utorok 16. februára 2016

Dreams come true. 39.kapitola


Ehm, no, časť je tu, ale neviem ako sa k nej vyjadriť.Je trochu omáčková, ale potrebovala som sa dostať k tomu, k čom som sa chcela a je to tam.Enjoy.

_________________________________________________________________


,,Tak? Ako sa ti páčil tento?“ moje myšlienky preťal Liamov tlmený hlas a ja som za sebou zavrela dvere od auta.
,,Uhm, neviem naisto.“ Povedala som neisto a usmievajúc sa natiahla po bezpečnostnom páse na strane spolujazdca a pohľadom zavadila o budovu, v ktorej sa nachádzal dnes už tretí apartmán, ktorý sme si prezerali.

,,Nevieš?“ zasmial sa a pozrel sa na mňa, ,,No ták zlato, chcel som ťa tu, aby si mi poradila a dávala múdrosti a ty mi povieš, že nevieš?“ popri rozprávaní pootočil kľúčmi v zapaľovaní a auto príjemne zapriadlo, pričom sa pohlo z miesta.
,,No prepáč,“ päsťou som ho štuchla do ramena a natočila sa viac k nemu, aby som ho lepšie videla, ,,byt sám o sebe nebol tak zlý, ale tá rozloha a farby ... aargh, dobre, nepáčil sa mi vôbec. Absolútne sa nehodil k tomu o čom si mi vravel, nehovoriac o tom, čo si mi spomínal, že chceš. Nemal ani len štipku z toho, čo si požadoval a k tomu, bolo by na ňom ešte veľa práce.“ Sledujúc dažďové kvapky tancujúce na čelnom skle, odrážajúc svetlá večerného Londýna, som si musela zívnuť a hlavu si pohodlne uložiť na operadlo. Celý deň sme strávili hľadaním toho správneho apartmánu a nič z toho. Kto by povedal, že je to tak únavné.
,,Vieš o tom, že s tvojim názorom plne súhlasím?“ usmial sa s pohľadom plne sústreďujúcim sa na cestu a dlaň položil na moje odhalené koleno, pričom ňou nenápadne začal postupovať vyššie.
,,Viem, pretože som videla tvoj sklamaný výraz, ktorý si sa tak veľmi snažil skrývať pred Rickom celý ten čas, čo sme boli na prehliadke.“ Vysmievala som sa mu a prstami som dala Liamovej dlani stopku. Nie, že by mi to nebolo príjemné, ale fakt som nemala chuť spôsobiť dopravnú nehodu z dôvodu neudržania sexuálneho napätia.
,,Myslíš, že si to tiež všimol? Nechcel som byť zlý, ale ten apartmán fakt stál za hovno.“ Strach v jeho očiach sa nedal prehliadnuť a ja som sa rozosmiala pri predstave toho, že sa bál povedať svoj vlastný názor len kvôli tomu, že Rick bol jeho dlhoročný priateľ.
,,Aj keby áno, ty si hľadáš byt a chceš, aby bol najlepší. Neboj sa, určite niečo vymyslíme, aby boli spokojné obidve strany a nikto sa nikoho nemusel báť.“ Naše prsty sa preplietli na mojom stehne, ktoré Liam zbožne sledoval a na jeho tvári sa objavil širokánsky úsmev.
,,Páči sa mi, ako hovoríš o nás ako o zohranej dvojke, čo všetko dokáže a zvládne.“ Dlaňou obkreslil línie môjho kolena a prstami pritiahol tú moju k svojim perám, aby na jej chrbte mohol zanechať odtlačok svojich pier.
,,No, asi o tom tak hovorím, lebo to tak naozaj je. My totiž sme zohraná dvojka, čo všetko dokáže.“ Vyplazujúc jazyk som sa pohla smerom k jeho lícu, na ktoré som vtisla jemný bozk a pritúlila sa k jeho ruke,
,,Ehm, láska, nie že by mi to vadilo, ale máš ruku tam, kde ma to práve teraz dosť vyrušuje a nerád by som nás dostal do nejakej nehody.“ Poznamenal po chvíľke a ja som sa pozrela, ako moja ruka pokojne odpočíva v jeho rozkroku bez toho, aby som si uvedomila.
,,Prepáč.“ Rozosmiala som sa a v okamihu ju odtiaľ stiahla, pričom som cítila ako sa moje líca plnia červeňou a tak som radšej pre istotu sklonila hlavu.
,,Nemusíš sa červenať, nemáš sa za čo hanbiť. To skôr ja by som sa mal za to, ako veľmi neviem skrývať to, že ťa chcem.“ Rýchlym pohľadom skĺzol na miesto, kde som mala pred chvíľou ruku a ja som jeho pohľad nasledovala. Keď som si všimla, ako sa priestor v jeho nohaviciach zaplňuje mojou vinou, zahryzla som si do spodnej pery a nevinne sa pozrela do jeho očí.
,,Tu nemáš, čo skrývať. Prečo si potom nevezmeš čo tak veľmi chceš?“ povedala som a natiahla sa, čím som nepriamo poukázala na svoj odhalený dekolt v bielej blúzke a presvedčila sa o tom, že jeho pohľad smeruje presne tam, kde to chcem. Liamove oči stmavli túžbou a jeho prsty zovreli volant vracajúc svoju pozornosť späť na cestu s ťažkým prehĺtnutím.
,,Tak to aby som dupol na plyn a ponáhľal sa domov.“ Zašepkal zachrípnuto a ja som cítila ako dupol na plyn chytajúc sa príležitosti.

**

Liamovo hlasné chrápanie sa ozývalo tichou izbou a prerušilo môj už aj tak slabý spánok, čím prebudil moju chuť ho vlastnoručne zaškrtiť. Pohľadom som zavadila o ciferník hodiniek ležiacich na nočnom stolíku vedľa mojej hlavy, ktoré ukazovali niečo po pol tretej ráno. Otrávene som zadkom buchla spiace telo vedľa mňa, na čo som sa následne otočila a preplietla si naše prsty. Akoby zázrakom sa izbou ozvalo ticho, čo som chcela využiť vo svoj prospech, no neznámy zvuk ozývajúci sa z dolného poschodia tohto veľkého domu ma vyrušil z plánovaného. Prudko som nadvihla hlavu a započúvala sa do ticha, no keď som opäť začula tlmený zvuk, pustila som Liamovu dlaň a čo najtichšie a najopatrnejšie som sa snažila vymaniť zo zovretia prikrývok. Keď som svoje telo konečne vyslobodila z teplého objatia postele, moje dlane sa natiahli po nohavičkách, ktoré som na seba obliekla spolu s mikinou povaľujúcou sa pri mojich nohách. Kontrolujúc Liama som sa pohla smerom k dverám a opatrne otvorila dvere, aby som spiacu princeznú nezobudila. Pomalými krokmi som smerovala k schodisku a čudné zvuky z dolného poschodia sa zmenili na nezmyselný šepot slov jedného človeka. Malými krokmi som zdolala každý schod a sledovala miesto odkiaľ zvuky prichádzajú odhaľujúc namol opitého Louisa zvaleného pred vchodovými dvermi ako sa smeje sám pre seba a snaží sa postaviť opäť na nohy.
,,Louis! Čo to tu stváraš?“ zašepkala som karhavo a rozbehla sa k jeho ťarbavému telu, ktoré sa nevedelo pohnúť. Ten toho musel vypiť.
,,Áaa, Lea! Dúfam, že som ťa nezobudil.“ Povedal nadšene a aj keď mi chvíľu trvalo zistiť, čo sa snažil povedať, usmiala som sa. Vedela som, že karhať ho by nemalo žiadnu cenu, aj tak si ráno nebude pamätať vôbec nič.
,,Pššt, noták, poď, ideme spať.“ Zasmiala som sa a načiahla k nemu ruky v snahe pomôcť mu postaviť sa na nohy a udržať sa na nich.
,,Ja ešte nechcem spať! Dnes som sa bavil len aby som ju vyhnal zo svojej hlavy a aj tak mi to nepomohlo.“ Zatváril sa sklamane a jeho nadšenie vystriedal smútok. Už chápem, prečo je tak sťatý.
,,Stále ťa trápi ten rozchod s Eleanor?“ snahu postaviť ho na nohy som nateraz nechala tak a sadla si na chladnú zem hneď vedľa neho, starostlivo ukladajúc svoje dlane na tie jeho, ktoré mal položené na kolenách.
,,Prečo len tak odišla a nechala ma samého? Tak veľmi som ju miloval a ona len tak odišla. Bez všetkého povedala, že je koniec.“ Zúfalstvo v jeho hlase mi trhalo srdce, ale vedela som, že som asi prvý človek, ktorému sa s tým zveruje a tak som ho nechala rozprávať.
,,Loui, život je niekedy tak ťažký len preto, aby si si vedel vážiť to dobré, čo príde po tom zlom. Určite v tom bol nejaký dôvod a ty sa z toho určite dostaneš. Boli ste krásny pár, ale už to tak asi malo skončiť, tak sa netráp a hlavu hore. Všetko bude fajn, neboj sa.“ Usmiala som sa, zotierajúc mu slzy, ktoré sa mu začali liať po tvári a jeho smútok preťal úsmev.
,,Ďakujem. Možno sú tvoje slová práve to, čo som potreboval počuť, aj keď to nie je až také ľahké ako sa ti hovorí.“ Zamrmlal a hlavou sa oprel o dvere za ním. Sledovala som ako sa jeho viečka pomaly zatvárajú a vedela som, že ak ho teraz nedostanem aspoň na gauč, tak zaspí rovno tu a bude mu to jedno.
,,Tak teraz poď, lebo mi tu zaspíš a už ťa odtiaľ nikto nedostane.“ Zasmiala som sa a náhlivo sa postavila, aby som to príliš nenaťahovala. Louis sa potichu zasmial a chytil sa mojich nastavených dlani, aby si pomohol na nohy, no len čo sa vyrovnal jeho promile sa prejavilo a jeho postava sa zakývala. Rýchlym pohybom som sa vtisla pod jeho plece a on sa na mňa ospravedlňujúco usmial.

**

,,Neverím, že si ma tak skoro vytiahol z postele.“ Zatiahla som so zívnutím a natiahla sa po bezpečnostnom páse. Druhý deň a ďalší apartmen hunting.
,,Nemôžem za to, že si taký spachtoš.“ Pobavene sa zasmial a upravil si čiapku na hlave. Vyzeral ako malý chlapec. Rozkošný malý chlapec.
,,Ja zase nemôžem za to, že som strávila viac ako hodinu rozprávaním sa s totálne opitým Louisom a zaspala až okolo šiestej ráno, vďaka tvojmu hlasnému chrápaniu. Mal by si zájsť za doktorom, tá nádcha tomu nepomáha.“ Otrávene som poznamenala a sledovala ako sa na mne môj vlastný priateľ smeje.
,,Dobre, dobre, zajtra zájdem za doktorom, aby mi predpísal nejaké lieky.“ Povedal, keď si všimol, že s ním nekomunikujem a jeho dlaň sa opäť ocitla na mojom stehne. Hriešne myšlienky zo včerajšieho večera sa mi nejako vtreli do vedomia a ja som ich červenajúc sa zahnala naspäť do úzadia. Ten chalan po mojom pravom boku má na mňa zlý vplyv.
,,Nerob mi zle, som nevyspatá nevidíš?“ snažila som sa vyznieť, čo najotrávenejšie, ale pobavenie v mojom hlase sa nedalo neprepočuť. Sledovala som ako sa približujeme k semafóru, na ktorom sa vysvietila červená farba a naše auto zastavilo. Liamova tvár bola v okamihu nebezpečne blízko a ja som sa usmiala.
,,Veď práve preto by som ti zle mal robiť, aby si mala aspoň trochu lepšiu náladu, ty malá potvorka.“ Ukazovákom obkreslil kontúry môjho líca a ja som sa zasmiala.
,,Veď ty počkaj, ja ti dám potvorku.“ Smejúc som sa nalepila na jeho pery a jazykom mu brázdila spodnú peru. Vedela som, že ho rozruším ešte viac, keď sa od neho hneď odtiahnem a tak som aj urobila. ,,Zlato, máme zelenú.“ Zasmiala som sa do jeho nespokojnej tváre a oprela sa o sedadlo, aby som si vytvorila pohodlie.
,,Aj keď si taká zlá, ľúbim ťa, vieš to?“ poznamenal, keď sme sa pohli z miesta a s úsmevom sa na mňa pozrel.
,,Veď práve pre to ma ľúbiš, či nie?“ usmiala som sa, no zhrozenie na Liamovej tvári ma zaskočilo a následný tvrdý náraz spoza môjho chrbta ma vhodil do temnoty plnej bolesti.

2 komentáre:

  1. Omáčková, ale dokonale oddychová část :) I takové jsou potřeba ;) Od tebe je každá část zážitek :)) Těším se na další, ať je kdy chce :3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Na začiatok možno, ahoj? Klikla som dnes na svoj starý blog. Raz za čas ma prepadne šialene nostalgická nálada hoci to všetko bolo už tak dávno. A nejako som si spomenula na teba a na Janku, ktorá písala ten dokonalý príbeh o ktorom by som nikdy nepovedala, že nebude mať šťastný koniec. A čo je ešte lepšie, vydolovala som zo svojej gymnazistickej preplnenej hlavy aj adresu tohto blogu. Prekvapilo ma, že bola správna ale ešte viac to, že sú tu príspevky z roku 2016. Je to tak strašne top, že aj po toľkom čase existuje blog, ktorý som milovala, na ktorom poletovali snehové vločky a ktorý skrátka stál za to a ty stále píšeš, to dievča čo mi komentovalo snáď každú časť. Teší ma to. Lebo som dodnes rada, že som bola súčasťou toho boomu okolo písania ff-iek a čo viac, ľudia ich aj čítali. Ďakujem ti za to, že ich stále píšeš a podľa toho kúsku čo som prečítala teraz ich zrejme píšeš aj dobre. :)
    Adela x :)

    OdpovedaťOdstrániť