Dreams come true 40.kapitola THE END

Tak a je to tu. 

(bude ešte epilóg, ale neviem kedy)

PS: Držte mi prosím palce v utorok na maturite! :(

______________________________________________________________

Liam

,,Myslíte, že sa prebudí?“

,,Už chcem, aby otvoril oči.“

,,Noták, Liam, prebuď sa.“ Známe hlasy ozývajúce sa okolo mňa ma prinútili vnímať na pár sekúnd svet a aspoň sa snažiť otvoriť oči. Jemný dotyk na mojej ruke ma prebral ešte viac a pípajúce zvuky ma prinútili odlepiť viečka od seba. Chvíľku mi trvalo, kým som zaostril na ľudí okolo postele a všimol si mamu, ako sedí vedľa mňa a drží ma za prsty.

,,Liam.“ Zvolal Niall, ktorý si ma všimol ako prvý a všetky pohľady sa upreli na mňa. Snažil som sa rozpamätať na to, prečo som tu, až sa mi vrátili všetky spomienky a mnou nespokojne trhlo. Semafór, bozk, kamión rútiaci sa na naše auto.

,,K-kde je?“ opýtal som sa ignorujúc radosť v ich očiach a snažil sa nadvihnúť na lakťoch, pričom sa pípajúce zvuky zrýchlili a zaplnili celú miestnosť.

,,Liam, som tak rada, že si sa prebudil.“ Povedala mama a pohladila ma po tvári ignorujúc moju otázku. ,,Len sa upokoj, prosím.“

,,Kde je Lea?! Je v poriadku? Žije?“ pri poslednej otázke sa môj hlas zlomil a tlak, ktorý vyvíjala mama na moje ramená ma položil späť na posteľ. Nikto nevydal ani hláska a ich pohľady smerovali do zeme. Nie.

,,Je na jednotke intenzívnej starostlivosti a jej stav je vážny. Má zlomené štyri rebrá, pričom jej jedno z nich prepichlo pľúca a len tak tak minulo srdce. Taktiež mala silný otras mozgu a vnútorné krvácanie, ktoré sa lekárom podarilo zastaviť aj keď jej počas operácie párkrát zlyhalo srdce. Teraz sa už len čaká ako jej telo zareaguje. Zatiaľ je v umelom spánku. Je mi to ľúto, Liam.“ Harry sa ujal slova a mojim telom prebehli zimomriavky. Moja kráska.

,,Môžem ju vidieť? Prosím.“ Opýtal som sa so zlomeným hlasom a zapozeral sa do stropu, aby som zahnal slzy, ktoré sa mi začínali tlačiť do očí.

,,Pochybujem, že to bude možné, ale skúsim zájsť za doktorom.“ Pousmial sa Louis a potichu sa vytratil z miestnosti.

,,Čo sa vlastne stalo? Pamätám si len rútiaci sa kamión na naše auto. Ale mali sme predsa zelenú! Nemal tam čo robiť!!“ zúrivosť začínala pomaly napĺňať moje žily a mal som dosť práce udržať sa v pokoji.

,,Do vášho auta nabúral opitý kamionista.“ Povzdychol Niall a dlaňou si pretrel unavenú tvár. Jeho oči boli červené a na brade sa mu črtalo badateľné strnisko. Ako dlho tu som? ,,Mali ste šťastie, že ste boli  v jeho brzdnej dráhe, pretože ak by do vás nabúral v plnej rýchlosti, tak je Lea mŕtva na mieste a ty možno s ňou.“

,,Kde je ten kokot?!“ zúrivosť naplno ovládla môj jazyk a ja som odrazu pocítil ako ma mama nepatrne buchla po dlani.

,,Liam, vyjadruj sa!“ jej pohoršený pohľad ma rozčúlil ešte viac aj keď som vedel, že ona za nič nemôže.

,,Nechápem ako môžeš teraz rozmýšľať nad tým, akým spôsobom sa vyjadrujem, mami! Ten človek skoro zabil moju priateľku aj mňa a k tomu bol opitý! Kvôli nemu leží Lea na jednotke intenzívnej starostlivosti a jediná vec, ktorá ťa zaujíma je, ako sa vyjadrujem!“ dlaňami som si pretrel oči a frustrovane prehrabol vlasy.

,,Liam, správaj sa k svojej matke! Chápem, že si rozrušený, ale takto by si sa s mamou rozprávať nemal.“ Zapojil sa do toho otec stojaci za mamou a nebezpečne nadvihol pravé obočie presne tak, ako to robí vždy, keď chce svojim slovám dodať vážnosť. V momente, keď som mu chcel niečo nepríjemné odseknúť sa dvere otvorili a do miestnosti vošiel doktor s unaveným Louisom za chrbtom.

,,Pozrime sa, kto sa nám to prebudil.“ Prehovoril s úsmevom a pristúpil ku mne.

**

O týždeň neskôr

Biela. Všade iba biela farba. Steny, posteľ, na ktorej sedím, ešte aj prístroje, ktoré mi ešte pred pár dňami monitorovali zdravotný stav, boli biele. Všetko, celá izba bola biela, sterilná. Toto miesto sa mi hnusilo, no aj napriek tomu som sedel na tvrdej posteli hľadiac do prázdna. Dnes je deň, keď Leu prebudia z umelého spánku a mne ostáva už len jediná možnosť – dúfať, že všetko dopadne dobre a ona sa naozaj prebudí bez toho, aby nastali nejaké komplikácie.

Posledný týždeň bol asi najhorší v mojom živote. Za Leou ma pustili až tri dni po tom, čo som sa prebudil po dvoch dňoch v umelom spánku a aj to som s ňou mohol stráviť maximálne päť minút, pretože sa chceli vystriedať všetci. Nikdy som si nemyslel, že ju uvidím napojenú na prístrojoch, ktoré za ňu ešte aj dýchali. Nemyslel som si, že ju uvidím obvitú v obväzoch doslova od hlavy po päty a tiež som si nemyslel, že sa budem modliť len za to, aby pohla prstom a ukázala mi, že žije, že je ešte stále tu, pri mne.

Moje hlboké premýšľanie prerušilo prudké zaklopanie na dvere, pričom mnou od ľaku trhlo. Ani som nestihol zareagovať a dvere sa otvorili ukazujúc mi postavu Harryho s chabým úsmevom na tvári.

,,Liam, musím ti niečo povedať.“ Sťažka dýchal a ja som prestal dýchať. Stalo sa niečo?

,,Čo sa stalo? Je niečo zlé s Leou? Hovor!“ ani som si neuvedomil ako a stál som na nohách rútiac sa k jeho osobe s cieľom vybehnúť smerom k Leinej izbe, aby som zistil, či je všetko v poriadku a tak, ako má.

,,Nie, s Leou je všetko v poriadku. Doktori práve všetko pripravujú a za chvíľu sa ju budú snažiť prebudiť, ale je tu niečo, teda skôr niekto.“ Po jeho slovách sa moje napnuté telo aspoň trochu uvoľnilo, ale z tváre sa mi nevytratil spýtavý pohľad.

,,Čo sa deje?“ nedočkavo som sa opýtal a prstami si prehrabol vlasy.

,,Je tu ten, čo spôsobil dopravnú nehodu a chcel by ťa vidieť.“ Harryho pohľad sa sklopil len čo mi dopovedal vetu, ktorú chcel a moje dlane sa zovreli do pästí. Chcel som mu odpovedať, ale izbou sa opäť ozvalo zaklopanie a naše pohľady sa spoločne zapozerali na dvere.

,,Ďalej.“ Povedal som, keď sa nedostávalo odpovede a dvere sa následne otvorili, pričom cez ne do vnútra nakukol doktor.

,,Liam, je čas.“ Usmial sa a moje vnútro naplnila nádej.

,,Hneď som tam, len ešte vybavím jednu maličkosť.“ Povzbudivo som sa usmial a sledoval, ako sa jeho postava vytráca z priestoru. ,,Ukáž mi toho úbožiaka.“ Povedal som smerujúc na Harryho, ktorý sa bez slova vydal von z miestnosti so mnou hneď za jeho chrbtom. Prešli sme okolo plastových stoličiek postavených hneď vedľa stien a mierili smerom k Leinej izbe. Harryho lakeť ma poštuchol do rebier a hlavou ukázal na chalana asi v mojom veku, ktorý mal na zápästiach putá. Vyjebané decko, ktoré sa nevie spratať do kože.

Bez slova som jemne prikývol a vybral sa za ním zabíjajúc ho pohľadom. Netrvalo ani pár sekúnd a moja postava sa týčila nad tým jeho, čakajúc kým dvihne zrak od špinavej dlážky. Keď sa naše pohľady stretnú, všimnem si, ako sťažka prehĺtne.

,,J-ja, viem, že som urobil veľkú chybu, ani nevieš ako veľmi ma to mrz..“ snažil sa vykoktať, no môj pohľad sa odrazu sfarbil na červeno a moja päsť vystrelila v ústrety jeho tvári. Udrel som ako najsilnejšie som vedel a jeho telo sa skrútilo v bolesti držiac sa za pravú časť tváre.

,,To máš za moju priateľku, ktorá je ešte doteraz v umelom spánku a za všetku tú bolesť, ktorú si jej spôsobil. Vidíme sa na súde a dúfam, že si odpykáš svoj trest presne tak, ako sa patrí!“ zašepkal som varovne a cítil ako sa mi okolo ramien obmotávajú silné dlane a vedú ma preč od krvácajúceho nosa, ktorý som asi zlomil.

**

,,Teraz nám ostáva už len čakať kým sa slečna Lea prebudí. Môže to byť za päť minút a taktiež to môže trvať hodiny. Skús sedieť vedľa nej a prihovárať sa jej. Možno to pomôže.“ Ubezpečil ma doktor, keď vychádzal z miestnosti a zavrel za sebou dvere.

Pohľadom som zavadil o dievča ležiace na posteli a dúfal, že sa prebudí, čo najskôr, pretože som bez nej naozaj nechcel žiť. Nevedel som si to ani predstaviť, nie to ešte zažívať. Pomalým pohybom som sa prisunul bližšie k jej telu a dlaňou chytil tú jej, sledujúc aká je krásna aj s modrinami na tvári a veľkým škrabancom tiahnucim sa cez pravé líce.

,,Lea, láska, som tu, už sa môžeš prebudiť, už je všetko v poriadku. Pred chvíľou som naložil tomu, čo nás skoro zabil a už si v poriadku, už môžeš otvoriť svoje krásne oči a usmiať sa na mňa.“ Povzdychol som si a prstami sa natiahol k jej tvári, aby som jej mohol odsunúť prameň vlasov z čela. Obväz, ktorý jej ešte pred pár dňami pokrýval hlavu je preč a ja som konečne mohol cítiť jej jemnú pokožku.

,,Vieš, už som sa ti prihováral veľakrát, ale ešte nikdy si nijako nereagovala, čo keby si to skúsila teraz? Prosím, aspoň pohni prstom alebo mi jemne stlač dlaň, aby som vedel, že si tu pri mne. Chcem už cítiť tvoje objatie, potrebujem ho cítiť - inak to neprežijem. Prosím.“ Šepkal som a čelom sa oprel o chrbát jej ruky, zatvárajúc oči pred slzami, ktoré sa chceli predrať na povrch. Už to bol týždeň, čo som nevedel na čom som a vnútorne ma to zabíjalo.

Prešlo pár minút a izba bola rovnako tichá, bez jediného zvuku alebo bez pohybu. Čelo som mal stále položené vedľa Leinej ruky a dúfal v zázrak. Zatvorené oči a únava ma premáhali k spánku, ale snažil som sa premôcť môj mozog a nezaspať, až dokým som si neuvedomil, že cez moje vlasy prechádzajú cudzie prsty. Snívam? Myslel som si, že som celý čas hore, ale ak to nie sú moje prsty, čo ma hladkajú, tak potom..?

Pomalým pohybom som sa začal nadvihovať a pohľadom sa stretol s najkrajšími očami, ktoré ma potichu sledovali.

,,Sníva sa mi? Prosím, povedz, že nie.“ Zaplakal som a zapozeral sa na Leu, ktorá sa na mňa jemne usmievala a načiahla ku mne ruku.

,,Nie, láska. Nesníva sa ti. Som tu, živá a zdravá, len som ťa nechcela budiť, keďže si trochu zaspal.“ Jej hlas znel pre moje uši ako rajská hudba a moje telo sa bez váhania postavilo a priblížilo sa k nej. Bez váhania otvorila náruč a čakala, kým sa do nej neponorím a nezačnem veriť, že sa mi naozaj vrátila, že je živá a už len moja.

,,Ani nevieš ako veľmi som sa bál, že už nikdy nebudem cítiť tvoje objatie! Milujem ťa!“ zamumlal som jej do hrude a jemne ju stisol berúc ohľad na jej zlomené rebrá. ,,Neverím, že si sa prebudila, a že si tu! Už nikdy ťa nepustím!“ výbuch šťastia v mojom vnútri sa mohol prirovnať k ohňostroju a miestnosťou sa ozval tlmený smiech.

,,Neboj sa, tak ľahko sa ma nezbavíš a mimochodom, tiež ťa milujem.“ Poznamenala a dlaňami sa natiahla po mojej tvári, aby mohla spojiť naše pery.

THE END

Taaaaaaak?

Neverím, že moje štvrté "dieťa" je ukončené!

Ďakujem za všetko.

♡♡