sobota 26. októbra 2013

Dreams come true. 10. kapitola

Ja viem, že mi to trvalo. Preto Vám to dnes aj vynahradím.

Teraz Dreams come true a večer presne o 20:00 bude 25.kapitola Secrets.

Dúfam, že Vás to aspoň trošku potešilo. 
_______________________________________________________________________

,,Bolo to veľmi zlaté, že si ma vzal von. Ďakujem." usmiala som sa na Liama, keď sme pešky dochádzali k nášmu domu. Liam nemal kde zaparkovať, tak auto odstavil až kilometer odtiaľ na začiatku druhej ulice. Aspoň som dostala príležitosť byť s ním dlhšie než bolo v pláne, keďže sa rozhodol, že ma odprevadí.
,,Hlavne mi už neďakuj. Som rád, že som ťa mohol vytiahnuť vonku." zasmia
l sa a štuchol do môjho ramena až ma posunulo na druhú stranu chodníka.
,,Zas až tak to nepreháňaj." vyškerila som sa na ňho vrátila som mu ranu do pleca, s tým rozdielom, že jemu to nič neurobilo.
,,Auu. To bolelo." chytil sa za miesto, kde som ho trafila a zasmial sa.
,,Určité!" vyplazila som mu jazyk a znova som ho buchla. Pripadala som si, akoby sme boli kamaráti od nepamäti. Len s tým rozdielom, že kamarátov nemám chuť každú možnú sekundu pobozkať alebo z nich nemám motýlikov v bruchu.
,,Chceš ma nahnevať?" pozrel sa na mňa spod viečok a výhražne zdvihol ukazovák.
,,Ja sa ťa nebojím ani v najmenšom prípade." znova som sa zaškerila a zasmiala som sa.
,,Si si tým istá?" výhražne sa na mňa pozrel a ja som sa až zastavila.
,,Áno som." povedala som odvážne a ruky som si založila na prsiach. Ani vo sne by mi nenapadlo, že si ma v tú sekundu prehodí cez rameno ako vrece zemiakov a začne sa so mnou točiť dokola a utekať.
,,Leeroy!! Ihneď s tým prestaň!!!" pišťala som a smiala som sa ako zmyslov zbavená.
,,Stále sa ma nebojíš?" snažil sa ma prekričať svojim chrapľavým hlasom, v ktorom sa zračilo pobavenie.
,,Nie! Ale pusti ma!!" zaťato som sa smiala, ale prestala som sa mykať a uvedomila som si, že som rovno na dohľad mala jeho dokonalý zadok.
,,Nepustím ťa. Páči sa mi to takto." zasmial sa a pozrel sa dozadu na mňa.
,,Liam!!" znova som zapišťala, keď sa mi zatočila hlava a mala som pocit, že spadnem na zem. ,,Prosím, daj ma dole. Točí sa mi hlava." povedala som zmiernlivo už tichším hlasom. Ihneď na to sa Liam zastavil a ani neviem ako postavil ma na zem. Chcela som sa na ňho aspoň usmiať, ale závrat, ktorý spôsobilo asi nahromadenie krvi v mojej hlave, mi podlomil kolená a ja som cítila ako padám k zemi. Trošku som sa pripravovala na náraz, ale moje telo zachytili pevné ruky a mne sa pomaly začínalo rozjasňovať.
,,Lea, si v poriadku?!" vystrašene sa mi pozeral do očí, čo som zo začiatku nevnímala, ale nakoniec som si privykla a usmiala som sa.
,,Áno, neboj sa." povedala som omámene a snažila som sa vrátiť do reality. ,,Len som dostala závrat. To je dosť časté, ale myslím, že sa to dalo čakať, po tom, čo si ma tak rázne položil na zem." zasmiala som sa, keď som sa konečne 'vrátila'. Všimla som si, ako sa na mňa bojazlivo a ustráchane pozerá. ,,Liam, neboj sa. Som allright." usmiala som sa a prstom som mu brnkla do nosa.
,,Naozaj?" smutne sa na mňa pozrel a pramienok tmavohnedých vlasov mi schoval za ucho. Hneď na to som videla ako sa jeho tvár aj s dokonalými perami približuje k tej mojej. Od najkrajšieho okamihu v mojom živote ma delilo už len pár milimentrov, keď v tom sa z Liamovho vrecka ozvala melódia a on sa zaskočene odtiahol, pričom rukou siahol do vrecka na svojich nohaviciach. Nepatrne som odstúpila vedľa neho a usmiala som sa, pričom som pokračovala v ceste k môjmu domu.
,,Áno?" ozval sa Liam do telefónu a ospravedlňujúco sa na mňa pozrel. ,,Ehm, dobre dôjdem tam. Dobre, Paul. Sorry. Idem. Maj sa." povedal otrávene do telefónu a naštvane ho vypol. Celý čas som šla bez slova vedľa neho a nadávala som všetkým telefónom, ktoré mi kazia najkrajšie okamihy v živote.
,,Musíš ísť, však?" silene som sa na ňho usmiala, ale svoj zrak som hneď odvrátila na chodník pod našimi nohami.
,,Áno. Paul mi volal, že sa mám dostaviť do štúdia. Vraj nejaká porada alebo ja neviem čo." smutne sa na mňa pozrel.
,,Veď aj tak sme už tu, takže." usmiala som sa, keď som zastavila pred chodníkom k našim vchodovým dverám. Čas pri ňom neskutočne rýchlo plynie.
,,Zavolám ti, dobre?" pozrel sa na mňa s nádejou v hlase. V duchu som sa potešila z toho, že toto asi nebude posledné stretnutie, ktorým si vyplnil svoj voľný čas.
,,Budem sa tešiť." usmiala som sa a pozrela som sa na jeho smutnú tvár, ktorá sa na pár sekúnd rozjasnila a potom znova sklesla. ,,Liam, prečo si smutný?" podišla som k nemu a pozrela som sa hore na jeho tvár.
,,Ja.. ja.. ani neviem." povedal potichu a uhol sa pohľadom. Vedela som, že nech je to čokoľvek, nepovie mi to.
,,Poď sem." usmiala som sa, aby vedel, že viem, že klame a pritiahla som si ho do náruče. Ani sama neviem ako som dostala všetku tú odvahu, aby som to urobila, iba som si uvedomila, že som v náručí, o ktorom som si myslela, že ho nikdy neokúsim. Buď som si to iba nahovárala alebo som fakt zapadla do jeho náručia ako kúsok puzzle. Cítila som, ako najprv stuhol, ale potom som počula ako sa jeho srdce rozbúchalo takým spôsobom ako to moje a schúlil si ma ešte viac k sebe. Objatie, ktoré trvalo najdlhšie minútu mi pripadalo len ako sekunda a už som len cítila ako sa odťahujem. Liam sa na mňa žiarivo usmial a smútok sa z jeho tváre úplne vytratil.
,,Vidíme sa neskôr?" opýtala som sa ho, keď som sa odtiahla a zamierila som si to k dverám.
,,Vidíme sa čoskoro." žmurkol na mňa a zatriasol s mobilom vedľa svojej hlavy. Rozosmiala som sa a vošla som do domu. Zatvorila som za sebou dvere a nakukla som von z okienka tak, aby ma nebolo vidno. Všimla som si ako sa Liam žiarivo usmieval na dvere, do ktorých som vošla a s úsmevom na tvári sa aj otočil smerom k svojmu autu. Chcela som sa otočiť a ísť si vziať niečo na jedenie, keď som si všimla ako otočil hlavu a v očiach sa mu zračilo zdesenie. Pozrela som sa smerom kam pozeral a všimla som si dievčatá, asi v mojom veku, ako bežia za ním. Keď som sa pozrela na miesto, kde stál predtým nevidela som nikoho, až môj zrak upútala utekajúca osoba na druhom konci ulice. Liam. Rozosmiala som sa a dúfala som, že sa mu nič nestane.

- I saw the fans. Hope u r allright. Thank u for today. It was amazing. L. xx -

Rýchlo som naťukala do telefónu a odoslala som to Liamovi. Odoslala som správu a tašku, čo som mala so sebou som hodila k schodom, aby som ju potom nezabudla vziať so sebou hore. Prešla som cez obývačku do kuchyne, kde som si z linky vybrala piškóty a z chladničky jahodový jogurt. Piškóty som polámala na maličké kúsky a zaliala som ich jogurtom, pričom som zo šuplíka vytiahla lyžičku a s mobilom v ústach som sa vybrala do obývačky. Misku som položila na stolík a druhou rukou som zapla telku na nejaký anglický, pre mňa dosť neznámy, hudobný kanál. Prstami som ťukla do mobilu, aby som skontrolovala či sa Liam neozval, ale na displeji sa na mňa usmievala len fotka mňa a Nickie, čo som mala na pozadí. Zapla som si teda facebook cez telefón a začala som si kontrolovať účet. Nástenka bola plná samých blbostí až na jednu. Do riti. Čumela som na fotku predomnou s otvorenými ústami. 'Kto je neznáme dievča, s ktorou trávil Liam Payne dnešné voľné poobedie?' znel názov článku, na ktorého odkaz som klikla. Ako sa to sem dostalo? A vôbec ako je možné, že takto rýchlo?!
'Ako všetci vieme, skupina One Direction rozbieha svoje koncerty v Anglicku. Pred tromi dňami sa jeden uskutočnil v Londýnskej O2 aréne, kde to fakt praskalo vo švíkoch. Lenže chlapci z 1D si potrebujú aj oddýchnuť. Každý po svojom, ale dnes nás najviac zaujímal Liam, ktorý si v dnešné krásne slnečné popoludnie vyrazil von s neznámym dievčaťom. Je toto nábeh na nový vzťah v One Direction? Alebo ten vzťah už existuje? Pýtate sa, prečo by malo? Prezrite si fotografie pod článkom a pochopíte. Uvidíte ako blízko sa k sebe dostali a z pohľadov oboch je možné vičítať, že si vzájomne nie sú ľahostajní. Stretávajú sa spolu už dlho? Každú z fanúšičok asi zaujímajú tieto otázky, ale na odpovede si asi budeme musieť ešte počkať. No nič, uvidí sa.' S vyvalenými očami som sledovala fotky pod článkom. Fotky zo Starbucsku, v ktorom sme spoločne boli. Cestou k môjmu domu, ako visím cez jeho plece, ako vrece zemiakov a nakoniec ako som ho objala pred mojim domom. Nechápala som, ako sa to sem mohlo dostať, veď som si nikoho nevšimla. Absolútne nikoho. Prešla som pod fotky a článok a sledovala som komentáre, ktoré ma už absolútne položili. Všetká nenávisť, ktorá bola poslaná na neznáme dievča, ktorým som bola ja, ma ranila bez upozornenia a ja som cítila ako ma oči štípu od sĺz. Nemala som prečo plakať. Bolo to len malé rande, z ktorého spravili veľké haló. Teda, dúfala som, že to bolo viac než len malé rande, ale to ich nemá čo zaujímať. Vypla som tie odporné komentáre a so slzami na krajíčku som našla rýchle správy, pričom som pohľadom hľadala Nickie.

- Nickie, prosím ťa. Ak môžeš príď čo najskôr ku mne. Potrebujem sa s tebou porozprávať, lebo ma porazí. Lea. -

Stlačila som tlačítko odoslať a naspäť som sa pustila do jogurta, čo som si nachystala. Ani nie o minútu mi blikla správa a za ňou ďalšia.

- Lea, stalo sa niečo? Dobre, za pár minút som tam. Čakaj ma. N. -

- I'm allright. I had luck when I run away. For nothing babe. Thank u for a hug. L. xx -

Rýchlo som odpísala Nickie, že jej to vysvetlím neskôr a Liamovi som pre istotu neodpísala nič, aj keď ma pálili prsty. Vyzeralo to tak, že ešte nevidel ten článok, čo sa za pár minút určite zmení a potom sa uvidí.

****
Páčilo? 
Reakcie dole, prosím. 
*K


5 komentárov:

  1. Pašo!! :3
    Teď jsem dočetla všechny kapitoly a .. nemám slov ! Úplně mě mrzí, že jsem neměla čas si to přečíst hned a neudělala jsem ti radost komentářem.. ale fakt jsem nestíhala, promiň :(
    To však nemění nic na tom, že tenhle příběh zbožňuju a tebe ještě víc :3 ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. mas tam trocha preklep ze: "aby som skontrolovala či sa Harry neozval…" ale je to inak dokokonaleeee :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Salancik, to je neskutečně dokonaloúžastnopřenádherná část :33 Nemám slov, ani jsem netušila, že se to takhle vyvine a myslím, že to bude úžasný příběh a doufám, že i se šťastným koncem :)
    Moc a moc se těším na další část :**

    OdpovedaťOdstrániť
  4. teším sa na druhú časť :) super to je..

    OdpovedaťOdstrániť