štvrtok 11. októbra 2012

Just strangers Part A (by Janii)

ahojte :) mám pre vás jednodielovku so Zaynom, ktorá bude rozdelená na dve časti :) dúfam, že sa vám bude páčiť a odmeníte ma komentom, ďakujem :*..Janii
cestujeme vlakom!! :D


 „Tvoja mama nás volá na skorší obed.“ vyrušil ma Niall, keď som sa balil.
„Skorší obed? To isto nebola jej myšlienka.“ zasmial som. Moju mamu veľmi dobre poznám a viem, že na pravidelné stravovanie si potrpí, ale skorší obed?
„No dobre, vieš, odchádzame o 1 a kým sa najeme.“ Niall nahodil psie oči.
 „Niall, pokojne choď, ja hneď prídem.“ akoby som mu podal krídla. Okamžite vzlietol a bol v kuchyni. Safaa išla za ním a ja som sa ešte rýchlo stihol dobaliť. Ktovie koľko bude toho Niall jesť a istota je istota, zasmial som sa sám pre sebe.

Je začiatok decembra a práve sa nachádzame  v mojom rodnom meste Bradforde. Niall ku mne prišiel včera a spolu pôjdeme za chalanmi do Londýnu. O 1 má k nám doraziť auto, ktoré nás zavezie priamo do najvychýrenejšieho, a hlavne najväčšieho klubu v celej Británii, kde máme aj vystupovať. Je to naozaj veľmi dobrá príležitosť a Paul nám hučal do hláv každý deň, že to nesmieme zmeškať.

„Fúúú, pani Maliková bolo to naozaj vynikajúce.“ Niall sa po svojom nálete na náš stôl len hladkal po bruchu.
„Pokojne ma volaj krstným menom, nie som zase až taká stará.“ žmurkla na neho moja mama a otec na konci stola sa len zasmial. Aj by som niečo namietal, že zase až taký kamaráti byť nemusia, ale vyrušil ma vyzváňajúci mobil, na ktorom svietilo meno Harry.

„Z-Zayn?“ počul som ho naozaj slabo a akoby sa mi strácal, čo bolo zvláštne, nikdy som nemal problémy so signálom.
„Áno Harry? Počujem ťa slabo, ale pokojne hovor.“ rýchlo som sa pozrel na nástenné hodiny, bolo ešte len pol 12-tej.
„Au..o k vám ned...zí.“ vôbec som mu nerozumel.
„Harry, strácaš sa mi, nepočujem ťa.“ hovoril som už hlasnejšie.
„Že k vám auto nedorazí.“ zakričal mi do ucha.
„Nemusíš po mne kričať, hej? Ale prečo?“ ostal som prekvapený.
„Ty múdry, pozri si správy alebo si odhrň záclonku na okne.“ s mobilom pri uchu a so zvláštnym výrazom som ho poslúchol a prešiel k oknu. Odhrnul som malú broskyňovo-oranžovú záclonku a čo som uvidel ma zarazilo.
„Si ešte tam?“ ozval sa Harry.
„Áno som, ale aj tak nerozumiem prečo auto nedorazí.“ stále som nechápal.
„Zayn, viem, že nevieš šoférovať, ale mohlo by ti dôjsť, že dvojmetrové záveje  je dosť komplikované zdolať na malo autíčku. Potrebovali by sme ratrak, aby sme vás dopravili do Londýna.“ smial sa.
„Ale veď spadne len občas nejaká vločka.“
„Tak si zap..“ moje telefónne spojenie s Harrym sa však prerušilo.

„Zaaaayn.“ kričala na mňa mama z obývačky. Rýchlo som k nej dobehol. Spolu s Niallom a celou mojom rodinou pozerali správy. Prisadol som si k nim.
„Podľa najnovších informácii z meteorologickej stanici, sa má počasie upokojiť do dvoch hodín. Počasie v Londýne je naozaj neopísateľne. Približne dva metre snehu doslova zastavili život v celom Londýne. V pravidelných intervaloch vypadáva elektrická energia a dostať sa niekam je priam nemožné.“ moderátorka dopovedala najhorúcejšiu správu a začal sa šport.

„Paul nás zabije.“ povedal Niall a odhryzol si z keksíku.
„Musí byť aj iné riešenie.“ snažil som sa na niečo prísť.
„Nepočul si tú bloncku? Je nemožné sa niekam dostať.“ rozprával a pritom žul.
„To hej, ale hovorila len o Londýne. Pokiaľ viem, ten klub je niekde na okraji a možno počasie nie je všade také zlé, veď u nás sotva sneží.“ okom som ešte rýchlo skontroloval okno v obývačke, či sa náhodou nemýlim. Našťastie nie.
„Zlatko.“ pristúpila ku mne mama. Veľmi dobre pozná môj pohľad, keď sa nad niečím trápim. Pohladila ma po chrbte a zapozerala sa mi rovno do tých čokoládových očí. No čo, sú naozaj krásne. „Ty isto na niečo prídeš. Vždy si mi vedel ubziknúť z domu, aby som o tom ani len netušila. Toto bude pre teba hračka.“ posmelila ma.
„Lenže, ja fakt neviem.“ vzdychol som si. Pohľadom som behal po celej obývačke. Pri inom koncerte v nejakom klube by to možno nebol taký problém, ale tento bol dosť špeciálny. Paul nám ho vybavoval vyše pol roka a naozaj by sme mali problém, keby sme naň nedorazili. Zrazu mi však niečo padlo do oka. Bol to malý vláčik na poličke pri televízore. Už to mám!

„Niall!“ strmo som sa postavil, až ho myklo. „Pôjdeme vlakom a nie, že nie.“ pozrel som sa prísne. „Ja idem pozrieť najbližší spoj a ty sa choď pobaliť, možno budeme mať šťastie.“ Niall sa rovnako ako ja rýchlo postavil a utekal do izby. Ja som chcel ísť tiež, ale pocítil som niečiu ruku na mojom pleci.
„Zayn.“ otočil som sa pozeral na najkrajšiu ženu sveta. Moju mamu.  „Len buď, prosím ťa, opatrný. Je to naozaj zlé počasie a nechcem, aby sa ti niečo nepodaj stalo.“ mala v očiach strach a úzkosť.
„Neboj mami, dám na seba aj na Nialla pozor. Poznáš ma. Som predsa starší brat, ochranárstvo mám v popise práce, no nie?“ usmial som a rýchlo ju pobozkal na líce.

„Zavolaj, keď dorazíte.“ lúčil som sa s mamou na vlakovej stanici. Mali sme šťastie, do Londýna ide dnes len jeden jediný vlak a šťastena nám naozaj priala. Ide presne o 2 takže všetko by sme mali stihnúť.
„Neboj, isto ti zavolám. Len sa už toľko neboj.“ usmial som a a poradne ju objal.
„Zayn švihni si, chcem nájsť jedálenský vozeň.“ hučal do mňa Niall.
„Ach.“ len som si vzdychol a vystískal ešte otca.
„Veľa šťastia!“ zakričala mi ešte mama, keď som vychádzal malými úzkymi schodíkmi do vlaku. Nasledoval som Nialla, ale ten bol tak posadnutý nájdením jedla, že by si určite ani nevšimol, keby som nenastúpil.
„Niall, počkaj ma!“ kričal som za ním. Musel som, pretože bol predo mnou dobrý kus a doslova utekal.
„Prepletaj nohami Malik! Kto má na teba furt čakať?“ smial sa mi, ale stále nespomaľoval. Jemu sa to povie, trepem aj jeho veci, pomyslel som si a pohľadom skĺzol k veľkej zelenej taške, ktorú som niesol v pravej ruke a mojej malej bielej prehodenej cez plece. Stavím sa, že tam má aspoň keksy!
„Áááááá.“ zrazu som počul výkrik. Vedel som, že je to Niall. Rýchlo som teda bežal za hlasom. Nakoniec som ho našiel ako...ako sedí s nejakými chalanmi v jednom kupé.
„Niall, s-si v poriadku?“ nezvykol len tak pre nič za nič kričať a tobôž nie ako dievča.
„Zayn, neuveríš. Toto sú moji bývalí spolužiaci.“ bol vysmiaty ako 'víčko z leča' a očká mu svietili ako svietlušky. „Zayn toto je Tom a Ed.“ predstavil nás.
„Rád vás spoznávam.“ stroho som sa usmial. Nemôžem povedať, že nerád stretávam nových ľudí, ale aj tak by som si s nimi nemal čo povedať.
„Prisadni si k nám.“ povedal Niall, keď som mu podával jeho tašku.
„Nie, to je v poriadku. Isto si toho máte čo povedať. Ja si nájdem nejaké voľné kupé a možno si trochu zdriemnem, keby dačo voláme sa.“ Niall prikývol a ja som ich opustil. Už som len počul veľkú vravu a ohlušujúci smiech. Isto to počul aj rušňovodič.

Pobral som sa teda rovno po chodbe a pritom som nazeral do každého kupé. Žiaľ, všetky boli plné. Teda, až na jedno. Úplne na konci. Sedelo tam len akési dievča, a tak som si povedal, že to prežijem. Stáť na chodbe sa mi naozaj nechcelo.
 „Môžem?“ pomaly som otvoril posuvné dvere a opýtal sa. Dievča len prikývlo, pretože s niekým telefonovalo. Posadil som sa na sedadlo oproti nej a sivý kabát som zakvačil na malý háčik pri dverách.
„A mne je ako hm? Ja za ten hlúpy sneh predsa nemôžem...dobre...nie, veď počkaj...čau.“ a hovor zrušila. Zdala sa mi rozrušená tak mi nedalo neopýtať sa.
„Si v poriadku?“ chcel som byť milý, asi ju to zaskočilo.
„Hej.“ hlesla a znovu niečo ťukala do mobilu. „Do riti! Ten sprostý krám.“ zrazu jej krásny biely Iphone skončil na taške, ktorá bola na zemi a dievča bolo ešte viacej nahnevané ako predtým.

„Steve Jobs by sa asi netešil.“ zasmial som sa. Vzápätí som to však oľutoval. Ten zlovestný pohľad budem isto cítiť ešte týždne, pomyslel som si.
„Problém? Každý sa len do mňa navážajte, veď prosím. Beth predsa znesie všetko a všetkému je na vine!“ ruky si prekrížila na prsiach a pohľad upriamila von oknom.
„Zayn.“ usmial som sa.
„To je čo, nejaké utešujúce slovo?“ pozrela nechápavo.
„Nie.“ zasmial som sa. „Povedala si, že si Beth, tak sa len zoznamujem. Som Zayn.“ pred seba som vystrel pravú ruku, ale ňou ani nepohlo. Zdvihla obočie a premerala si ma. Bola komická, keď sa hnevala, ale jej krásne modré oči, dokonca ešte krajšie ako tie moje, a to je už dosť, keď to poviem ja, ma doslova prebodávali.
„Vypadám snáď, že sa chcem s niekým zoznamovať?“ odvrkla.
„Asi nie, ale...“ znovu to obočie. „Radšej nič.“ vzdal som veškerú komunikáciu a z tašky si vytiahol knihu. Všimol som si ako zbystrila zrak, asi ju poznala.
„To je dobrá kniha.“ zrazu bola milá.
„Viem, preto ju čítam.“ zazubil som sa.
„Niekto chce byť múdry hm?“ doberala si ma.
„Niekto sa tu chce rozprávať hm?“ vrátil som jej to.
„Tom na konci zomrie!“ zvolala a ja som v momente skrivil som tvár. Tom bol hlavnou postavou v mojej knihy. Zostal som zarazený.
„To si nemusela.“ smutne som povedal.
„J-ja..“ asi videla, že to možno prehnala. Dobre, hral som to. Knihu som prečítal už asi trikrát a poznám ju aj odzadu. „Prepáč, nechcela som.“ ospravedlňujúco sa na mňa pozrela.
„To je v poriadku.“ pridal som dramatickú pauzu a hlboký nádych. „Už som ju čítal.“ dodal som akoby nič. Čakal som, že mi možno aj jednu vrazí, naozaj by som sa nečudoval, ale ona sa len začala smiať. Prišlo mi to strašne zvláštne, ale zároveň uletené a milé.
„M-mal by si byť hercom.“ hovorila pomedzi smiech. „Tá bolesť a smútok v očiach. Normálne, že na Oskara.“ usmiala sa.
„Myslím, že nie. Raz som to skúšal a nebol to hviezdny výkon.“ musel som sa zasmiať pri spomienke na ICarly.
„Keď teda nie si herec čím sa živíš? Alebo vari chodíš ešte do školy?“ jej doberanie sa mi začínalo páčiť. Aj keď som vedel, že v takýchto otázkach by som ju vedel veľmi dobre prekvapiť, páčila sa mi situáciu, že asi nevedela kto som a chcel som v nej aj zostať.
„Si nejaká zvedavá na to, že si mi pred chvíľou skoro vynadala.“ premeral som si ju.
„Tak dobre, môžeme tu pokojne sedieť len tak potichu Zack. Veď ja sa s tým nejako zmierim.“ pyšne zdvihla hlavu.
„Zayn.“ opravil som ju. „Volám sa Zayn a nie Zack.“
„Nie je to jedno? Pokojne môžeš byť aj Osfald. Nemusím vedieť meno človeka, s ktorým nemám nič spoločné, nie?“ toto sa mi už ale nepáčilo. Musel som to rýchlo napraviť.
„Ach, vidím, že ak chce byť človek s tebou za dobre musí sa naozaj snažiť.“ usmial som a knihu položil vedľa seba.
„Povedzme len, že mám ťažkú povahu.“ povedala ako ospravedlnenie.
Beth
 akonáhle tu budem mať 11+ komentov prídám aj part B, je to na Vás :)..Janii :*

part B

12 komentárov:

  1. Akoze nic proti ale na tom obrazku ma to dievca modre oci a ty si tam napisala hnede ? Ze co ? Ale inak akoze je to super rehot na zaynovi neskutocny .... Chudak ako sa snazil :-D no .... Lenze ja uz chcem dalsiu cast :-* Mimi

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vážne pašo, ďakujem, ja som chcela, aby boli modré aj v ďalšej časti sú modré, idem to prepísať, ďakujem :)

      Odstrániť
  2. haha rehoooot :D :D:DDDd ZACK :D :D :D Tom na konci knihy zomrie :D :D :D Bože tie hlášky :D Nejdem ti ani tie gramatické chyby vypichovať :D :D :D Chcem pokračovanie :D A tie 2 komenty čo mi dlžíš!!! :*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. krásna, zaujímavá, parádna :*..myslím, že to stačí :) ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. konečne jedonodielovka od teba :) a bola neskutočná ako vždy :) tie hlášky si teda zabila :D náš narcisko Zayn sa musel prejaviť :D a Niallerko si musel poriadne zajesť :D a samozrejme sa musel aj dobre zasmiať :D najlepšie bolo: bol vysmiaty ako 'víčko z leča :D to som ešte nepočula :D a tá konverzácia s Beth :) nemôžem sa dočkať ďalšej časti snáď tu bude tých 11 komentov skoro :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Wau! :D
    Toto je úžasné..:) Smejem sa ako neviem čo..:D
    Ale veľmi sa mi to páčí, a už chcem part B!!! :PP

    OdpovedaťOdstrániť
  6. úžasné :) to má vážne už iba part B? škoda :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Janii ty si robíš prdel :D
    ďaľšia dokonalá jednodielovka od teba a ja sa môžem zakopať 3 metre pod zem a voňať fialky odspodu! :D shit..toto nieje dobréé :D
    Ale inak :D rehot :D skoro furt :D
    dobre si to vymyslela ženo :*
    DOKONAlÉ!!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Je dokonalá pripadá mi trochu taká iná ale je super :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Super prvá časť !!Teším sa na ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. wííííííííí:) teším sa na pokračovanie:)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. super, už nech je 'part B' :)

    OdpovedaťOdstrániť