hodín.V trišku a gatiach som zbehla dole pod schody kde je na stene pevná linka a zdvihla som
,,Prosím, Nicole Venables pri telefóne.."ešte som sa šťastne predstavila, ale slová, ktoré následne odzneli zmenili môj život o 360°Mojím vnútrom sa ozvala neskutočná bolesť a z ruky mi vypadlo slúchadlo..





Keď už tak prekvapujete dáte 12+ komentárov? :)
Aj tak Vás ľúbim :)*
*K

nedeľa 28. októbra 2012

Dance to Love :) 19.kapitola


Nebudem Vám to tu obkecávať lebo viem, že moje meškanie si nevyžehlím, ale cez prázdniny sa budem snažiť napísať čo najviac..Viac Vám povie asi článok Always and Forever ak ste ho ešte nečítali :) Dúfam, že sa na mňa nehneváte..:) BTW užívajte si ešte mierne šťastné časti, lebo o chvíľu prídu časti s vreckovkami a smutnými pesničkami.

Túto časť venujem Luss, ktorá mi veľmi pomohla :) ona vie s čím :) ďalej ju venujem Laure, ktorá mi dáva toľko elánu do písania, že je to neuveriteľné, Janii, ktorá je tou najlepšou na svete a pre Nickie, s ktorou už spriadame plány do budúcna :) :*

Ľúbim Vás! 
*K


,,Ták hrdličky opúšťam Vás.Musím bežať.Ešte ma niečo čaká.Vy si užívajte vzájomnú spoločnosť"usmiala sa na nás Sann a postupne vstávala z pohovky na ktorej bola rozvalená.Trošku jej to trvalo keďže po dvoch hodiách v sede je to trošku obtiažnejšie.Tiež som sa postupne zdvíhala a Zayn so mnou.Podľa mňa si so Sanny sadli a vkuse do seba zapárali.Bola som tomu rada.Pomaly sme prešli do predsiene a Sann sa začala obliekať a obúvať.Na nohy nahodila štekle ako vždy a upaľovala preč.So smiechom som zatvorila dvere a otočila som sa na Zayna.
,,Asi už tiež pôjdem"smutne sa na mňa usmial a prstami jemne prešiel po kontúrach môjho líca
,,Nechceš zostať so mnou?"navrhla som a modlila som sa, aby privolil
,,Ale nebude tvoja mama proti?"zarazene sa na mňa pozrel a ja som sa rozosmiala.Zabudla som mu to povedať.
,,Mama príde až zajtra.Spolu s Andym sú na dvojdňovke v New Yorku.No ták ostaň.Prosím"hodila som na ňho psie oči a pritisla som sa k nemu tak, aby sme boli pri sebe čo najbližšie, ale aby sme sa nedotýkali
,,A chceš aby som ostal?"zaškeril sa na mňa
,,Zayn Jawaad Malik!Prestaň trepať sprostosti, jasné?!"zachmúrila som sa na ňho a ruky som si založila na prsiach
,,No ták nehnevaj sa.Ja som si len nebol istý!"robil sa, že nič, ale ja som len prižmurila oči a pripravovala som sa na skok
,,Utekaj!Lebo keď ťa chytím tak zle dopadneš!"precedila som pomedzi zuby na čo som sa hneď rozutekala a začala som ho naháňať po celom dome.Po asi piatich kolečkách po celom dome som nič nevládala, ale tak či tak som ho naháňala.Zamieril si to do spálne, kde sme asi desaťkrát obišli posteľ a potom si to znova zamieril na chodbu ku schodom.Za sprievodu jeho hlasného smiechu som za ním bežala, keď sa zrazu trošku od schodov rozhodol, že objíme podlahu a tak aj spravil.Nestihla som zabrzdiť a tak som skončila na ňom.Obaja sme sa rozrehotali ako najväčší blázni a umlčalo nás až vzájomné topenie sa v očiach toho druhého.Zayn mi opatrne založil prameň vlasov za ucho, ale jeho ruka neopustila moju tvár.Následne si ma pritiahol a spojil naše pery v jedno.Najprv bol náš bozk nežný a jemný, ale keď som trošku pootvorila ústa vnikol mi tam jazykom a začal sa vášnivý boj jazykov.Zaynovi sa asi nepáčila moja pozícia a tak si ma pretočil pod seba.Prstami jemne kopíroval moju pokožku pod tričkom a ja som si nohy obtočila okolo jeho pása.Boli by sme pokračovali v hre našich jazykov, ale prerušilo nás Zaynovo zaškvŕkanie v žalúdku.Odlepila som sa od neho a postavila som sa na nohy.Zayn sa na mňa umučene pozrel a ja som k nemu natiahla ruky, aby som ho vytiahla na nohy.Usmial sa a bez mojej pomoci sa vytiahol ku mne pričom si ma k sebe znova pritiahol a jemne sa obtrel o moje pery.Vzala som ho za ruku a spoločne sme si to zamierili do kuchyne.
,,Čo si dáme?"pozrela som sa na ňho s iskričkami v očiach
,,Ja by som si dal najradšej teba..môžem?"hodil na mňa psie oči a pomaly, ale isto sa ku mne približoval
,,Môžeš, ale až po niečom na jedenie"rozosmiala som sa, keď sa mi prisal na krk a začal tam zanechávať ľahké stopy po svojom nájazde
,,Ale ja chcem teraz"odurdil sa a ďalej lemoval môj krk perami.Už som sa chcela podvoliť, ale jemu znova zaškvŕkalo v bruchu.Jemne som sa odtiahla, vlastne ani neviem ako som to dokázala
,,Čo tak spraviť palacinky, alebo čokoľvek iné a potom by sme pokračovali?"usmiala som sa na ňho a prstami som mu jemne kopírovala hruď v čiernom tričku ,,Alebo nie palacinky.Spravím ti niečo čo ma naučila Domii.Prines mi prosím 3 vajcia"zahriakla som ho, keď chcel namietať a v duchu som sa modlila nech mi tá praženica výjde..

Ráno som sa zobudila na divé zvonenie mobilu vedľa mojej hlavy.Pozrela som sa na jednu stranu a uvidela som Zayn schúleného v malom kĺbku vedľa mňa ako spokojne oddychuje.Bol taký zlatý, že keby som stála tak sa zložím.Natiahla som sa po mobile a potichu som sa s ním vzdialila do chodby.Sanny.
,,Áno Sanny?"ozvala som sa ešte stále rozospato a pošúchala som sa na temene hlavy
,,Ja len..je tvoja mama doma?"nervózne sa ma opýtala
,,Nie príde až niekedy o pol noci.Sann povedz mi čo sa deje?"začala som naliehať
,,No ide tu o to, že vo štvrtok ako vieš sa mám vraciať naspäť do Ameriky, ale môj kamoš, čo ma mal ísť odviesť na letisko nemôže a veľmi dobre vieš, že sa bojím chodiť taxíkom.Tak som sa chcela opýtať či by ma nehodili na letisko"sypala na mňa a ja som jej skoro ani nerozumela
,,Och Sann neboj sa.Určite ťa vezmú na to letisko.Zavolaj mame na mobil a dohodnite sa"povedala som jej a za pomoci zívania som sa presunula dole schodmi pričom som pohľadom zablúdila von oknom a zachmúrila som sa.Vonku bolo zamračené a oblohu lemovali kvapky dažďa, ktoré dopadali na zem.
,,Ďakujem ti Nicole"povedala s úsmevom
,,Potom mi daj vedieť jasné?"zasmiala som sa a zamierila som si to do kuchyne
,,Zavolám ti.Pa"poslala mi pusu a zložila.Prešla som k chladničke a otvorila som ju.Nejako som tam nič nevidela a tak môj pohľad upútal džem.Vybrala som ho a začala som ho natierať na vianočku.
,,Nickie?Zlatko kde si?"počula som rozospatý, mierne vykoľajený hlas Zayna
,,Tu som miláčik.V kuchyni"zakričala som na ňho a o pár sekúnd som už cítila ako ma objíma za zadu a hlavu si ukladá na moje rameno
,,Ako si sa vyspal?"opýtala som sa ho a dokončila som vianočky.Zayn ma pobozkal do záhybu na kľučnej kosti a mne po celom tele naskočili zimomriavky
,,Pri tebe viac než výborne"zasmial sa a ja som hlavu zaklonila dozadu
,,To som rada."usmiala som sa a Zayn si ma otočil k sebe.Vianočku som nechala vianočkou a prisala som sa na jeho pery.Oboma rukami mi oblapil pás a pritiahol si ma k sebe pričom jeho ruky blúdili po mojom chrbte.Po chvíli sa nám obom z brucha ozvalo hlasné zaškvŕkanie následkom čoho sme sa od seba museli odlepiť.
,,Sadni si.Spravila som ti vianočku.Rodinný recept"zasmiala som sa a posadila som ho pred seba pričom som pred neho položila tanier.Usmial sa na mňa a bez slova sa do toho pustil..

,,Budeš mi chýbať"smutne som sa ozvala, keď som vyprevádzala Zayna z nášho domu pod dáždnikom
,,Ty mi budeš chýbať viac.Budeme stále v kontakte, že?"smutne sa na mňa usmial a ja som ho namiesto slov silno objala
,,O týždeň ťa čakám"takmer nečujne som mu mumlala do hrude a Zayn sa tlmene uchechtol
,,Už teraz mi chýbaš kráska"pobozkal ma na temeno hlavy a prstom našiel moju bradu, aby ju mohol zdvihnúť od zeme
,,Mlč a pobozkaj ma!"zahriakla som ho a pomocou jeho vlasov som si ho pritiahla na pery
,,Nickie?"prerušil krátke ticho, ktoré vzniklo medzi našim bozkom
,,Počúvam Zayn"zašepkala som mu do pier
,,Ľúbim ťa."pozrel sa mi priamo do očí a tieto slová doslova vryl do môjho srdca.Slzy dojatia sa mi hrnuli do očí, ale zatlačila som ich do úzadia
,,Aj ja ťa ľúbim.Dávaj si na seba pozor a pozdrav chlapcov prosím"znova som ho pobozkala a potom som sa odtiahla, lebo som cítila, že ak by som sa neodtiahla teraz tak by ma bral so sebou či by chcel, alebo nie.
,,Keď pristanem tak ti zavolám a večer na Skype dobre?"usmial sa a ukázal biele perličky
,,Dobre dobre.Len už bež lebo ťa nikam nepustím"usmiala som sa na ňho, ale nezabránila som jednej slze, aby padla po mojej tvári a zastaviť sa až na mojich perách
,,Nickie neplač prosím"hneď bol pri mne a objímal ma.Pripadala som si ako maličké šteniatko, ktoré nevie nájsť svoj domov
,,Nie to je v poriadku.Len mi budeš chýbať.Už bež lebo mi chalani niečo spravia.Ľúbim ťa"povzbudzujúco som sa na neho usmiala aj keď by som bola najradšej ak by moje náručie neopustil
,,Ale neplač.Prosím.Ľúbim ťa"poslednýkrát ma pobozkal a na čelo mi tiež vlepil jemný bozk
,,Nebudem.Užite si to"usmiala som sa a sledovala som ho ako si sadá do auta a uháňa preč..


Zayn :)

Do ďaľšej kapitolky 10+ komentárov ako vždy :)
Ak nebude..tak nebude ani časť :) :*
Aj tak Vás ľúbim :*
*K

sobota 27. októbra 2012

God's wings 12th

túto časť venujem mojej Klaudii :* ktorá si zaslúži len to najlepšie!!
P.S. musím sa pochváliť, včerajší koncert Bacil & Rakby v klube bol..mňam!!! Luss ;)
yours Janii!!!



Emma

„Ty si sa zbláznil?!“ neverila som vlastným ušiam a musela som sa zasmiať.
„Prečo?“ zasmial sa.
„Ako si sa tam vlastne dostal?“ nechápala som.
„Ach, som predsa Harry Styles. Dostanem sa všade.“ povedal ako samozrejmosť.
„Tomu verím, ale strecha Harry? Strecha našej školy? To nie je dobrý nápad.“ opäť ten môj pesimizmus v každej chvíli.
„Čože? On je tu? Wohooo.“ Michelle za mnou si to očividne užívala.
„Už sa toľko neboj a príď hore.“ naliehal.
„Harry, toto nedopadne dobre. Na strechu máme zákaz chodiť.“ robila som si starosti.
„Emma.“ vzdychol si. „Tým, že si porušila pravidlá si ma spoznala. Čo tak v tom pokračovať?“ použil správne slová.

piatok 26. októbra 2012

..always and forever.. by *K

..absolútne obyčajné dievča, ničím výnimočné sedí doma na posteli, naučená všetko, ale nudí sa..Pýta sa sama seba Mám? Nemám? následne sa postaví, vezme najbližší čistý zošit a na papier spisuje svoje sny, predstavivosť, túžby..všetko sa točí okolo jednej skupiny a brčkavého chalana v nej, ktorý ani nevie, že existuje, ale aj napriek tomu, je mu oddaná a vo všetkom ich podporuje..
..pod jej prstami a perom v nich ostávajú na papieri značky písmen, ktoré ukazujú jej predstavivosť..pokračuje až dlho do noci a do ríše snov upadá so spokojným úsmevom na perách pričom myslí na to, že zajtra bude pokračovať..v škole nerozmýšľa nad ničím iným len nad tým a keď príde domov kašle na učenie a píše ďalej znova do noci..takto sa to opakuje aj v ďaľších dňoch a zabúda na všetky svoje trápenia..zlosť na nich si vybíja pocitmi na papieri a je spokojnešia, vyrovnanejšia..
..o pár dní to nevydrží a zdôverí sa s tým svojej najlepšej kamarátke, ktorá síce curly boya nenávidí, ale presvedčí ju, aby jej to ukázala..je unesená tým všetkým čo sa črtalo na papieri a tak ju presviedča, aby si spoločne založili blog a tam to dávala..najprv nesúhlasí..nechce ukazovať svoje skryté túžby a samú seba iným no nakoniec sa nechá prehovoriť a tak spoločne založia blog..jej najlepšiu kamarátku to po chvíli prestáva baviť no ju práve naopak..ženie ju to vpred..o pár dní propagovania sa na blogu ukazujú prvé komentáre..zhliadnutia vo vysokých výškach a ona je len zmätená..Čo také som spravila? Čo je na tom také dobré? po pár dňoch sa zhliadnutia ocitajú v ešte väčších výškach a ona je mimo..je šťastná..
..postupom času si nachádza tie najlepšie kamarátky aké môže..konečne sa cíti, že niekam patrí..že je medzi niekym vítaná a žiadaná..že ju niekto má rád..
..síce len virtuálne, ale zbožňuje ich..teší ju každý a jeden komentár..číta knihy, aby sa zdokonaľovala..pozorne počúva na hodinách slovenčiny a spolu s angličtinou sa stáva jej obľúbeným predmetom..nemôže sa dočkať kým príde domov, naučí sa a znova sa pohrúži do písania..
..nakoniec získa ďaľšiu spoluadminku, ktorá je tým najlepším pašom pod slnkom..ktorá jej dodala sebaúctu a ešte väčšiu chuť do písania..spolu si zakladajú nový blog a keď sa po 4 mesiacoch od založenia nového blogu pozerá na návštevnosť neverí svojim očiam.. v pravom hornom rohu sa črtá prekrásna päťčíselná číslica - 55,461 - vôbec nechápe ako je to možné..
..pár dní pred písaním píspevku dostane chválu od jednej čitateľky, ktorá ju tak dojme až večer zmáča svoj vankúš slzami..nie slzami smútku, ale slzami radosti..slzami z toho, že čas, ktorý obetuje svojim čitateľkám nevychádza na zmar..že energia, ktorú míňa nieje len pre vzduch, ale pre najdokonalejšie dievčatá na svete..
..komu ešte nebliklo toto je článok o mne a o Vás..o mojej ceste až sem..o vďačnosti, ktorú prežívam..
..je mi síce ľúto, že pri poslednej kapitolke DTL chýbajú komentáre a neprídám ju dokým ich tam nebude 10+, ale aj tak chcem, aby ste vedeli, že Vás neskutočne zbožňujem a ďakujem Vám za to, že ste..
..ďakujem Vám za všetko čo ste pre mňa urobili a robíte..písania sa nevzdám ani keby neviem čo z oblohy padalo..aj keby to nečítal nikto..proste stále sa v mojej hlave bude odohrávať nejaký príbeh..
..ďakujem hlavne chalanom, pretože bez nich by som nezačala písať a neobjavila by som niečo, čo ku mne patrí..
..ešte raz..jedno veľké ĎAKUJEM pre Vás a prosím nezabudnite, že je tu stále niekto kto Vás má rád..toď ja a Janii!
..ľúbime Vás neskutočne a veríme, že nám ostanete verní a budeme mať len dobré odozvy..
..ak by ste mali nejaké výhrady, alebo kritiku kľudne ju napíšte..popasujeme sa s tým a zmeníme čo sa dá :)



..I just want to say that I love u..
*K

streda 24. októbra 2012

few days by Janii


ahojte žienky :*

ako vždy, aj dnes vám sem hodím pár hrejivých slov, z prvej, čiže mojej ruky :D

chcela by som vám aj zhrnúť mojich pár dní, so...

piatok: chillin day, ale že totálka, zo školy som utekala domov, kde som sa vykvasila pred PC a leháro :) večer checkla X-factor, ubezpečila sa, že Američania sú preafektovaní a šla spať :)

sobota: bola som na horolezeckých pretekoch (viac info na www.kalamarka.sk)

nedeľa: opäť chillin, kukala som Vydáš sa a basta! potom zasadla za knihy

utorok 23. októbra 2012

God's wings 11th

venujem Laure, ktorá náš blog veľmi podporuje :) dúfam, že sa vám časť bude páčiť :)..Janii



Harry

„Ouch.“ zavzdychal som, keď som sa prebudil. Slnko mi svietilo priamo do tváre, takže už muselo byť dosť  hodín. Bol som taký slabý, že sa mi nechcelo ani ten paplón zodvihnúť a prikryť si ním oči. Musel som sa však poškriabať na bruchu, a to som veru nemohol ignorovať. Rukou som skĺzol pod prikrývkou nižšie a zistil, že nie som nahý, čo je dosť čudné, keďže vždy spávam výlučne nahý.

„Čo sa to dop..nieee.“ zaplakal som, pretože sa mi všetko začalo vracať. Ako mi Emma nedovolila pobozkať ju, ako sa chalani rozhodli v utorok sa opiť. Ako sme šli do baru a Andy ma opil, ako som tancoval s istým...Baby a potom..nie, nie, nie! Vyspal som sa s ňou? Stalo sa niečo? Nie! Styles, dúfam, že..peňaženka. Moja myseľ pracovala napodiv rýchlo. Spojil som všetky sily a bleskurýchlo vyskočil z postele.
„Nohavice! Kde sú?“ pýtal som sa, aj keď som bol v izbe sám. „Ahaa.“ zbadal som ich zhužvané na kresle. Rýchlo som k nim prehupsol a nahmatal peňaženku. V prednom vrecku som našiel mobil, ktorý som hodil na posteľ, v ďalšom vrecku boli nejaké drobné, čo je dosť čudné, keďže ja mince veľmi neobľubujem. Peňaženka bola v zadnom vrecku, poriadne zapadnutá, ale s mojimi dlhými prstami som ju šikovne vytiahol.

nedeľa 21. októbra 2012

Dance to Love :) 18.kapitola


Ak chcete kľudne ma môžte ukameňovať..časť mala byť hotová už včera, ale keďže som bola na chate tak som..ehm..
síce večer som prišla domov, ale bola som mierne 'spoločensky unavená' a tak som si to nechala pre istotu na dnešok..
nebudem sa Vám tu zbytočne ospravedlňovať lebo viem, že mi to nepomôže :)
Stále na vás myslím či mi veríte, alebo nie ;)
Ľúbim Vás..:)
K ďaľšej časti ako vždy 10+ komentárov ak ešte máte záujem :) 
*K



,,Takže ty chceš, aby som tancovala sólo v súťaži?"šokovane som sa na ňu pozrela, keď na mňa vytasila svoj návrh
,,No bola by som rada ak by si to prijala.Si najlepšou tanečníčkou v tejto skupine a bola by som ti veľmi vďačná ak by si to vzala"usmiala sa na mňa Betts a ja som sa začudovane pozrela na Zayna, ktorý len žmurkol
,,Ak to zvládnem, tak to bude pre mňa len pocta"usmiala som sa a nervózne som si šúchala psrty na rukách
,,Som si 100% istá, že to zvládneš!"usmiala sa Betty
,,Nickie o tom ani pochybovať netreba!"usmial sa na mňa Zayn a rukou mi prešiel po ramene.Na mieste, kde sa naše pokožky stretli mi naskočila husia koža
,,Dobre dobre..Beriem to"zasmiala som sa a pozrela som sa na Zayna, ktorý sa len uchechtol
,,Ďakujem ti Nicole!Ani nevieš koľko veľa to znamená pre skupinu.Do zajtra spravím nejakú choreografiu a budeme skúšať po tréningoch so skupinou"vytasila na mňa a ja som sa zasekla
,,Počkať..takže ty mi chceš povedať, že budem mať tréningy so Zaynom, potom so skupinou a tak s tebou?"vyvalene som sa na ňu pozrela
,,Nicol ja viem, že to bude ťažké ale naozaj to bude len do súťaže.Potom sa uvidí čo bude ďalej."povedala Betts a ja som chcela namietať, ale Zayn ma predbehol
,,Ak chceš môžme naše tréningy zrušiť"ustarostene sa na mňa pozrel a s kreslom sa pritiahol bližšie ku mne
,,Nie to v žiadnom prípade"obránila som sa ,,Ja to zvládnem.Ja..len ma to zaskočilo"pousmiala som sa a v hlave som si začínala spriadať plány na každý deň
,,Tak dobre..začali by sme zajtrajškom.."milo sa usmiala Betty a pokračovala..

,,Áno mami?"ozvala som sa do telefónu, keď som k nemu bežala cez celý dom obmotaná len v osuške
,,Zlatko už si doma?"smutne povedala a mňa premkol strach
,,Mami stalo sa niečo?!"vystrašene som sa ozvala
,,Ja..o pár minút odlietam do New Yorku spolu s Andym"výhrkla rýchlo a ja som sa zasekla
,,Čo? Prečo?"zaskočene som sa opýtala
,,Šéf mi nakázal ísť na služobku a Andy tam tiež potrebuje ísť.Vrátime sa zajtra v noci"
,,Och mami.To je v poriadku, ale ako prežijem?!"zasmiala som sa a osušku som si pritískla ešte bližšie k telu
,,V kuchyni na linke máš peniaze.Niečo si objednaj, alebo navar, veď si šikovná tak čo"cítila som ako sa usmieva
,,Dobre mami.Tak si užite NY City a niečo mi prines!"zasmiala som sa a pomaličky som sa začala po schodoch presúvať hore do izby, aby som sa obliekla
,,Neboj sa nejaké topánky sa ti nájdu, alebo kabelka.Niečo bude"zasmiala sa a v pozadí som počula tiež Andyho smiech
,,Zbožňujem ťa!"vypískla som a začala som si tancovať do imaginárneho rytmu
,,Aj my ťa zbožňujeme!Ale teraz už musíme ísť"zasmiala sa
,,Keď pristanete zavolaj, alebo prezvoň"prikázala som jej
,,Neboj sa zlatko určite ti zavolám"rozosmiala sa ,,ale teraz fakt bežím..drž sa zlatko.Pá"poslala mi vzdušnú pusu a bez toho, aby som sa s ňou mohla rozlúčiť zložila.Mobil som opatrne položila na komodu a zhodila som zo seba ručník.Nahá som sa presunula do šatníka a vytiahla som odtiaľ moje obľúbené čipkované spodné prádlo čiernej farby a hodila som sa na šuplíky.Vytiahla som si tmavé rifľové kraťasky, tmavsivé tričko Nirvana.Na nohy ako vždy UGGy tentoraz modrej farby a na krk som si zavesila prívesok od mojej babky, ktorý mi dala na svojej smrteľnej posteli.Pohladila som malý miniatúrny čajníček a do očí sa mi natlačili slzy.Chýba mi.Bola mi ako sestra.Stále sme sa rozprávali.Ani som si neuvedomila a už mi po lícach stekali slzy.Plakala by som ďalej keby ma znova nevyrušil zvoniaci mobil.Zhasla som v šatníku a vybrala som sa za zvoniacim šrotom.Na vibrujúcom dispeli svietilo meno Zayn.
,,Áno zlatko?"usmiala som sa a dúfala som, že na mojom hlase nieje počuť, že som plakala
,,Si doma?"povedal namiesto pozdravu
,,Áno.Práve som vyšla zo sprchy.Si presný"uchechtla som sa a utierala som si oči
,,Tak mi poď otvoriť nie?Teda ak nieje tvoja mama ani Andy doma"zasmial sa a ja som sa premiestnila k oknu.Pred dverami stál Zayn s nejakými taškami a pri uchu držal mobil.
,,Idem!"zasmiala som sa a rozbehla som sa dole schodmi.Otvorila som dvere a udychčane som sa na Zayna usmiala.Nastavil ruky a vzal ma do náruče
,,Bol som od teba na 3 hodiny a chýbala si mi tak, že som musel prísť"zasmial sa a vdychoval moju vôňu.Ešteže som bola v sprche
,,Niečo mi hovor"zasmiala som sa a stískala som ho akoby som ho nevidela večnosť
,,Mám pre teba darčeky"zasmial sa a ja som sa na ňho zaskočene pozrela
,,Poď ďalej"potiahla som ho za rukáv a vtiahla som ho do domu pričom sme si to zamierili do obývačky, kde sme sa usadili na gauč
,,Poď sem!"pritiahol si ma k sebe po chvíľke ticha.Lačne sa prisal na moje pery a začalo sa pretláčanie o nadvládu, ktorý vyhral on.Samozrejme ako vždy
,,Toto mi bude chýbať"vzdychla som, keď sme sa od seba odlepili v dôsledku nedostatku kyslíka
,,Mne viac"vzdychol a hlavu si oprel o moju hruď ,, a preto som ti doniesol toto"načiahol sa po taške na zemi a vytiahol z nej menšiu taštičku z ktorej vytiahol dve krabičky.Jedna bola od iPodu a druhá od Blackberry ,,Keďže som si všimol, že tvoj starý mobil je trošku pomalší"zasmial sa ,,tak som si povedal, že ti kúpim jeden pre moju tanečnicu.Lenže neviem aký typ sa ti páči tak som ti kúpil z oboch druhov po jednom.Ty si len vyber"usmial sa na mňa a ja som sa na ňho pozerala s otvorenými ústami
,,Zayn..ja..ja nemám slov, ale nemôžem to prijať.Pripadalo by mi to akoby som ťa využívala a.."chcela som namietať, ale jeho prst mi zapchal ústa
,,Nie Nickie.Chcem, aby si si vzala aspoň jeden.Ak to nepríjmeš nahnevám sa na teba"vážne sa na mňa pozrel a do lona mi položil obe krabičky
,,Zayn, ale.."nechcela som sa dať
,,Žiadne ale..Nicol prosím.Poteš ma"hodil na mňa jeho hnedý pohľad spod mihalníc
,,Čo už s tebou?Akoby si nemal na čo míňať peniaze!"zazrela som na ňho a potom som svoj pohľad uprela na krabičky v mojom lone.Začala som si prezerať jednu a uvidela som nápis iPod na nič iné som nemyslela.Rýchlo som to rozbalila a našla som iPod 4 s krásnym fialovým krytom v zebrovom štýle.V Ďaľšej krabičke bol Blackberry a ja som skákala ako najatá.
,,Zayn ja ťa tak veľmi milujem!"rozosmiala som sa a vrhla som sa na jeho pery..

,,Zdá sa mi, alebo niekto klopal?!"usmial sa na mňa Zayn, keď som na ňom bola rozvalená asi 2 hodiny po tom, čo prišiel ku mne
,,Neviem nevnímam"zasmiala som sa ,,Idem to skontrolovať"usmiala som sa a pozviechala som sa z gauča a jeho teplej náruče.Prešla som cez našu chodbičku a zastavila som sa pred dverami.Keď som ich otvorila čakalo ma prekvapenie v podobe Horan skoku od Sanny
,,San čo ty tu robíš?Nemala si mať nejaké vybavovačky?"rozosmiala som sa, keď ma stískala
,,Mala som, ale som taká šikovná, že som si našla čas aj na moju dokonalú sesterničku!"pučila ma v svojom náručí a ja som sa znova rozosmiala
,,Tvoja ako si povedala dokonalá sesternička má práve návštevu v podobe jej dokonalého frajera"zasmiala som sa na ňu a jej posmutneli oči
,,Tak Vás nebudem rušiť"chcela sa otočiť a odísť, ale ja som ju zastavila
,,Myslela som to v tom zmysle, že Vás zoznámim ty trúba"rozosmiala som sa a vtiahla som ju do domu.Šokovane ma nasledovala ,,Zayn nesiem ti..hmm..novú známosť"zasmiala som sa a vtiahla som San do obývačky.Keď ho uvidela zamrzla a zasekla sa
,,Kto je to?"zasmial sa Zayn na jej reakcii a ja som sa rozosmiala tiež
,,Sanny pre boha spamätaj sa.On je normálny človek"štuchla som do nej a ona sa len usmiala
,,Zayn toto je Sanny moja sesternica.Sanny, Zayna ti asi predstavovať nemusím"zasmiala som sa a Zayn natiahol ruku, aby sa zoznámili..


ee..že hmm..darčeký! :D

Outfit :)


sobota 20. októbra 2012

She knows I exist (by Janii)

nová jednodielovka z mojej tvorby :) teraz som si na mušku zobrala Liama :) vybrala som možno trochu iné prostredie, ale pre nás vlastne ani nie :) 
Hope u like it! vaša Janii :*

„Hej Payne, chytaj!“ zakričal mi Brad a cez chodbu mi hodil jablko. „Dobrý chyt.“ zasmial sa a kráčal ku svojej skrinke.
Liam Payne, to som ja. Kapitán basketbalového tímu a najžiadanejší chlapec na škole. Lámač dievčenských sŕdc a možno už čoskoro nový reprezentant univerzitného tímu.
„Čo tak dnes pivo?“ prešiel som k nemu a chrbtom sa oprel o ostatné skrinky.
„Sorry bro, ale s ocom chcem ísť na ryby. Vieš, chcem, aby mi požičal na to nové auto a na rybách sa dá prehovoriť najlepšie. Vždy keď niečo chytí má radosť akoby niečo vyhral.“ pokrčil plecom a s ohlušujúcim rachotom zabuchol plechové dvierka.
„Nevadí, asi sa budem učiť.“ povedal som akoby nič. Brad si ma premeral a začal sa smiať. Ja som sa hneď pridal, pretože učenie mojou silnou stránkou teda nebolo.
„Tento bol fakt dobrý Liam, ale už musím bežať. Vidíme sa v sobotu na zápase.“ chlapsky mi potriasol rukou a bežal preč. Ja som si to namieril rovno do šatne, keďže dnes sme mali tréning. Vykračoval som si v baseballovej bunde, ktorá na mne vyzerala naozaj dobre, a užíval si pohľady okolitých dievčat.
-----------------------------------------------------

štvrtok 18. októbra 2012

God's wings 10th

máme tu jubilejnú časť :) venujem ju mojej Monike :* zlatooo, drž sa v škole :) na tom účte :D chcem ešte pripomenúť moju jednodielovku so Zaynom (link TU/1 a TU/2) kto ešte nečítal a samozrejme našu FanPage stránku na FB (link tu)...Janii :*

Emma

„Emma...“ len vydýchol a prstami pravej ruky ma chytil za líce. Akoby to už bola samozrejmosť, hlavu som si položila do jeho dlane a privrela oči. Cítila som, že jeho tvár bola len pár milimetrov od mojej. Zrazu ma však premkol strach. Rýchlo som oči opäť otvorila.

„Harry j-ja..“ rukami som sa zaprela o jeho hruď a pomaly ho odtlačila o pár centimetrov ďalej. „Musím ísť.“ povedala som roztraseným hlasom a snažila sa vystúpiť.
Emms :)
 „Emma, počkaj.“ cítila som ako ma chytil za ruku. „Dúfam, že...“

streda 17. októbra 2012

Now! by Janii



ahojte čučoriedky :*

tak, ako sa mi máte? dúfam, že čo najlepšie :)

ja viem, viem asi so školou, tak ako ja :) ale čo už, nebojte sa, nie ste samé, ktorým sa nechce ráno vstať a trepať sa zase do tej sprostej budovy menom škola, ale ja sa vždy aspoň pousmejem, pretože opäť uvidím moju Luss, Mimi a moje slniečko Veroniku, ktorú však vy nepoznáte, pretože som o nej nikdy nehovorila :) to však nemení nič na tom, že je moja No. 1 :)

čo mám nové? (neviem to chcete vedieť, ale aj tak vám napíšem) :D

utorok 16. októbra 2012

Dance to Love :) 17.kapitola


Dievčatá..ja viem..kľudne ma nenáviďte, ale ono to naozaj inak nejde..škola ma zamestnáva viac ako len môže..každým dňom sa to kazí viac a viac a ja mám toho ešte 2krát viac lebo som chýbala..
Prepáčte, že časti niesu tak často, ale ja na Vás naozaj myslím každý deň a hnevám sa na seba, že Vás zanedbávam..jedno slovo..prepáčte mi prosím..nehnevajte sa na mňa :)
Venujem všetkým čitateľkám :) Zbožňujem Vás!
Do ďaľšej kapitoly 10 komentárov a ešte by som chcela upozorniť na moju novú jedodielovku s Haroldom..trošku som sa vrátila k SMH aspoň trošku..One night and dreams come true (by *K) pozrite si ju ak ste ju ešte nevideli aj napíšte názor ak sa Vám chce..o čom pochybujem :/ :) Ď :*
*K


Keď som sa ráno zobudila slnko bolo už dosť vysoko na oblohe, čo znamenalo, že je už dosť hodín.Ešte, že je sobota.Natiahla som si ruky a uvoľnila som si svaly.Ruku som natiahla po mobile položenom na komode vedľa mojej postele a opatrne som ho vzala do rúk.Na displeji mi svietila malá obáločka so správou od Zayna.Zasnene som sa usmiala a otvorila som ju.

'I must see you..Can I arrive to yur home?..Miss u a lot babe..Love u. Z.xx'

Usmiala som sa a nežne som pobozkala displej.Som dokonalo zaľúbená.

'Zayn.U have to do it!Will wait for u at 12:15 p.m!Love u babe.N.xx'

Odpísala som a pomaličky som pohľadom vyhľadala hodinky.Pol 12.No som ja ale dobrá.Presný čas pre mňa.Vstala som z postele a vybrala som sa do kúpeľne.Zhodila som zo seba všetko oblečenie a vošla som do sprchy, kde som zo seba zmyla všetko zlé a z hlavy som aspoň na chvíľu vypustila myšlienky.Umyla som si vlasy a vyšla som von z vane.Celé telo som si potrela mojím obľúbeným jahodovým telovým mliekom a rozčesala som si vlasy, ktoré som hneď na to vyplietla do drola, aby ma nešteklili na krku.Na zadok som si natiahla moje obľúbené rifľové kaťasky a biele tričko.Keďže moje nohy veľmi nenávidia zimu natiahla som na ne moje čierne UGGs aj keď je júl.Čo šak treba.Spokojná so svojim zovňajškom som vyšla z kúpeľne a nejako som sa to snažila zrendeľovať v mojej izbe, aby to tu ako tak vyzeralo.Po chvíľke, keď to už nemohlo byť lepšie som zišla dole, aby som si dala niečo pod zub.Som zvedavá čo to Zayn odomňa chce.S miskou plnou mlieka a cornflaxeov som sa presunula do obývačky a zapla som telku.O pár minút na to už zvonil zvonček a ja som sa strhla.Očami som vyhľadala hodinky, ktoré ukazovali presne 12:15 p.m.Misku som položila na stolík a vstala som z gauča pričom som si to zamierila k vchodovým dverám.Keď som otvorila dvere čučal na mňa malý púčik červenej ružičky, ktorý v rukách držal Zayn.Rozosmiala som sa a hodila som sa mu okolo krku.Nechápala som ako môže byť chalan, ktorý vyzerá skôr ako 'bad boy' taký romantik a nežný zároveň.Pevne som ho držala okolo krku a on si ma za boky pritiahol k sebe a nos si zaryl do priehlbinky na mojej kľúčnej kosti pričom zhlboka dýchal.
,,Tak mi bolo smutno"zasmiala som sa, keď som ho stískala aj po piatich minútach a moje srdce bilo stále rovnako rýchlo
,,Aj ty si mi chýbala"dodal so smiechom a znova sa s nosom vrátil do priehlbinky na mojom krku.Nosom prešiel po celej jeho dĺžke až k uchu a ja som cítila ako mi po tele nabehli zimomriavky.Prsty som si vyplietla z toho množstva laku v jeho vlasoch a zapozerala som sa mu do očí
,,Poď dnu lebo sa roztopím"zasmiala som sa a Zayn sa pozrel na UGGy, ktoré ukrývali veľkú časť mojich nôh a rozosmial sa
,,Vieš, že sa ti ani nečudujem, že sa chceš topiť?!"usmial sa a nahodil štipku sarkastického úsmevu
,,Och netrep!"zahriakla som ho a vtiahla som ho do domu ,,moje nôžky sú veľmi citlívé na teplo.Ešte aj v lete mi je zima tak pššt!"štuchla som do ňho a neprístupne som si to zamierila do obývačky, kde som sa hodila na gauč.O pár sekúnd som za sebou počula tiché kroky a kým som sa stihla spamätať Zayn sa prisal na môj krk a začal ho jemne pusinkovať.Celým mojím telom prešlo asi 100w a ja som sa odtiahla.Otočila som sa a presunula som sa na druhý koniec gauča tak,aby sa mohol vedľa mňa zmestiť.Sadol si a pozrel sa na mňa.Zapozerala som sa do tých jeho krásnych hnedých očí a moje prsty zablúdili k jeho košeli.Obkrútili sa okolo gombíkov a ja som si ho pritiahla na pery.Zayn sa nahol a zaľahol ma, ale nie celou jeho váhou.Jeho jazyk jemne hladil môj a ja som nevedela dýchať.Moje telo zasypávali zimomriavky a ja som sa nevedela spamätať.Prstami jemne našiel lem môjho trička a jemne ho povytiahol pričom prstami hladkal odhalenú pokožku na mojom bruchu.Prstami som jemne našla lem aj jeho trička a prstami som sa dotkla jeho svalov na chrbte.Mala som strašnú chuť, ale naše snaženie znova prerušil zvoniaci mobil na stole.Nedvihla by som ho, keby nebol v mojom vrecku.Natiahla som sa a jemným pohybom som ho vytiahla z vrecka pričom som sa pozrela na displej.Mama.
,,Áno mami?"otrávene som sa ozvala
,,Nickie zlatko..chcem ti len povedať, že dnes ma nečakajte.Prídem až neskoro v noci lebo šéf niečo chce"vzdychla si do telefónu a mne ju prišlo ľúto.Zayn sa narovnal a upravil si tričko.Chcela som to dokončiť!
,,Jasné mami.Len si dávaj pozor.Mám povedať aj Andymu, alebo čo?"pridusene som sa zasmiala a hypnotizovala som Zayna očami
,,Nie ja mu zavolám, ale myslím si, že aj on príde neskoro.Niečo splietal, ale už neviem čo.Kľudne si zavolaj Zayna ak na teba má čas, ale do 10 nech je preč!"cítila som ako sa usmiala
,,Mami neboj sa.Zayn príde už o chvíľu"zasmiala som sa a Zayn musel zadržiavať smiech
,,Dúfam, že neklameš a teraz sa tam pri tebe nesmeje ako dudok lebo.."zasmiala sa a ja som skoro vybuchla v rehot
,,Nié mami neboj sa.Niekto klopal idem.Určite to bude Zayn.Ahoj mami"začala som predstierať
,,Nicole, ale.."chcela ešte niečo povedať, ale zrušila som ju a rozrehotala som sa na 'plné kolo'.Zayn sa snažil ovládať, ale po chvíľke aj jeho odvaha padla a rozrehotal sa so mnou.Môj smiech sa ozýval celým domom a ja som sa od kŕčov chytila za brucho.Z očí mi vyhrĺkli slzy a dobre, že som nespadla na zem.Zayna som si popravde ani nevšímala.Jediné čo mi vírilo hlavou je nejako sa upokojiť.Po pár minútach kŕčov v bruchu a neustále smiechu som sa ukľudnila a pozrela som sa na Zayna, ktorý si utieral slzy z očí.
,,Dobre asi by sme sa mohli ukľudniť"zasmial sa a konečne nahodil pokojný výraz lenže mne to prišlo smiešne a znova som sa rozrehotala.Zayn sa na mňa nechápavo pozrel a ja som len zakrútila hlavou.Celý čas sa na mne smial a ja som sa pomaličky ukľudňovala
,,Poď sem ty smile"zasmial sa Zayn a nastavil ruky, keď som sa ukľudnila.Bola som plná endorfínov a tak som sa k nemu pritúlila
,,Mhm toto mi chýbalo"spokojne som zafučala a Zayn ma objal.Po celom chrbte mi kreslil rôzne tvary a ja som spokojne zavrela oči, aby som si tento moment vychutnala čo najviac
,,Musím ti niečo povedať Nickie"vzdychol si Zayn a ja som nechápavo zdvihla hlavu
,,Zayn čo sa deje?"spýtavo som sa na ňho pozrela a odtiahla som sa
,,Neboj sa zlatko"usmial sa a dlaňou mi jemne prekopíroval líce
,,Zayn čo sa deje?"chytila som mu ruku a stiahla som ju dole.Zayn sa zamračil
,,Proste vieš, že máme vydávať tú novú pesničku.Ešte k tomu je kampaň a Paul rozhodol, že na týždeň odchádzame do Ameriky"smutne povedal a moje ruky ochabli
,,Na týždeň?!"zaskočene som sa na ňho pozrela
,,Na týždeň.Ja viem ani ja tam veľmi rád nejdem, ale proste ide tu o to, že toto je moja takpovediac práca a.."začal mi vysvetľovať, ale ja som ho umlčala
,,Zayn je to v poriadku.Nemáš sa mi za čo ospravedlňovať.Uži si Ameriku"zasmiala som sa a pohladila som ho po líci
,,Ale budeš mi chýbať.A čo naše tréningy a náš voľný čas?"smutne sa na mňa pozrel akoby sa bál, že ho zjem, alebo ja neviem čo
,,Bože Zayn vydržíš to.A ja tiež.Teda budeme musieť.Toto je tvoja práca a ja ju plne rešpektujem.Miluješ to a ja ťa v tom budem podporovať.Predsa toto dobré frajerky robia či nie?"žmurkla som na ňho a Zayn sa zasmial
,,Ty si dokonalá!"zasmial sa a jemne si ma pritiahol na pery.Myslela som, že sa hneď odtiahne, ale on sa mi jazykom dobil do úst a premiestnil si ma do lona takže to znamenalo ďaľšiu bitku jazykov o nadvládu..


,,Tááák ľudia ďakujem za skvelé fotenie.Fotky sú úžasné a normálne nemám slov.Držím Vám palce v súťaži nech to vyhráte!"ozval sa Jack, ktorý nás už niečo cez 4 hodiny fotil na photoshoot do súťaže
,,Aj my ti ďakujeme Jack.Veríme v to!Veríme v naše sny, ktoré sa stanú skutočnosťou!"zahlásila Betty na čo sa ozvala súhlasná vrava.Jack sa rozosmial a vzal Betty okolo pliec niečo jej šuškajúc do ucha
,,Páči sa mi Váš prístup!Takže čo vám ostáva? Makať!Ešte raz držím palce, ale teraz musím bežať!Majte sa!"zasmial sa a vzal všetky svoje veci zo štúdia.Vyšiel z dverí a ja som si všimla ako za ním Betty zasnene pozerá.Prešla som k nej a štuchla som ju pod rebrá
,,Betty Betty.Nezdáš sa!"zasmiala som sa a ona očervenela
,,Pššt!Nechcem, aby si to niekto všimol.Ozaj potrebujem s tebou niečo poriešiť tak ak by si sa po sprche mohla staviť"zasmiala sa a ťapla ma po ramene
,,Betty veď mi to povedz teraz"zvedavo som sa na ňu pozrela
,,Nie potrebujem k tomu aj inú osobu.Tvojho milého, ktorý sa dostaví potom keďže teraz musel niekam odísť.Takže za pol hodiny ťa čakám v mojej kancelárii"prísne sa na mňa pozrela a vo mne sa ozval strach
,,Betts ja ťa..wrr! Dobre!"zasmiala som sa a vybrala som sa za Domii, aby som ju dotiahla do šatne.Jej vzťah s Harrym už riadne pokročil, ale ešte stále si vravia 'len priatelia' takže už to neriešim.Domii bola šťastná a pravým dôvodom bol Harold a podľa slov Zayna platí to takto aj naopak takže sa do toho nemám čo miešať..

,,Môžem?"vystrčila som hlavu spoza dverí do Bettynho kancla, ale na stoličke som si všimla Aleysu
,,Nickie počkaj ešte chvíľku.Doriešim tu niečo s Aleysou a beriem ťa"usmiala sa Betts a ja som vyšla vonku z dverí.Hodnú chvíľu som tam stepovala až nakoniec z dverí Aleysa vyšla a ja som sa vtrepala dnu
,,Už môžem?"zasmiala som sa v strede prahu
,,Sadni si"ukázala na stoličku pred sebou a zasmiala sa ,,Kde to toľko trčí ten tvoj milý?"hodila na mňa naoko nahnevaný výraz a ja som sa rozosmiala
,,Vieš, že neviem?Asi vybavuje niečo na cestu"usmiala som sa a Betty zbledla
,,Akú cestu?Niekam sa chystá?"nechápavo sa na mňa pozrela
,,Nevieš o tom, že idú na týždeň do Ameriky?"začudovane som sa na ňu pozrela a Betty rázne zakrútila hlavou
,,Nie o tom naozaj nič neviem.Odkedy to vieš?"
,,Od soboty.Zayn mi to povedal"pousmiala som sa
,,Argh.A kedy odlietajú?"
,,V stredu, takže pozajtra."posmutnela som pri tej myšlienke, že ho týždeň neuvidím
,,Dobre nejako to zvládneme"vzdychla si Betty
,,Betts už mi konečne povieš o čo tu i..?"chcela som sa opýtať, ale moju pozornosť upriamili sa otvárajúce dvere a v nich môj božský bad-boy
,,Nicole vydrž.Zayn posaď sa, aby som mohla začať.."jemne sa pousmiala Betty a Zayn sa presunul ku mne..


..ehm, že ranný outfit..

..napíšem to znova..mňa tak baví zabíjať Vás :D
Ale nebojte..zabíjam aj seba..:)



pondelok 15. októbra 2012

God's wings 9th

ja viem, ja viem, pokojne mi vynadajte..ale vedzte, že na vás myslím every day :*..Janii

Zayn: “When I was younger, I used to have two cats called Lily and Lilo.” Harry: “That's not very original.” Niall: “Harry. You had a hamster called Hamster?


„Aj tak si myslím, že obaja kecáte.“ hučala do mňa Michelle cez francúzštinu, ktorú sme si obe zvolili ako volitebný predmet už v druháku.
„Myslíš fakt, že sme kamaráti?“ odpovedala som jej šepky, predsa len bola hodina a istú slušnosť si chcem zachovať.
„Páči sa ti a ty jemu tiež, tak načo tieto kecy o priateľstve?“ ak by sme boli na chodbe bola by schopná ma tam aj dobiť.
„Nechaj to už tak.“ zasmiala som sa. „Venuj sa...“

sobota 13. októbra 2012

Busy time by Janii



ahojte žienky moje :*

ako sa máte?? moje hlavná otázka, na ktorú mi neviem či odpoviete :/

ak mám povedať úprimne, byť vami, možno ani nie :D

viem, čo sa týka GW úplne moju poviedku zanedbávam, bola som tak nadšená mojím nápadom a všetko okolo novej veci, ale..proste nemám čas, nie že by som nemala chuť alebo by ma to nedajbože prestalo baviť, to vôbec nie, ale..ale proste škola ma strašne zamestnáva a v poslednom čase som nejaká chorá a keďže nemôžem byť doma, pretože jeden týždeň byť doma tak školu nedobehnem ani do štvrtáku, tak to písanie nie je naozaj jednoduché

Just strangers part B (by Janii)

je tu druhý part, po 11+ komentov, presne tak ako som sľúbila :) dúfam, že sa vám bude páčiť..Janii




„Kontrola cestovných lístkov.“ zrazu nás vyrušila pani kontrolórka. Otočila sa ku mne a keď ma zbadala zračil som jej v očiach poznanie. „Á koho to tu máme.“ usmievala sa a ja som rýchlo točil hlavou sprava doľava na znak toho, že chcem ostať v utajení. Našťastie si ma Beth nevšímala, pretože niekde lovila svoj lístok a zlatá pani kontrolórka to pochopila. Ústami mi naznačila „Sorry“ a po skontrolovaní oboch lístkov a zaželaní peknej ceste odišla.
„Nemysli si, že som to nevidela.“ povedala odrazu Beth. Len som sa zháčil.
„O čom to hovoríš?“ ešte som sa to snažil uhrať. Bolo však nad Slnko jasné na čo naráža. Všimla si to...
„No predsa ako ťa tá pani kontrolórka vyzliekala očami. Ver mi, tá ťa naozaj balila.“ zasmiala sa Beth a ja som sa citeľne uvoľnil.
„Takže ty si si pri hľadaní lístku stihla všímať aj takéto veci?“ doberal som si ju.
„Zase si o sebe nenamýšľaj, hej? Ja si proste takéto veci všímam.“ usmiala sa. Chcel som ju zase podpichnúť, ale zrazu jej začal zvoniť mobil. Nevypol sa?

„Áno?“ zodvihla. „Neviem...no proste neviem, nepoznám všetky nástupištia...nie!...fakt ďakujem..okej, keď tam prídem ozvem sa, bye.“ tentoraz zložila už s menším hnevom.
„Zlé správy?“ potichu som sa opýtal.
„Iné dnes ani nepoznám.“ vzdychla si.
„To poznám.“ veď ani ja som netúžil cestovať do Londýna vlakom. Aj keď na druhej strane...
„Vieš, už dlhšie som mala sľúbenú jednu pracovnú akciu, ktorá sa koná práve v Londýne, veď preto tam idem, ale pre ten sprostý sneh mi nešiel ranný vlak. Teraz tam ledva prídem včas. Najhoršie je, že to považujú za moju chybu. Akoby som ja mohla ovplyvniť sneh. Čo som ja Perinbaba?“ bola zlatá, keď sa rozčuľovala.
„Ale no, hádam to nebude až také zlé. Pozri sa na to z lepšej stránky.“ zazubil som sa.
„A tou je?“ zdvihla obočie.
„Ehm.“ odkašľal som si. Zjavne to pochopil a len sa zasmiala.
„Ak to má byť vykúpenie za všetko zlé, no hm...“ nedokončila vetu. Pozerala sa mi priamo do očí. Ľudia často hovoria o tej pomyselnej iskre, ktorá zvykne preskočiť medzi dvoma ľuďmi. Nikdy som to nezažil, ale dal by som aj ruku do ohňa za to, že to bol tento moment. Zrazu svetlo, ktoré bolo v našom kupé začalo blikať. Obaja sme sa pozreli na strop a bez nijakého varovania sme počuli len silný piskot bŕzd a náhle zastavenie. Beth tak myklo, že zo svojho sedadla skĺzla a skončila pri mne. Nebol som proti, ale vedel som, že zľakla. Pomohol som jej sadnúť si.

„Si v poriadku?“ opýtal som sa.
„Hej, som, ale..čo sa to deje?“ pozrel som sa von oknom, ale videl som len sneh.
„Možno len nejaká porucha alebo kontrola.“ chcel som ju upokojiť, ale ani som netušil prečo stojíme. Keďže však nebolo počuť narážanie kolies na koľajnicu, jediný zvuk, ktorý som počul bol Niallov smiech z opačnej strany vlaku. Ktovie či si vlastne všimol, že sme zastali.
„V to dúfam, pretože už teraz meškám a ďalšie zdržanie by už bola hotová katastrofa.“ neposlušný vlas si schovala za ucho a narovnala sa. „Asi prejdem k sebe.“ usmiala sa a ukázala na sedadlo kde predtým sedela.
„Ako chceš.“ chcel som vyzerať vyrovnane, ale mrzelo by ma, keby si presadla.
„Ale na druhej strane.“ znovu sa mi zapozerala do očí. „Aj z tadeto mám pekný výhľad.“ usmiala sa a ja som mal sto chutí pobozkať ju. Keď som to už naozaj chcel urobiť, vlak sa zrazu znovu pohol. Zdalo sa mi, že Beth ostala sklamaná, ale bola aj šťastná, že znovu cestujeme.
„Nakoniec obaja prídeme včas.“ skonštatoval som.
„Takže aj ty sa niekam ponáhľaš?“ opýtala sa ma.
„Áno, teda. Povedzme, že som už tiež mal niekde byť, ale sneh to zariadil inak. Ale nesťažujem sa.“ pokrčil som ramenami.
„Zayn, povedz mi niečo o sebe.“ zaujímala sa.
„Neviem čo by si chcela vedieť o cudzincovi z vlaku?“ páčil sa mi jej záujem, ale stále sme sa hrali na 'mačku a myš'.
„Len to skús.“ posmelila ma.
„Pochádzam z Bradfordu. Mám tri sestry, som polovičný pakistánec a hrdý moslim. Zbožňujem hudbu a snažím sa život si užívať ako najviac to ide.“ každé moje slovo 'hltala' ušami, ale aj očami. „A čo ty, Beth?“
„Ja milujem tanec. Moje emócie, myšlienky, pocity, všetko sa mi ľahšie vyjadruje prostredníctvom hudby. Všetko.“ usmiala sa a znovu sa mi zapozerala do tých mojich čokoládových očí. Tie jej boli modré ako to najčistejšie nebo nad našimi hlavami. Naklonil som sa k nej, bol som tak blízko tých plných pier, ale ona sa v poslednej chvíli odtiahla a s nervozitou prešla na druhú stranu. Už nič nepovedala, asi nechcela. Možno sa cítila trápne alebo..pravdou je, že som si jej náhle správanie nevedel vysvetliť. Bola fakt zvláštna a človek nikdy nevedel čo spraví, ako zareaguje, ale čo bolo najhoršie, nevedel som ani len odhadnúť na čo asi myslí.

Z tašky, ktorá bola na zemi zrazu vytiahla knihu, a tak ako ja pred chvíľou začala čítať. Ja som teda urobil to isté. Obaja sme čítali, aj keď ja som sa na text nevedel vôbec sústrediť. Stále som sa pozeral na Beth, ale cítil som, že sa aj ona často pozerala na mňa. Páčilo sa mi to.

„Už budeme v Londýne.“ usmiala sa po asi hodinovom tichu, ktoré panovalo v našom kupé a nikto nemal odvahu prerušiť ho.
 „Aha, dobre, ďakujem.“ z vrecka som vytiahol mobil a napísal Niallovi aj Hazzovi sms, že sme skoro na mieste. Kým som tak však stihol spraviť, Beth už bola oblečená vo farebnej vetrovke a zo zemi dvíhala tašku.
„Rada som ťa spoznala Zayn.“ usmiala sa a rukou mierila k posuvným dverám. Sprav niečo!
„Beth, prosím počkaj. J-ja..“ otočila sa a čakala čo poviem. Ja som však žiaľ len zamrzol.
„Nevšimla som si, že by si koktal.“ zasmiala sa.
„Nie, ja lenže...myslel som, teda..dúfal som, že by sme sa možno ešte niekedy stretli.“ zaklipkal som svojimi dlhými mihalnicami. „Vieš, možno to bude znieť ako klišé, ale..“ si Zayn Malik, môžeš mať každú, na ktorú si ukážeš, tak prečo sakra túto? „Neviem to opísať, ale tie tvoje oči...“
„Zayn, prosím ušetri ma nejakých romantický žvástov a výlevov. Nie som ako ostatné dievčatá, ktoré obalamutíš sladkými rečičkami a faktom, že si svetoznámy spevák.“ vedela to? „Netvár sa tak. Pozná vás predsa celý svet a ja nemám na očiach klapky.“ vyzerala nahnevane.
„No dobre, ale prečo si taká, prečo mi nedáš šancu? Čo také som ti spravil?“ nechápal som prečo musí byť taká hnusná.
„Proste len neverím na romantické šťastné konce ako z rozprávky. Som realistka a viem, že také niečo sa nikdy nestane.“ skôr ako som stihol čokoľvek povedať, odišla. Ostal som sedieť ako prikovaný. Nechcelo sa mi ani žmurkať. Tak takéto kopačky som ešte nedostal, pomyslel som si so sklamaním.
„Fúú, tak tú si musel riadne nasr...ehm, nahnevať.“ vtrepal sa ku mne Niall.
„Prosím, teraz mi daj pokoj.“ odvrkol som a vôbec sa nezaťažoval myšlienkou, ako našiel moje kupé.

„Chalani, o 15 minút máte nástup!“ vtrhol do našej šatne Paul. „A nechcem počuť o žiadnom vašom 'bo' alebo niečo také. Pamätajte, že vonku vás čaká obrovské nedočkavé publikum. Tak, Liam povedz pár sladkých  a hrejivých slov a ide sa!“ jeho návšteva však netrvala obzvlášť dlho a slova chopil samozrejme Liam.
„Tak panstvo, aj s malým oneskorením.“ pozrel na mňa a na Nialla, ktorý do seba práve pučil nejaké gumené medvedíky. „Sa nám dnes podarí vystúpiť. Tááákže, nahodiť úsmevy číslo 5, nažhaviť hlasivky a ide sa na to! Veď predsa žijeme náš sen, tak nie je dôvod mať trému alebo nebodaj pocit lenivosti.“ usmieval sa. Mal pravdu, aj keď mne po rozume behala jedine Beth a jej pesimizmus. Chcel som, tak strašne som chcel, aby aj ona zažila raz nejakú rozprávku, ale ona mi nedala ani len šancu skúsiť to. No nič Zayn, už ju asi nikdy neuvidíš, nechaj to tak, radil som si.
„Zayn hallooo, Zem volá Malika.“ kýval mi pred tvárou Harry s banánom v ruke. „Spíš?“ chcel byť asi veľmi vtipný.
„Hej, ja len...“
„Nástup, ide sa!“ zahlásil Liam a opustili sme šatňu. Všetci piati sme vystúpili na javisko a odspievali si najznámejšie pesničky, počnúc novou LWWY, ktorá zožala najväčší úspech. Song sme samozrejme doladili novým 'bahamovým' tančekom, ako ho ja rád nazývam, a tak sme boli s naším výkonom viac než spokojní.

„Švihni si!“ kričal za mnou Niall na ceste do šatne. Zase som šiel posledný, tak ako vždy. Hlavu som mal sklonenú a pozeral som sa do zeme. Zrazu som do niekoho nechtiac narazil.
„Ou, prepáč.“ pohľad som zdvihol hore a uvidel...
„Zayn?“ Beth ostala rovnako prekvapená ako ja.
„Č-čo tu robíš?“ vychŕlila zo seba.
„Beth, švihaj, si predsa hlavná tanečnica, nemôžeš chýbať.“ kričala za ňou nejaká čiernovláska.
„Mali sme tu koncert...nevravela si, že tancuješ v najúspešnejšej tanečnej skupine.“ na tričku som si stihol všimnúť názov skupiny, ktorá bola najprestížnejšia v celom Anglicku. Aj Dan sa tam chcela dostať.
„Nepýtal si sa..a prepáč, ale musím už ísť.“ znova mi chcela utiecť, ale to som už nemohol dovoliť. Osud mi dal druhú šancu, ktorú hodlám využiť.
„Beth, počkaj. Prosííím.“ chytil som ju za ruku.
„Zayn, vieš čo si myslím o zbytočnom rozprávaní a teraz už naozaj musím ísť.“
„Tak dobre, ak nechceš slová tak...“ naklonil som sa k nej a jemne ju pobozkal. Len tak jemnúčko akoby bola to najkrehkejšie dievčatko na svete.
„P-prečo?“ opýtala sa, keď som sa odtiahol.
„Pretože chcem, aby si verila aj na šťastné konce. Ja ti dokážem, že sú možné.“ zbadal som, že sa jej v očiach zaleskli slzy. Je dojatá alebo nahnevaná?
„Zayn, ale prečo ja? Čo chceš odo mňa?“ stisla mi ruky a stále mi pozerala rovno do očí.
„Jedno rande. Nič viac, len jedno rande, ktoré ti dokáže, že ti viem splniť všetky tajné sny a dnešok nebude len hmlistá spomienka na istého cudzinca z vlaku.“ fakt som sa snažil.
„Možno budem schopná aspoň na chvíľu stráviť kúsok romantiky.“ zasmiala sa a ja som sa zoširoka usmial. „Ale..“ zdvihla pravý ukazovák a ja som stŕpol. „Žiadne kvety a strojené oblečenie. Donesieš mi gumené cukríky a pôjdeme na pizzu.“ žmurkla, rýchlo ma pobozkala na líce a bežala na pódium. Myslím, že tá Perinbaba to s tým snehom dnes naplánovala fantasticky...

štvrtok 11. októbra 2012

Just strangers Part A (by Janii)

ahojte :) mám pre vás jednodielovku so Zaynom, ktorá bude rozdelená na dve časti :) dúfam, že sa vám bude páčiť a odmeníte ma komentom, ďakujem :*..Janii
cestujeme vlakom!! :D


 „Tvoja mama nás volá na skorší obed.“ vyrušil ma Niall, keď som sa balil.
„Skorší obed? To isto nebola jej myšlienka.“ zasmial som. Moju mamu veľmi dobre poznám a viem, že na pravidelné stravovanie si potrpí, ale skorší obed?
„No dobre, vieš, odchádzame o 1 a kým sa najeme.“ Niall nahodil psie oči.
 „Niall, pokojne choď, ja hneď prídem.“ akoby som mu podal krídla. Okamžite vzlietol a bol v kuchyni. Safaa išla za ním a ja som sa ešte rýchlo stihol dobaliť. Ktovie koľko bude toho Niall jesť a istota je istota, zasmial som sa sám pre sebe.

Je začiatok decembra a práve sa nachádzame  v mojom rodnom meste Bradforde. Niall ku mne prišiel včera a spolu pôjdeme za chalanmi do Londýnu. O 1 má k nám doraziť auto, ktoré nás zavezie priamo do najvychýrenejšieho, a hlavne najväčšieho klubu v celej Británii, kde máme aj vystupovať. Je to naozaj veľmi dobrá príležitosť a Paul nám hučal do hláv každý deň, že to nesmieme zmeškať.

„Fúúú, pani Maliková bolo to naozaj vynikajúce.“ Niall sa po svojom nálete na náš stôl len hladkal po bruchu.
„Pokojne ma volaj krstným menom, nie som zase až taká stará.“ žmurkla na neho moja mama a otec na konci stola sa len zasmial. Aj by som niečo namietal, že zase až taký kamaráti byť nemusia, ale vyrušil ma vyzváňajúci mobil, na ktorom svietilo meno Harry.

„Z-Zayn?“ počul som ho naozaj slabo a akoby sa mi strácal, čo bolo zvláštne, nikdy som nemal problémy so signálom.
„Áno Harry? Počujem ťa slabo, ale pokojne hovor.“ rýchlo som sa pozrel na nástenné hodiny, bolo ešte len pol 12-tej.
„Au..o k vám ned...zí.“ vôbec som mu nerozumel.
„Harry, strácaš sa mi, nepočujem ťa.“ hovoril som už hlasnejšie.
„Že k vám auto nedorazí.“ zakričal mi do ucha.
„Nemusíš po mne kričať, hej? Ale prečo?“ ostal som prekvapený.
„Ty múdry, pozri si správy alebo si odhrň záclonku na okne.“ s mobilom pri uchu a so zvláštnym výrazom som ho poslúchol a prešiel k oknu. Odhrnul som malú broskyňovo-oranžovú záclonku a čo som uvidel ma zarazilo.
„Si ešte tam?“ ozval sa Harry.
„Áno som, ale aj tak nerozumiem prečo auto nedorazí.“ stále som nechápal.
„Zayn, viem, že nevieš šoférovať, ale mohlo by ti dôjsť, že dvojmetrové záveje  je dosť komplikované zdolať na malo autíčku. Potrebovali by sme ratrak, aby sme vás dopravili do Londýna.“ smial sa.
„Ale veď spadne len občas nejaká vločka.“
„Tak si zap..“ moje telefónne spojenie s Harrym sa však prerušilo.

„Zaaaayn.“ kričala na mňa mama z obývačky. Rýchlo som k nej dobehol. Spolu s Niallom a celou mojom rodinou pozerali správy. Prisadol som si k nim.
„Podľa najnovších informácii z meteorologickej stanici, sa má počasie upokojiť do dvoch hodín. Počasie v Londýne je naozaj neopísateľne. Približne dva metre snehu doslova zastavili život v celom Londýne. V pravidelných intervaloch vypadáva elektrická energia a dostať sa niekam je priam nemožné.“ moderátorka dopovedala najhorúcejšiu správu a začal sa šport.

„Paul nás zabije.“ povedal Niall a odhryzol si z keksíku.
„Musí byť aj iné riešenie.“ snažil som sa na niečo prísť.
„Nepočul si tú bloncku? Je nemožné sa niekam dostať.“ rozprával a pritom žul.
„To hej, ale hovorila len o Londýne. Pokiaľ viem, ten klub je niekde na okraji a možno počasie nie je všade také zlé, veď u nás sotva sneží.“ okom som ešte rýchlo skontroloval okno v obývačke, či sa náhodou nemýlim. Našťastie nie.
„Zlatko.“ pristúpila ku mne mama. Veľmi dobre pozná môj pohľad, keď sa nad niečím trápim. Pohladila ma po chrbte a zapozerala sa mi rovno do tých čokoládových očí. No čo, sú naozaj krásne. „Ty isto na niečo prídeš. Vždy si mi vedel ubziknúť z domu, aby som o tom ani len netušila. Toto bude pre teba hračka.“ posmelila ma.
„Lenže, ja fakt neviem.“ vzdychol som si. Pohľadom som behal po celej obývačke. Pri inom koncerte v nejakom klube by to možno nebol taký problém, ale tento bol dosť špeciálny. Paul nám ho vybavoval vyše pol roka a naozaj by sme mali problém, keby sme naň nedorazili. Zrazu mi však niečo padlo do oka. Bol to malý vláčik na poličke pri televízore. Už to mám!

„Niall!“ strmo som sa postavil, až ho myklo. „Pôjdeme vlakom a nie, že nie.“ pozrel som sa prísne. „Ja idem pozrieť najbližší spoj a ty sa choď pobaliť, možno budeme mať šťastie.“ Niall sa rovnako ako ja rýchlo postavil a utekal do izby. Ja som chcel ísť tiež, ale pocítil som niečiu ruku na mojom pleci.
„Zayn.“ otočil som sa pozeral na najkrajšiu ženu sveta. Moju mamu.  „Len buď, prosím ťa, opatrný. Je to naozaj zlé počasie a nechcem, aby sa ti niečo nepodaj stalo.“ mala v očiach strach a úzkosť.
„Neboj mami, dám na seba aj na Nialla pozor. Poznáš ma. Som predsa starší brat, ochranárstvo mám v popise práce, no nie?“ usmial som a rýchlo ju pobozkal na líce.

„Zavolaj, keď dorazíte.“ lúčil som sa s mamou na vlakovej stanici. Mali sme šťastie, do Londýna ide dnes len jeden jediný vlak a šťastena nám naozaj priala. Ide presne o 2 takže všetko by sme mali stihnúť.
„Neboj, isto ti zavolám. Len sa už toľko neboj.“ usmial som a a poradne ju objal.
„Zayn švihni si, chcem nájsť jedálenský vozeň.“ hučal do mňa Niall.
„Ach.“ len som si vzdychol a vystískal ešte otca.
„Veľa šťastia!“ zakričala mi ešte mama, keď som vychádzal malými úzkymi schodíkmi do vlaku. Nasledoval som Nialla, ale ten bol tak posadnutý nájdením jedla, že by si určite ani nevšimol, keby som nenastúpil.
„Niall, počkaj ma!“ kričal som za ním. Musel som, pretože bol predo mnou dobrý kus a doslova utekal.
„Prepletaj nohami Malik! Kto má na teba furt čakať?“ smial sa mi, ale stále nespomaľoval. Jemu sa to povie, trepem aj jeho veci, pomyslel som si a pohľadom skĺzol k veľkej zelenej taške, ktorú som niesol v pravej ruke a mojej malej bielej prehodenej cez plece. Stavím sa, že tam má aspoň keksy!
„Áááááá.“ zrazu som počul výkrik. Vedel som, že je to Niall. Rýchlo som teda bežal za hlasom. Nakoniec som ho našiel ako...ako sedí s nejakými chalanmi v jednom kupé.
„Niall, s-si v poriadku?“ nezvykol len tak pre nič za nič kričať a tobôž nie ako dievča.
„Zayn, neuveríš. Toto sú moji bývalí spolužiaci.“ bol vysmiaty ako 'víčko z leča' a očká mu svietili ako svietlušky. „Zayn toto je Tom a Ed.“ predstavil nás.
„Rád vás spoznávam.“ stroho som sa usmial. Nemôžem povedať, že nerád stretávam nových ľudí, ale aj tak by som si s nimi nemal čo povedať.
„Prisadni si k nám.“ povedal Niall, keď som mu podával jeho tašku.
„Nie, to je v poriadku. Isto si toho máte čo povedať. Ja si nájdem nejaké voľné kupé a možno si trochu zdriemnem, keby dačo voláme sa.“ Niall prikývol a ja som ich opustil. Už som len počul veľkú vravu a ohlušujúci smiech. Isto to počul aj rušňovodič.

Pobral som sa teda rovno po chodbe a pritom som nazeral do každého kupé. Žiaľ, všetky boli plné. Teda, až na jedno. Úplne na konci. Sedelo tam len akési dievča, a tak som si povedal, že to prežijem. Stáť na chodbe sa mi naozaj nechcelo.
 „Môžem?“ pomaly som otvoril posuvné dvere a opýtal sa. Dievča len prikývlo, pretože s niekým telefonovalo. Posadil som sa na sedadlo oproti nej a sivý kabát som zakvačil na malý háčik pri dverách.
„A mne je ako hm? Ja za ten hlúpy sneh predsa nemôžem...dobre...nie, veď počkaj...čau.“ a hovor zrušila. Zdala sa mi rozrušená tak mi nedalo neopýtať sa.
„Si v poriadku?“ chcel som byť milý, asi ju to zaskočilo.
„Hej.“ hlesla a znovu niečo ťukala do mobilu. „Do riti! Ten sprostý krám.“ zrazu jej krásny biely Iphone skončil na taške, ktorá bola na zemi a dievča bolo ešte viacej nahnevané ako predtým.

„Steve Jobs by sa asi netešil.“ zasmial som sa. Vzápätí som to však oľutoval. Ten zlovestný pohľad budem isto cítiť ešte týždne, pomyslel som si.
„Problém? Každý sa len do mňa navážajte, veď prosím. Beth predsa znesie všetko a všetkému je na vine!“ ruky si prekrížila na prsiach a pohľad upriamila von oknom.
„Zayn.“ usmial som sa.
„To je čo, nejaké utešujúce slovo?“ pozrela nechápavo.
„Nie.“ zasmial som sa. „Povedala si, že si Beth, tak sa len zoznamujem. Som Zayn.“ pred seba som vystrel pravú ruku, ale ňou ani nepohlo. Zdvihla obočie a premerala si ma. Bola komická, keď sa hnevala, ale jej krásne modré oči, dokonca ešte krajšie ako tie moje, a to je už dosť, keď to poviem ja, ma doslova prebodávali.
„Vypadám snáď, že sa chcem s niekým zoznamovať?“ odvrkla.
„Asi nie, ale...“ znovu to obočie. „Radšej nič.“ vzdal som veškerú komunikáciu a z tašky si vytiahol knihu. Všimol som si ako zbystrila zrak, asi ju poznala.
„To je dobrá kniha.“ zrazu bola milá.
„Viem, preto ju čítam.“ zazubil som sa.
„Niekto chce byť múdry hm?“ doberala si ma.
„Niekto sa tu chce rozprávať hm?“ vrátil som jej to.
„Tom na konci zomrie!“ zvolala a ja som v momente skrivil som tvár. Tom bol hlavnou postavou v mojej knihy. Zostal som zarazený.
„To si nemusela.“ smutne som povedal.
„J-ja..“ asi videla, že to možno prehnala. Dobre, hral som to. Knihu som prečítal už asi trikrát a poznám ju aj odzadu. „Prepáč, nechcela som.“ ospravedlňujúco sa na mňa pozrela.
„To je v poriadku.“ pridal som dramatickú pauzu a hlboký nádych. „Už som ju čítal.“ dodal som akoby nič. Čakal som, že mi možno aj jednu vrazí, naozaj by som sa nečudoval, ale ona sa len začala smiať. Prišlo mi to strašne zvláštne, ale zároveň uletené a milé.
„M-mal by si byť hercom.“ hovorila pomedzi smiech. „Tá bolesť a smútok v očiach. Normálne, že na Oskara.“ usmiala sa.
„Myslím, že nie. Raz som to skúšal a nebol to hviezdny výkon.“ musel som sa zasmiať pri spomienke na ICarly.
„Keď teda nie si herec čím sa živíš? Alebo vari chodíš ešte do školy?“ jej doberanie sa mi začínalo páčiť. Aj keď som vedel, že v takýchto otázkach by som ju vedel veľmi dobre prekvapiť, páčila sa mi situáciu, že asi nevedela kto som a chcel som v nej aj zostať.
„Si nejaká zvedavá na to, že si mi pred chvíľou skoro vynadala.“ premeral som si ju.
„Tak dobre, môžeme tu pokojne sedieť len tak potichu Zack. Veď ja sa s tým nejako zmierim.“ pyšne zdvihla hlavu.
„Zayn.“ opravil som ju. „Volám sa Zayn a nie Zack.“
„Nie je to jedno? Pokojne môžeš byť aj Osfald. Nemusím vedieť meno človeka, s ktorým nemám nič spoločné, nie?“ toto sa mi už ale nepáčilo. Musel som to rýchlo napraviť.
„Ach, vidím, že ak chce byť človek s tebou za dobre musí sa naozaj snažiť.“ usmial som a knihu položil vedľa seba.
„Povedzme len, že mám ťažkú povahu.“ povedala ako ospravedlnenie.
Beth
 akonáhle tu budem mať 11+ komentov prídám aj part B, je to na Vás :)..Janii :*

part B