Secrets. 26.kapitola

VENUJEM SIMONKE (spolusediacej) A ROŽKU k narodeninám. ;) :*

Týždeň neskôr než bolo plánované. 

Sklamaná. Zo seba, no inak nešlo. 

Bohužiaľ.

20:00 ---> Dreams come true.

_________________________________________________________________

,,Darliiin, vstávaj, ideme sa napapať." popohnal ma Niall, keď som už dobrých pár minút ležala na bruchu a bez slova oddychovala.

,,Uhmmm." zatiahla som, ale moje telo nevydalo žiaden pohyb, ba ani pokus o neho. Viečka som držala pevne pri sebe, čo mi uľahčovalo vnímanie okolia oveľa ľahšie ako keby som ich mala od seba odlepené. Pocítila som závan vzduchu popri mojich chodidlách, pričom na nich o pár sekúnd spočinuli Niallove teplé dlane a začali sa ťahať smerom hore. Slabo to šteklilo, ale bolo to príjemné šteklenie. Jemne ťapli po mojom zadku obtiahnutom v krátkych nohaviciach až sa nakoniec presunuli na môj driek a pevne si ma pritiahli k sebe. Cítila som, ako sa posteľ pri mne preliačila, čo mohlo znamenať len jednu vec. Niall sa zvalil ku mne. Bez slova som viečka odlepila od seba a popri zapozeraní sa do jeho azúrových očí som sa pousmiala. ,,A že sa máme ísť najesť." zachichotala som sa a pritúlila som sa k nemu. Jeho ruky sa s ľahkosťou obmotali okolo môjho tela a skryli ma v jeho náručí.

,,Keď ja som tak rád s tebou. Sám." zaškeril sa na mňa a našpúlil pery, aby mi poslal imaginárny bozk. So smiechom som mu to zopakovala a aj keď sme boli od seba tvárami len pár milimetrov, naše pery sa nespojili.

,,Veľmi dobre vieš, že aj ja s tebou." pritakala som a jemne som sa striasla zimomriavok, ktoré mnou prešli popri jeho krásnom úsmeve.

,,Láska moja!" vyhlásil rozkošne a jeho dlane stisli moje líca tak, ako keď k vám na svadbe príde nejaká babka a začne s vašimi lícami robiť "ťuťulimuťuli".

,,Áno?" ozvala som sa pridusene a snažila som sa ho striasť, ale on ma nechcel pustiť. Konček jeho spodnej pery sa jemne obtrel o môj nos a následne zablúdil aj k mojim perám. Vychutnala som si sladkú chuť a znova som sa zasmiala. Končekmi prstov som prešla po kontúre jeho líca, ktoré zdobilo jemné dňové strnisko a pobozkala som ho na čelo.

,,Ľúbim ťa." zašepkal, keď sa naše pohľady znova stretli a jeho črty tváre sa zmenili z vysmiatych na nežné. Moje srdce podskočilo radosťou a moje pery znova vyhľadali tie jeho.

,,Aj ja ťa ľúbim, zlatko." usmiala som sa a hneď na to som sa strhla a posadila som sa. ,,No poď, ideme papať. Viem, že si hladný, ty hladoš." vyplazila som na ňho jazyk a postavila som sa z postele, pričom som nastavila ruku, aby sa pomocou nej mohol vytiahnuť na nohy.

***

,,Čo máte dnes na pláne?“ ozvala sa Niallova mama, keď som si do úst vkladala posledné sústo z dezertu. Ešte nikdy v živote som sa takto dobre nenajedla. Jedine v detstve, keď ma babka rozmaznávala rôznorodými jedlami z celého sveta. Chýba mi. Aj rodičia. Musím sa s Niallom porozprávať.

,,Chcem vziať Lauru na jedno mne dosť blízke miesto.“ Ozval sa Niall ešte plnými ústami, no hneď na to poslednýkrát prehĺtol a na prázdny tanier položil vidličku.

,,Kam?“ ozvali sme sa trojhlasne všetci za stolom. Prekvapene a zároveň zvedavo som sa pozrela na Nialla cez pramienok vlasov, ktorý mi padal do očí z voľného drdola.

,,To je prekvapenie. Laura Vám to potom prezradí. Teda možno, ak bude chcieť.“ Pobavene sa zasmial a prstami zablúdil do svojich vlasov, aby sa poškrabal na temene.

,,Určite sa to dozviete. Nezatajím Vám nič.” Zdvihla som ruky do obrannej pozície, keď sa na mňa spýtavo zapozerali dva páry očí.

,,To ti radíme.” Pohrozil mi Bob a všetci sme vypukli do hlasného smiechu.

,,Bez pochýb.” Usmiala som sa a ruky mi padli naspäť do lona, pričom som sa pozrela do Niallových očí. Bez slova žmurkol a vytiahol sa na nohy.

,,No poď, kráska. Ideme sa obliecť.” Natiahol ku mne prsty a ukázal krásny úsmev, pristihla som sa ako sa naňho zarazene dívam a snažila som sa v hlave spracovať to, že ma pred jeho rodičmi nazval kráskou. Troška zvláštne na prvýkrát, čo som v ich dome, ale Niall to vidí asi inak. Usmiala som sa a za pomoci jeho prstov som sa postavila spoza stola.

***

,,Kam to ideme?“ opýtala som sa zvedavo, keď ma Niall ťahal smerom preč od domčekov v okolí a pozrela som sa na jeho blonďavú hlavu. So širokým úsmevom na perách sa na mňa pozrel a tajomne prižmúril oči.

,,Niekam, kde je pekne. Neboj sa, nejdem ťa uniesť.“ Zasmial sa Niall popri mojom výraze a ja som sa usmiala. S akým bláznom to chodím?!

,,Niall, ty nie si normálny.“ Zasmiala som sa, keď sa na mňa pozrel, vytrhla som si ruku z jeho zovretia a rozbehla som sa preč od neho so smiechom na perách. Niall sa za mnou zaskočene pozeral, ale hneď pochopil a rozbehol sa za mnou. So smiechom som zabočila do najbližšej uličky a bežala som kam ma len nohy viedli. Nemala som určený smer, iba som sa chcela trošku ponaťahovať. Aj tak som vedela, že dlho nevydržím, a že ma Niall aj tak o pár sekúnd dobehne.

,,Laura! Stoj!“ smial sa Niall a snažil sa ma dobehnúť, ale stále sa mi darilo držať si nábeh. Ani som nevedela ako. Cez plece som zazrela kde je a všimla som si, že beží len pár metrov za mnou. Prebehla som cez bránu nejakého parku a vbehla som dnu. Zazrela som kopu suchého lístia a rozbehla som sa rovno k nemu. Plánovala som sa hodiť do nej a samej sebe nejako zavariť. Mala som chuť na krik a smiech. Chcela som sa naspäť cítiť ako dieťa.

,,Láska. Nech ti ani nenapadne hodiť sa do toho! Môžeš byť chorá! Alebo niečo chytiť.“ Kričal za mnou Niall a snažil sa ma s natiahnutou rukou zastaviť.

,,Nech ti ani nenapadne, že ťa poslúchnem.“ Zasmiala som sa a hneď na to som sa hodila do kopy lístia. Smiala som sa ako retardovaná, na plné hrdlo a očami som zablúdila na Niallovu tvár, ktorá ma s pobavením v očiach pozorovala. Zaškerila som sa a natiahla som ruky, aby sa pridal ku mne. Bez slova sa znova zasmial a poslúchol ma, pričom jeho ruky zablúdili na moje brucho prstami ma začali štekliť. Rozosmiala som sa ešte viac a hneď v tú sekundu som oľutovala to, že som ho zavolala k sebe. Oproti nemu som bola bezmocná, nemala som v rukách toľko síl, aby som ho dokázala od seba odtisnúť a tak som sa len skrúcala pod jeho dotykmi a poddávala smiechu. Ani som si nestihla všimnúť záhradníka stojaceho pri nás, ktorý sa na nás smial namiesto toho, aby po nás hádzal veci, ktoré mal pri sebe najbližšie. Pri pohľade na ňho som zvážnela, čo si hneď všimol aj Niall a pozrel sa smerom k záhradníkovi.

,,Eeehm, prepáčte, že tu tak blbneme, my sme..“ snažil sa vysvetliť Niall bez povšimnutia si toho, že sa ten pán na nás usmieva.

,,Je to moja vina, ja som sa sem, do tohto hodila prvá. Ak chcete pomôžem Vám vrátiť to na pôvodné miesto.“ Zasmiala som sa skákajúc mu do reči a rýchlo som sa pozviechala z tej kopy a povytiahla som so sebou aj Nialla.

,,Nie, vy dvaja blázni, to je v poriadku. Ale len pod jednou podmienkou.“ Pohrozil nám pán vo veľkom klobúku a prstami siahol do vrecka. ,,Pán Horan, podpíšete sa mi tuto na tento papier? Moja vnučka zbožňuje vašu skupinu.“ Nečakane vytiahol pero a papier a usmial sa na Nialla, ktorý spolu so mnou vybuchol v neskutočný smiech.

,,Máte jasné.“ Povedal Niall, keď sa dosmial a natiahol sa po pomôckach na autogram.

,, Ste si istý, že Vám nemáme pomôcť?“ opýtala som sa ho za sledovania Niallovho autogramu na papieri, ktorý od tejto sekundy naberal na svojej hodnote. Zdvihla som zrak, keď si ho zastrčil do vrecka a pozrela som sa na ňho. Videla som ako pokrútil hlavou a podal si s Niallom ruku.

,,Veľa šťastia.“ Zaželal nám a bez všetkého sa otočil a odišiel od nás.

,,Ďakujem.“ Povedal Niall a zvláštne sa za ním pozeral.

,,T-toto je to miesto, ktoré si mi chcel ukázať?“ ozvala som sa pošepky akoby som sa bála, že ak budem nahlas, tak sa sen predo mnou rozplynie.

,,Áno, Presne toto. A tam.“ Povedal s úsmevom v hlase a prstom ukázal na malú chatku na druhej strane jazera. ,,Tam budeme zajtra nocovať.“ Povedal obmotávajúc svoje ruky okolo mojich paží.

,,Ty si robíš srandu.“ Skonštatovala som stále zaskočene a hlavu som vytočila tak, aby ma od dotyku s jeho pokožkou na líci delili len milimetre.

,,Nie. Spravíme si tu pekný večer.“ Oznámil rozhodne a zapozeral sa mi do očí, pričom sa sklonil k mojim perám a o chvíľu na nich zastal s tými svojimi.

,,Si úžasný, vieš o tom?“ zaškerila som sa a usmiala po teplom otlačku jeho pier na mojich.

,,Hej, všetci mi to hovoria.“ Zasmial sa sám nad sebou a vyplazil mi jazyk. ,,Ale nie, robím si srandu.“ Vystrel ruky do obrannej pozície, ale ja som mu ich ihneď vrátila na pôvodné miesto, pretože mi začínalo byť chladno.

,,A vieš o tom, že ťa ľúbim?“ podpichla som do ňho a znova som sa usmiala.

,,Dúfam v to.“ Usmial sa tiež a znova sa sklonil k mojim perám.

***

,,Niall, chcem ťa na niečo opýtať.“ Pípla som zamyslene prikladajúc si hrnček plný horúceho čaju k perám.

,,Prosím, kľudne sa pýtaj.“ Usmial sa na mňa, keď si cez hlavu pretiahol čisté tričko a zababušil sa ku mne pod perinu, pričom si do rúk vzal svoj hrnček s čajom, ktorý nám urobila jeho mama.

Zaslúžim si reakcie? 

Dúfam, že aspoň za časť, keď nie za meškanie.

Ľúbim Vás.

*K