Secrets 29.kapitola

Sľúbené Secrets je tu. Nie moja vina, tentoraz nie.

Hneď sa pustím aj do DCT, ale pochybujem, že to stihnem, nie som Superman.

Ak nie, tak zajtra je tu.

Kapču venujem Soff novej čitateľke za to, že mi vyčarila úsmev na tvári tým, že sa pridala na môj blog. Ďakujem. :)

Ak máte snapchat a chceli by ste ma follow, tak klaudiasalancio (áno viem, "originálne") je moje meno. Follow back.

_________________________________________________________________________

Trvalo pár sekúnd, kým si moje oči privykli na ostré svetlo prenikajúce do útulnej izby a moje ruky sa roztiahli do strán, aby som sa natiahla. Niall vedľa mňa neležal, ale myseľ som mala veľmi ďaleko na to, aby som si to uvedomila. Keď som povytiahla ruky nad hlavu, aby sa moje svaly aspoň trochu natiahli, deka, ktorá zakrývala moje telo
skĺzla z mojich pŕs a odhalila nahú pokožku.
,,Láska, ďakujem ti, že sa mi takto na ráno odhaľuješ." Niallova postava stojaca vo dverách, s úsmevom na perách, sa na mňa zbožne pozerala a ja som červenajúc zdvihla látku späť na svoje miesto.
,,Kde si sa túlal? Pff. Takto ma nechať samú v posteli." povedala som smutne a s predstieranou urazenosťou som sa skryla pod deku.
,,To si nemôžem ani odskočiť?" zasmial sa a s ľahkosťou sa hodil na posteľ vedľa mňa. Vďakabohu, že bol oblečený aspoň do jedného kusu spodného prádla.
,,Ale samozrejme, že môžeš. Následky už aj tak znášaš sám." stuchla som ho do hrude a rozosmiala sa, keď ma chytil a pritiahol si ma k sebe.
,,Dám ti také následky, až ti bude zle." pohrozil so smiechom a pobozkal ma na líce. Môj smiech naplnil priestor izby a telo sa viac pritúlilo k tomu Niallovmu. Páčilo sa mi ako šťastne znel môj smiech. Teda, vlastne ako šťastne som sa cítila ja v poslednej dobe. 
,,Nič by si mi nespravil, ty ťuľpas." zasmiala som sa a dlaňami som chytila jeho tvár, aby som mu na pery mohla vtisnúť bozk.
,,Aha, už prechádzame do vzťahovej fázy blbých mien?" hrdelne sa zasmial a tvár si zaboril do priehlbiny na mojom krku.
,,Samozrejme, vlastne, to sme až tak ďaleko?" ironicky som poznamenala a nadvihla sa na lakti.
,,Myslíš, že nie sme?" prekvapene nadvihol obočie a zopakoval môj pohyb.
,,Možno áno, možno nie." vyplazila som jazyk a pohladila ho po líci. Len čo sa naše pokožky stretli, hravá atmosféra medzi nami vyprchala a nahradila ju vášeň. Cítila som akoby niekto rapídne zvýšil teplotu v izbe a ostalo mi teplo.
,,Poď sem." Niallov zachrípnutý hlas ma prinútil znova sa usmiať a jeho dlane pritiahli moje telo k jeho hrudi. Neváhala som ani sekundu a pery som pritlačila k tým najhebkejším, aké som kedy okúsila. Prsty vplietajúce sa do mojich vlasov ma prinútili striasť sa na pár stotín sekundy jeho bozku, no hneď na to som sa znova prilepila na jeho pery a bozk ešte viac prehĺbila. Tanec jazykov opantával naše mysle a naše telá sa k sebe ešte viac natlačili. Cítila som, ako sa moje nahé telo trie o hebkú pokožku a užívala som si pocit blízkosti milovanej osoby.
,,Vieš o tom, že ťa nehorázne milujem?" chrapľavý šepot privádzal moje telo do extázy a úsmev na mojej tvári už nemohol byť širší.
,,Dúfam. Aj ja ťa milujem, ty môj malý írsky chlapček." usmiala som sa a pevne sa k nemu pritúlila.


,,Tak čo hrdličky, ako ste si užili večer?" Maurin vľúdny smiech nás privítal, keď sme sa po obede na chatke, vrátili domov. Za tých pár dní, čo som na tomto mieste som si ho zamilovala. Ľudia, prostredie a všetko okolo nás je tak príjemné a krásne, že sa to zdá nemožné.
,,Máte šikovného syna Maura. Kto ho naučil tak skvelo variť? Ak ste to teda nebola vy." zasmiala som sa a štuchla som červenajúceho sa blondiačika vedľa seba.
,,Koľkokrát ťa mám prosiť, aby si mi tykala a nie vykala?! Cítim sa strašne staro." jej naoko nahnevaný výraz ma prinútil rozosmiať sa a ruky zdvihnúť v obrannej polohe.
,,Dobre, dobre. Budem sa snažiť." povedala som cez smiech a pozrela sa na Nialla, keď ma chytil za ruku a ťahal smerom do jeho izby.
,,Máš šťastie!" vareška v jej ruke sa namierila na mňa a ja som sa znova rozosmiala. Milovala som tú ženu a to som ju poznala len čosi cez týždeň. 
,,Aby ste sa mi tu obidve nerozpučili od smiechu." zahlásil Niall a znova ma potiahol za ruku.
,,Neboj sa, synáčik. Takú radosť ti nespravíme." jeho mama na mňa nebezpečne žmurkla a so smiechom odkráčala naspäť do kuchyne. Keď sa mi jej telo stratilo z dohľadu pozrela som sa na Nialla, ktorý sa taktiež škeril od ucha k uchu. Táto rodina je veľké bláznovstvo. Sledujúc Niallov chrbát do jeho izby som sa zamyslela nad tým, prečo aj moja rodina nemohla žiť v takejto pohode. Prečo sa muselo všetko pokaziť v jeden okamih a mňa nechať samú ako prst v rieke menom život?! Prečo sa to muselo stať práve mne? Úsmev z mojej tváre vyhnali slzy a kým sme si s Niallom stihli sadnúť na posteľ, tiekli z mojich očí ako potokom.
,,Laura, čo sa stalo? Prečo plačeš?" Niallov vystrašený hlas sa ozval v priestore jeho malej izby a ja som len pokrútila hlavou neschopná povedať zmysluplné slovo.
,,Nič, nič. Len som sa trošku zamyslela." upokojila som ho a sadla mu do pripraveného lona, kde si ma skrčil do klbka a pritiahol ešte viac k sebe.
,,Zamyslela? Nad čím?" strach z jeho tváre nechcel zmiznúť a moje oči neprestali púšťať slzy dole mojimi lícami.
,,Neboj sa. Len.. len mi je ľúto, že moji rodičia tu už nie sú, teda, okrem pravého otca, ale vieš ako som to myslela." slová sa mi plietli jedno cez druhé a moja myseľ zaletela k otcovi. Kto vie, čo teraz robí. Zavolám mu zajtra večer, keď budeme odtiaľ odchádzať.
,,Laura, noták. Vieš, že nie si sama. Nikto ti už neublíži. Som tu ja, pán SuperHoran, a ja ťa ochránim pred všetkým, len prosím, prestaň plakať. Bolí ma, keď vidím tie malé slané kvapky padať z tvojich krásnych očí." dramatický zahlásil a ja som sa rozosmiala. Zbožňovala som jeho zmysel pre humor. ,,Vravela si mi, že chceš zájsť na ich hrob, čo ak by sme tam zašli? Spolu? Ako sme sa dohodli. Hm? Čo na to povieš?" návrh, ktorý sa vydral z jeho úst ma prinútil znova sa usmiať, no zároveň znova spustil slzy z mojich očí. Slabo som prikývla, pretože som si nebola istá vlastným hlasom.
,,Nezaslúžim si chlapca, akým si ty." povedala som po chvíľke a pozrela sa do jeho očí.
,,Máš pravdu, zaslúžiš si lepšieho." usmial sa a prstami si ma pritiahol na pery. ,,Lenže máš smolu, pretože ja som natoľko sebecký, že ťa už nikomu nedám." zašepkal mi do pier ešte predtým než ma znova pobozkal.
,,Vôbec netúžim po tom, aby si sa o mňa delil alebo dával niekomu inému. Som len tvoja. Navždy." zašepkala som späť a znova sa prisala na jeho pery.

_____________________

Tadadá!

Troška sladšia časť, ale som s ňou spokojná.

Aspoň takto si nahrádzam milovanú osobu, ktorá je ďaleko.

Dáme tomu 4+ komentáre?

Keď som sa rozbehla ja, môžte sa posnažiť aj vy. ;)