sobota 28. marca 2015

Dreams come true. 31.kapitola


Wuiiii. Konečne je DCT späť.
Viem, že posledné dni boli pre Directioners ťažké, ale skúsme to brať pozitívne. Zayn je konečne šťastný.
Čo vravíte na jeho odchod? (čakám odpovede v komentároch)

ĎAKUJEM za neuveriteľných skoro 200 návštev za dnešný deň a 250 033 návštev už založenia.
Veľmi veľa to pre mňa znamená.
Dosť kecov, poďme na časť.
(ak ste zabudli na to, čo bolo v poslednej, tak TU je odkaz)
___________________________________________________

,,Ďakujem" milo som sa usmiala na chlapca,
ktorý bol tak milý, že mi podal kufor, a otočila sa na odchod, aby som sa dostala k Nickie, ktorá ma už čakal v hale v príletovej časti letiska Heathrow. Všimla som si, ako sa na mňa žiarivo usmial, ale moje oči už vyhľadávali východ. Keď som ho konečne objavila, vykročila som smerom k nemu a prešla cez dvere. Pohľadom som prečesala halu plnú ľudí a hľadala známu tvár mojej najlepšej kamarátky. Cítila som sa sama ako prst hlavne preto, lebo moji rodičia ešte tvrdli na Slovensku a ja sama som sa musela dostať do veľkého Anglicka. Následné hodiny budú ťažké. Nickine oči žiarili v strede letiskovej haly a ja som sa musela pousmiať pri predstave objatia od najlepšej kamarátky. Rýchlym krokom, ťahajúc za sebou ťažký kufor som vykročila smerom k nej a hodila sa do jej náruče.
,,Zlatko, je mi to tak veľmi ľúto. Neplač. Všetko bude dobré." začula som šepot do mojich vlasov, keď som jej šiju stlačila v objatí a z hrdla sa mi začali drať vzlyky. Mala som pocit, že som už vyplakal všetko, čo sa dalo, ale asi som sa mýlila.
,,Ja viem." šepla som potichu do jej krku.
,,Aký bol let?" odtiahla sa odo mňa a zapozerala sa mi do očí utierajúc mi slzy z tváre.
,,Dlhý a osamelý, ale som v pohode." môj pokus o úsmev nevyšiel a Nickie si ma opäť pritiahla do náruče. Bola by som radšej ak by tu bol aj Liam, ale keďže je skoro na druhej strane sveta, nemal šancu dostať sa sem v čase, keď priletím.
,,Poď, ideme domov." jej prsty sa obmotali okolo úchytky na mojom kufri a bez slova vykročila smerom k východu so mnou za jej chrbtom.

***

Štrk pod mojimi nohami praskal akoby som ho náročky drvila a moje uši počúvali zvuky prírody. Nickie musela odísť domov a keďže u nás doma sa to nedalo osamote vydržať, musela som sa ísť prejsť. Pohyb mi nezaškodí a aspoň si utriedim myšlienky. 
Nemala som ani len najmenšie tušenie kam idem, ale kráčala som ďalej. Aj napriek tomu, že je koniec júla, Londýnske počasie si to nemyslí a po chvíli mi na kapucňu začnú dopadať jemné dažďové kvapky. Dlane som skrčila do pästí a skryla ich do vreciek na mojej bunde. Ak by som nebola v citovom rozpoložení, v akom som teraz asi by som sa vybrala domov, no tentoraz som sa rozhodla pokračovať v chôdzi. 
Chýba mi Liam. Mohol tu byť so mnou. Nemusel by nič rozprávať, stačilo by mi, ak by stál vedľa mňa, bez slova, s päsťami vo vreckách ako ja, vypĺňal to prázdno v mojej duši. Mala som tam dieru ako svet a už nikto ju nemohol zaplniť. Iba on. On mohol aspoň na pár sekúnd stíšiť tú bolesť, ktorá mi nedovolí usmievať sa. Zašla som za ďalší roh a pri zvuku zvonenia môjho telefónu som podskočila. Dážď zosilnej a tak by bola asi naozaj vhodná doba na vrátenie sa domov. 
,,Prosím?" bez kontroly mena na displeji som sa ozvala do telefónu a čakala na odozvu.
,,Lea? Aký bol let?" mamin hlas vychádzajúci z telefónu ma prebral z tranzu a mojim telom prešla triaška z mokrého oblečenia lepiaceho sa na moje telo. 
,,Dobrý, už som doma, teda na prechádzke." pretvárka mi vždy šla. ,,Ako to ide vám?" opýtala som sa, aby som odviedla pozornosť a snažila sa nedrkotať zubami. Rýchlym krokom som vykročila naspäť a dúfala, že sa čo najskôr dostanem domov.
,,Ide to pomaly, snáď sa do dvoch dní vrátime domov. Ešte ti budem volať. Dom je v poriadku dúfam." ako vždy, jej hlava kontrolovala veci, ktoré jej ruky nemohli.
,,Áno mami všetko je v poriadku. Utekám domov, lebo bude pršať. Pozdravuj, ahoj." zaklamala som a bez slova zrušila hovor rozbiehajúc sa k domu.

***

Neuvedomila som si, že som prešla až tak veľa až pokým som nemala ísť domov. Dážď už utíchol a tak som sa trasúc vliekla domov. Nemala som silu ponáhľať sa a prakticky mi to bolo jedno. Všimla som si, že som len pred pár minútami prechádzala okolo parku, kam vždy chodievam, takže už som blízko. Rukami som si objala telo a snažila sa zohriať samú seba, aby som sa udržala aspoň trochu v teple a kráčala ďalej. Ľudia sa na mňa pozerali ako na niekoho, kto utiekol zo psychiatrie, ale mne to bolo jedno. Jediná vec, na ktorej mi záležalo bola tá, aby tu neboli žiadni novinári, pretože by som nerada spravila Liamovi hanbu. Kvety položené na parapetách nášho domu svietili už z diaľky a ja som si vydýchla. Zrýchlila som do kroku a priblížila sa k domu, pričom som z vrecka začínala vyberať kľúč. Skolila som posledný schod a tešila sa na teplú sprchu, ktorá na mňa čakala. Dlaňou som sa chytila kľučky a chcela sa trafiť do zámku, keď som si všimla, že dvere nie sú správne zavreté. Všetky nervy v mojom tele sa premiestnili do srdca a nebezpečne ho stlačili. Spomenula som si na poslednú udalosť, keď som našla naše dvere v takomto stave a mojou šijou prebehlo milión zimomriavok. Vedela som, že Marek sedel v base, ale čo ak? Dlaňami som opatrne zatlačila na dvere a s bijúcim srdcom som sa ozvala, no odozvy som sa nedočkala. Dvere som sa svojim chrbtom zavrela a prešla k poličke, na ktorej ležal kovový svietnik, ktorý som vzala pevne do rúk a vykročila smerom do domu..

Does it ever drive you crazy just how fast the night changes?
Potešíte ma nejakým komentárom? Prosím?
Prepáčte, že je krátka, ale ten koniec som chcela nechať takýto.
*K

2 komentáre:

  1. Víš, jaký mám názor na.jeho odchod..můžou za.to fanynky a novináři :( jestli budou pokračovat bez něj, nebude to ono,ale..pokud se.cítí líp, je šťastný a zůstane s nima v kontaktu,tak si myslím, že je to dobře..musí být šťastný ;)
    Anyway..ta část!! Citim se podobně jako Lea,akorát jinak,ty víš..a ten.konec? Jestli tam.bude Marek,zabiju ho -_- úžasný jako vždycky :3 miluju a Děkuju ti za všechno!!! :*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Část jako vždy dokonalá! To jak úžasně napsaná ti ani nemusím psát ;) A Zayn-ův odchod? Mrzí mě to, pustila jsem si video od jedný holčiny se vzpomínkama na Zayna z x-factoru a vystoupení a brečela jsem. Vím, že bez něj a jeho hlasu, výšek to nebude už 1D, jaký to bylo doteď, ale, když bude takhle šťastnější a tak budu i já :)) Už je poslouchám sice jen občas, ale Directioner forever! :)

    OdpovedaťOdstrániť