piatok 21. októbra 2016

Fight hard, love harder. 7.kapitola

Sedmička je tuuuuu.
____________________________________________________________


,,Tak Lilly, ideme nakupovať?" usmiala som sa na malú v nákupnom košíku, pričom som vchádzala do veľkého supermarketu, aby som nakúpila chýbajúce potraviny do mojej chladničky.
,,Jupíí, čo šetko ti tjeba kúpiť, Gabi?" opýtala sa ma rozkošne a sladko sa na mňa usmiala podopierajúc si dlaňami bradu.
,,Pozri, tento dlhý papier budeš držať a ja budem podľa neho nakupovať, dohoda?" podala som jej dlhý zdrap papiera, na ktorom bol spísaný zoznam asi dvadsiatich vecí, ktoré som spísala narýchlo pred odchodom z domu. Lilly ním začala radostne trepotať zo strany na stranu, ale zároveň ho pevne zvierala medzi prstami.
,,Jéééj, aký ťam je joškošný jednoložec!" vypískla nadšene a môj pohľad nasledoval smer, ktorý ukazoval jej maličký prst. Veľký kôs plný plyšákov, ktorý hneď na vrchu zdobila veľká plyšová hračka v tvare modrého jednorožca.
,,Ten je krásny." usmiala som sa a pomaličky prešla ku kope plyšových hračiek berúc ho do dlaní. ,,Ak ti ho kúpim, budeš sa o neho starať čo najlepšie budeš vedieť a sľubuješ, že neskončí ako väčšina tvojich plyšákov?" snažila som sa byť prísna, no pri predstave tej radosti v jej očiach, keď jej ho kúpim som sa skoro roztopila a hodila ho k nej do košíka.
,,Šjuibujeeem! Bude to najjepšie žvieratko špolu s Douglasom!" spojenými rúčkami nahodila psí pohľad a ja som mala pocit, že ak by si v tej chvíli zaželala aj živého jednorožca, tak jej ho donesiem.
,,Tak to si skontrolujem." zdvihla som výhražne prst, ale aj napriek tomu som sa s plyšákom presunula k malej Lilly a podala jej ho do rúk.
,,Ďakujéém." šťastne sa rozosmiala a začala stískať jednorožca, ktorý bol skoro väčší ako ona sama.
,,Chcem pušu!" usmievajúc sa som jej ukázala ľavé líce a nahla sa k nej, pričom som čakala ako mi naň vlepí sladký božtek. V momente, keď som sa s košíkom pohla ďalej, musela som aj zastaviť. Pohľadom som zavadila o chlapskú postavu neďaleko mňa, ktorá mi bola až príliš známa a pocítila som zovretie žalúdka.
,,Gabriella?" Danielov pohľad sa stretol s tým mojim a ja som ostala obarene stáť. Čo tu robí?
,,Uhm, ahoj, Daniel." tvárila som sa najprirodzenejšie ako som vedela, keď som si všimla mladú ženu stojacu vedľa v uličke čakajúc na to, aby jej podal tyčinky, ktoré práve vybral z regálu.
,,Ako sa máš?" opýtal sa ma so záujmom a ja som skoro vyprskla od smiechu pri pohľade na tú ženu, ktorej tvár sa skrivila žiarlivosťou.
,,Mám sa super a čo ty?" povedala som odmerane a usmiala sa na slečnu pri nákupnom vozíku na druhej strane uličky.
,,No, je mi fajn." pousmial sa a nervózne sa pohrával s prstami.
,,Daniel, pohneš sa už, či tu budem stáť večne? Bolia ma nohy." zatiahla nervózne slečna, ktorej sa očividne náš nevinný rozhovor nepáčil a otočila sa tvárou k nám, čím ma dostala do šoku. Spod krémového kardigánu jej vykúkalo tehotenské bruško a ja som odrazu nevedela kam sa mám pozerať.
,,Áno, už idem." odpovedal jej v sekunde a milo sa na mňa usmial. Tak mňa si vymenil za toto? ,,Rád som ťa stretol, Gabi." usmial sa na mňa a obrátil sa na odchod. Rozhodne, že si ma rád stretol, keď chodíš s týmto.
,,Ja teba taktiež." usmiala som sa naspäť a pozrela sa na Lilly, ktorá stískajúc jednorožca zadriemkala. Daniel sa otočil na odchod a vrátil sa k svojej novej priateľke, ktorá naňho už znova niečo uštipačne poznamenala. Nemohla som si pomôcť, ale potichu som sa rozosmiala a vybrala sa svojou cestou.

**

,,Tak a teraz dúfaj, že Blake nemala lepšie návrhy než ty, lebo to budem ľutovať." zatiahla som sarkasticky pri dopíjaní kávy vo vlastnej kuchyni, baliac všetky veci, ktoré so sebou Harry doniesol.
,,Snáď to nikdy nezistíš." zasmial sa pomáhajúc mi s balením. Harry mal naozaj zvláštny, ale zároveň originálny štýl v interiérovom dizajne, ktorý sa mi neskutočne páčil. Rustikálny štýl popretkávaný moderným nádychom bielej, šedej, odtieňmi modrej a elegancie čiernej - všetko ako ušité na mieru pre mňa.
,,Tak to naozaj dúfaj." usmiala som sa odťahujúc svoju ruku od tej jeho, ktorej som sa nechtiac dotkla a snažila sa zakryť zimomriavky, ktoré sa mi rozležali po tele.
,,Budem." vyplazil mi jazyk a začal sa zbierať zo svojej stoličky. ,,Nerád to vravím, ale budem musieť ísť, o pol hodiny mám ďalšie pracovné stretnutie a ak to chcem stihnúť, tak by som si mal pohnúť, keďže sa to nachádza až na druhej strane Londýna." povedal trošku smutnejšie než sám chcel a  snažil sa vyhnúť očnému kontaktu so mnou.
,,Tak dobre." usmiala som sa a začala vstávať zo stoličky, no v tom mi zazvonil telefón a ja som sa pozrela na displej - mama - super. ,,Daj mi sekundu, prosím a pôjdem ťa vyprevadiť." zatiahla som rýchlo a natiahla sa po telefóne, ktorý som si hneď priložila k uchu.
,,Áno, mami?"
,,Ahoj, Gabriella, prosím ťa, príď mi otvoriť dvere, očividne ti nefunguje zvonček." povedala podráždene a ja som cítila ako som zbledla. Toto bude problém.
,,Ehm, čo tu robíš, mama?" opýtala som sa a všimla si ako sa Harry zasekol v pohybe a zazrel na mňa.
,,Prišla som pozrieť svoju dcéru, nemôžem?" ozvala sa dotknuto a ja som mala pred očami ten jej šokovaný výraz z mojej otázky. ,,Poď mi, prosím ťa, otvoriť." zatiahla a zložila telefón.
,,Harry, vopred sa ospravedlňujem za to, čo bude mama rozprávať." ospravedlňujúco som sa na neho pozrela a vybrala sa smerom ku vchodovým dverám s Haroldom v pätách. Cítila som ako mi hypnotizuje šiju a taktiež aj nárast napätia v miestnosti. Počkala som, kým sa Harry obuje a s hlbokým nádychom som sa natiahla po kľučke od dverí a otvorila som sledujúc mamin prekvapený výraz, keď uvidela kto stojí za mnou.
,,A ty tu robíš čo?" opýtala sa naštvane a v okamihu sa obrátila na mňa. ,,Gabriella, vysvetlíš mi, čo má toto znamenať?"
,,Mama, Harry mi bude prerába.." snažila som sa vysvetliť, no nezdalo sa, že moja mama má o to záujem. V momente sa natiahla a strelila Harrymu silné zaucho. ,,Mama! Zbláznila si sa?" vykríkla som a otočila sa na Harryho, ktorý si šokovane držal pravé líce.
,,Za to všetko, čo ti urobil, ako sa zachoval, by si zaslúžil oveľa viac než len jednu facku. Zmizni odtiaľto Harold a už sa nevracaj." sledujúc jej červenú tvár, ktorá bola znakom najväčšieho rozčúlenia, ktoré som u matky videla som videla ako sa Harry vzal a odišiel.
,,Harry, stoj." snažila som sa kričať za jeho postavou, ale Harry ma totálne odignoroval a odkráčal preč.
,,Mama, ty si sa naozaj zbláznila. Prečo si to urobila?" opýtala som sa hlasnejšie než som plánovala a zabránila jej vojsť do môjho bytu.
,,Nechápem ako ho môžeš ešte brániť! Gabriella veď ťa kvôli tomu chlapcovi šikanovali, bola si roky v ťažkej depresii a nechcela si žiť! Zaslúžil si to." povedala akoby nič a chystala sa vojsť do môjho bytu.
,,Nechápeš vôbec nič, bude mi redizajnovať byt a ty s tým nič nespravíš." postavila som sa do stredu dverí a tak jej zabránila v pohybe.
,,Ty si sa totálne zbláznila. Prečo chceš prerábať byt, keď v ňom máš toľko krásnych spomienok s Danielom?" opýtala sa ma najväčšiu blbosť akú len mohla a ja som ostala šokovane stáť.
,,Tak, aby si vedela, mami, Daniel má novú priateľku, ktorá je tehotná a vyzerá to tak, že ju zbúchol už v dobe, keď sme spolu ešte boli, takže prosím ťa, ak chceš mať takéto reči, tak radšej odíď." naštvane som vyštekla a zatvorila jej dvere pred nosom. Sama som bola šokovaná z toho, čo som spravila, ale vôbec som nemala chuť sa na mamu pozerať. Ak by si Harry zaslúžil facku, tak jedine odo mňa a nie od nej. Rýchlosťou blesku som prebehla ku komode pri vešiaku, kde som nechala telefón a v momente vytočila Harryho číslo.
,,Harry, ani nevieš ako veľmi je mi ľúto to, čo sa stalo. Prosím, zavolaj mi, chcem ti to vynahradiť alebo aspoň sa ti ospravedlniť osobne." rapotala som do odkazovej schránky, ktorá mi nabehla a zrušila hovor vyberajúc sa do obývačky, kde som sa zvalila na gauč a čakala na odpoveď.

1 komentár: