Secrets. 25.kapitola

Asi len, aby ste si užili časť, ktorá je už tak dlho nasľubovaná, že až. -_-

Stále Vás ľúbim. :)

__________________________________________________________

,,Konečne.“ povzdychol si Niall, keď za ním jeden z ochrankárov zatvoril dvere na aute, a zničene sa oprel chrbtom o sedadlo. Pomalým tempom sme vyrazili a dievčatá, ktoré ešte pred pár minútami obklopovali nás všetkých, sa nám strácali z dohľadu. Bolo to absolútne šialené, ale viem, že tie dievčatá si len chceli splniť sen a dotknúť sa človeka, ktorý je pre nich stredom vesmíru. Pravda, nemuseli až tak vrieskať. Bez slova som sa usmiala na Nialla a pritúlila som sa k jeho telu. Let síce nebol dlhý, ale unavil ma. Nebola som zvyknutá toľko lietať a teraz, je to v priebehu dvoch mesiacov už druhý let. Možno som nebola unavená ani tak z letu, ale z tých myšlienok, ktoré celý ten čas mátali moju hlavu. Ten list. Je pravda, že ma Niall čiastočne nahneval tým, že mi o tom nepovedal, ale nemám to srdce sa na ňho dlho hnevať. Na to mi je až príliš vzácny.

,,Bojím sa.“ Zašepkala som potichu a zdvihla som hlavu, aby som sa Niallovi mohla pozrieť do očí. Ten kúsok z modrého neba bol neopísateľný. Niall na pár sekúnd zaváhal, možno nechápal o čom hovorím, ale o pár stotín na to sa mu rozjasnilo a ja som cítila ako si ma bližšie pritiahol k sebe.

,,Neboj sa, láska. Všetko bude v poriadku. Pokiaľ ma máš, nič ti nehrozí.“ Povedal upokojujúco a jemne ma pobozkal na temeno hlavy. Vedela som to. Vedela som, že ak je Niall pri mne, tak sa mi nič nemôže stať. Avšak, vedela som aj to, že ak sa Niall vytratí preč, na turné, tak ostanem sama ako prst. Kristen do toho nezatiahnem, nedokázala by som sa báť ešte aj o ňu.

 Moja myseľ, alebo podvedomie, nikdy neviem ako to nazvať, vedela, že ten list napísal Rob. Vedela som, že ma našiel, že vie, kde bývam a s kým žijem. Preto aj ten sen. Tu, v Mullingare, pri Niallovej rodine mi nič nehrozí, ale o týždeň alebo dva sa vrátime späť do Londýna a už to také jednoduché nebude. Vedela som aj, že si to Niall plne uvedomuje. Videla som, ako striehne na každý môj krok a na okolie. Chápem, bojí sa, ale ani on, ani nikto iný ma nebude môcť chrániť deň a noc. Neochráni ma, tak veľmi ako by chcel.

,,Niall?“ ozvala som sa po mojej odmlke a znova som sa mu pozrela do očí.

,,Áno?“ odtrhol svoj pohľad z prírody, ktorá obkolesovala cestu a zapichol svoj pohľad do mojich očí.

,,Sľúbiš mi niečo?“ nahodila som pohľad raneného zvieratka a chabo som sa usmiala.

,,Čokoľvek.“ Usmial sa a palcom mi pohladil kontúru líca.

,,Tieto spoločné dni si užijeme, dobre?“ zazubila som sa a vyrovnala, aby som mu dala možnosť poriadne sa nadýchnuť.

,,Dobre, sľubujem. Vezmem ťa kam len budeš chcieť. Bez obmedzení uvidíš všetky miesta, ktoré tu milujem.“ Tiež sa žiarivo usmial a ja som sa natiahla po jemný bozk k jeho perám s mysľou odlepenou od všetkých možných zlých myšlienok.

***

,,Pripravená?“ sprudka sa ma opýtal Niall, keď sme ovešaný batožinou a prepletenými prstami, prechádzali k jeho rodnému domu po krásne vydlaženej cestičke a zastali sme pred mohutnými drevenými dverami s veľkou klapkou. Niall sa bez mojej odpovede natiahol a zazvonil.

,,Nemyslím si, že mám na výber.“ Bojazlivo som sa usmiala a zhrozene som sa pozerala na to, čo práve urobil.

,,Nemusíš myslieť, je to tak.“ Zaškeril sa a nahol sa, aby ma pobozkal na pery. Len čo sa dotkli, dvere sa dokorán otvorili a v nich stála Niallova mama. Rýchlosťou blesku sme sa od seba odtrhli a do našich líc sa vliala červeň.

,,Niall?“ zaskočene sa usmiala Niallova mama a s úžasom sa pozerala na svojho druhorodeného talentovaného syna. Z očí jej hneď vytryskli slzy a so šťastím sa hodila na Nialla, ktorý ma pustil spolu s jeho časťou batožiny a poriadne svoju mamu objal.

,,Mami.“ Vydýchol šťastne, keď ju objímal a videla som ako sa mu v očiach zaleskla malá slzička šťastia. Moje vnútro plesalo, pretože som videla Nialla, ako je úprimne šťastný.

,,Niall, tak si nám chýbal!“ šepkala mu do ucha a ja som sklopila zrak. Cítila som sa nanajvýš čudne, ale vedela som, že potrebujú troška viac času na to, aby sa spoločne zvítali a uvedomili si, že sú spolu.

,,Mami, aj vy mne, ale chcel by som ti niekoho predstaviť.“ Povedal a jemne sa od jeho mamy odtiahol. Bez slova sa otočil ku mne a natiahol ruku. Bez slova som vložila svoju dlaň do tej jeho a pocítila som ako si ma pritiahol bližšie k telu. ,,Mama, toto je Laura. Dievča, ktoré ľúbim najviac na svete.“ Usmial sa a jemne sa mi zapozeral do očí. Tiež som sa usmiala a zrak som naspäť obrátila na jeho mamu, ktorá si ma premeriavala ako najlepšie vedela.

,,Dobrý deň pani Gallagher. Veľmi ma teší, že Vás môžem spoznať.“ Usmiala som sa a bojazlivo som nastavila ruku. Chvíľu jej trvalo kým sa spamätala, ale o pár stotín sekundy sa na jej tvári rozžiaril ešte väčší úsmev ako keď zbadala Nialla a bez slova si ma pritiahla do náruče. Jej správaním som bola absolútne zaskočená, ale predsa som sa dokázala usmiať a uvedomiť si, že ma práve prijala do rodiny. Už len o tom, že som dobré dievča pre ich syna, treba presvedčiť jeho adoptívneho otca a brata. Hádam to zvládnem.

***

,,Myslíš, že sa jej páčim?“ opýtala som sa neisto Nialla, keď sme si už povybaľovali aspoň polovicu vecí z našich kufrov, a sadla som si na kraj postele.

,,Myslíš, že je niekto schopný nemilovať ťa? Lebo ja si to nemyslím.“ Odpovedal mi otázkou, ktorá s týmto nemala absolútne nič spoločné.

,,Áno. Tvoje fanúšičky. Tie ma napríklad nenávidia.“ Zasmiala som sa a hneď na to som znova sklopila zrak.

,,Určite ťa majú radi, len si ťa nedokážu predstaviť pri mne.“ Usmial sa na mňa a jemne mi štuchol do rebier.

,,Milujú ťa. To je všetko, čo za tým stojí.“ Usmiala som sa a pozrela som sa mu do očí.

,,Veď aj ja milujem ich. Sama to vieš a tiež vieš, že sa to nezmení.“ Povedal s úsmevom na perách a môjho vnútra sa dotkla žiarlivosť. ,,Samozrejme, ich nemilujem tým spôsobom ako milujem teba. V tom je sakra veľký rozdiel, zlatko.“ Usmial sa na mňa a prstom jemne našiel kontúru mojej brady, aby môj pohľad mohol znova nasmerovať do jeho očí.

,,Aký spôsob máš na mysli?“ opýtala som sa so záujmom a hlbšie som sa zapozerala do jeho modrých kukadiel.

,,Neopísateľný a neodolateľný zároveň. Žiadnymi slovami sa nedá opísať ako dobre sa cítim v tvojej spoločnosti. Aký úsmev sa rozžiari na mojej tvári, keď na teba myslím alebo keď vidím, že na mňa myslíš ty. Laura, ty si moja princezná a už nikdy ťa nenechám odísť. Nevzdám sa ťa a už za žiadnych okolností nedovolím nikomu, aby ti ublížil.“ Povedal s vážnosťou v tvári a hlboko sa mi pozeral do očí. Moje srdce prestalo biť a keď sa znova rozbehlo bilo ako o život.

,,Ľúbim ťa, Niall. Horan, ja ťa tak veľmi milujem, že to je až neuveriteľné!“ nervózne som sa zasmiala a hodila som sa po jeho perách, aby som ho mohla vybozkávať najlepšie ako som vedela. S úsmevom na perách si ma pritiahol k sebe a jazykom mi vtrhol do úst. Bez slova som sa otočila najlepšie ako mi išlo a sadla som si na ňho obkročmo, aby som mala čo najlepší prístup k jeho nežným perám. Hladili sme sa jazykmi a moje prsty nenávratne zablúdili do jeho blonďavých vlasoch na zátylku. Druhá ruka ho pevne držala za krk a moje pery sa pevnejšie zatlačili na tie jeho. Jeho dlane blúdili z môjho drieku až k môjmu zadku, ktorý pevne stisli a z mojich úst sa vydral jemný povzdych. V mysli sa mi znova začínali vynárať myšlienky na Roba a na jeho hnusné blúdiace ruky, ale zahnala som ich, aby som si mohla lepšie vychutnať túto čarovnú chvíľu. Tak dobre, ako teraz, v tomto momente, som sa necítila už veľmi dlhú dobu a nechcela som, aby to pominulo. Niallove pery stále láskali moje, keď sa v tom ozvalo slabé zaklopanie na dvere. S Niallom sme podskočili a odlepili sme sa od seba. Potichu si ma preložil na kolená a pevne ma objal.

,,Áno?“ ozval sa potichu Niall a zazrel na dvere, z ktorých o pár sekúnd vykukla jeho mama a žiarivo sa usmiala, keď nás uvidela v objatí.

,,Hrdličky, ak ste vybalené, chcela som Vás zavolať na večeru. O chvíľu je doma aj Bob, tak, aby sme sa najedli spoločne.“ Milo sa nám prihovorila.

,,Hneď prídeme.“ Usmial sa Niall, ale nejako sa mi nezdalo, že by sa chcel pohnúť.

,,Treba Vám s niečím pomôcť?“ pípla som nesmelo a usmiala som sa na matku mojej lásky.

,,Nie, netreba, ďakujem. Nechám Vás, aby ste sa dovybaľovali a oddýchli si. Určite ste unavení, obaja.“ Zasmiala sa a nedovolila mi protestovať, pretože hneď na to za sebou zabuchla dvere a nechala nás znova samých.

,,Tvoja mama je riadny prípad ako vidím.“ Zasmiala som sa a pohľad som upriamila naspäť na Nialla.

,,Veď po kom asi som.“ Zasmial sa Niall a perami sa prisal na môj krk čím ma začal štekliť. Vybuchla som v rehot a padla som chrbtom na posteľ, kde som mu nechtiac poskytla ešte lepší prístup k môjmu krku a rozosmiala som sa ešte viac, keď to spozoroval a pokračoval v šteklení.

Reakcie? Už druhýkrát za tento večer Vás o ne prosím. 

*K