štvrtok 31. januára 2013

God's wings 42nd

to, že bola napísaná už včera Vám nejdem ani hovoriť (hups :D) 
taká, pre mňa romanticky-nudná, ale hádam sa bude páčiť :)
Janii



„Och, konečne si tu. Kde si bol? Vieš ako som sa bála?“ sypala jednu otázku za druhou, ale náhle sa jej výraz v tvári zmenil. „Prepáč mi to,“ pomaly sa na posteli posadila a oprela sa o operadlo. Pretrela si rozospaté oči a pohľad plný ospravedlnia uprela priamo na mňa. Chcel som jej protirečiť, že jej vina to určite nebola, ale ona ma asi nechcela pustiť k slovu. Hneď sa ho totiž ujala. „Mrzí ma to, Harry, všetko,“ natiahla sa za mojou rukou a uväznila ju v tej svojej. „Viem všetko, úplne všetko. O mojej matke, o Chrisovi, ešte aj to, čo všetko sa dialo, kým ja som si pekne spinkala v kóme. Je mi to všetko tak strašne ľúto, Harry. Mrzí ma, že som si to nevšimla už skôr, prepáč ja...“

„Pst,“ prerušil som ju. „Netvrdíš sama, že minulosť už neovplyvníme?“ premeral som si ju pohľadom. „Už to nechajme tak, prosím,“ požiadal som ju.
„Nie, Harry,“ protestovala. „Mali by sme si to vysvetliť, pretože už nechcem, aby som to opakovalo,“ vysvetlila mi, a tak som ju nechal. „Neviem čo všetko ti moja mama nahovorila, ako veľmi ťa pourážala, alebo čo všetko si vymyslela. Chcem len, aby si vedel, že ťa ľúbim Harry, a to sa nikdy nezmení. Je mi jedno koľko mám sa medzi nás postaví, koľko iných dievčat...môže sa stať aj nemožné. Ja ťa budem ľúbiť aj potom. Aj veľmi dlho potom...navždy,“ pohladila ma po tvári a sklopila zrak. Zahľadela sa na naše prekrížené prsty a pousmiala sa.
„Vieš, o čom som ťa vtedy pri bazéne chcel požiadať? Čo som chcel, aby si mi sľúbila?“ pohľad opäť zdvihla na mňa a zlato sa zamračila. Pousmial som sa a z kraja postele sa presunul bližšie k nej. Rovnako ako ona, oprel som sa o operadle mojej mohutnej postele a Emmu si pritiahol do náručia. Ľavou rukou som ju objal okolo ramien a tou pravou ju držal za ruku. „Aby nás nikdy nikto nerozdelil,“ dopovedal som.

„Prepáč mi to,“ šepla a schúlila sa mi v náruči. „Prepáč, ak som ťa ranila.“ Počuť tieto slová z jej úst ma boleli viac ako ju. Fakt, že si myslí, že je niečo z toho, čo sa stalo jej vina sa mi nepáčil. Priam sa mi hnusil.
„Nie je to tvoja vina, Emma. Nič z toho,“ upokojil som ju a silnejšie objal. „Asi by už bolo aj načase prestať s takýmito scénami,“ zasmial som sa.
„Nerozumiem.“ Aj keď som jej nevidel do tváre, vedel som, že sa mračí.
„Myslím, že si zaslúžime byť už iba šťastní, nie?“ Letmo som ju pobozkal na vrch hlavy, do jej voňavých a vždy hebkých vlasov.
„Je načase,“ zasmiala sa a svoju tvár natočila na mňa. „Ináč, vieš o tom, že si ma zobudil?“ zamračila sa.
„To som mal v pláne,“ zasmial som sa a keďže chuť pobozkať ju a znovu okúsiť tie jej hebké pery bola väčšia ako neznesiteľná, sklonil som sa a konečne to urobil.

„Asi by si mal ísť chalanom povedať, že si doma. Isto sa boja,“ vravela mi Emma, keď sme ešte stále ležali v posteli. Ona schúlená v mojom náručí a ja, objímajúc ju okolo pása, snažiac sa prepliesť si naše prsty na rukách tak, aby sa už nikdy nerozdelili.
„Máš pravdu,“ priznal som. Chcel som sa postaviť, ale Emma mi to akosi nechcela dovoliť. Držala ma za ruku ako najsilnejšie vedela, ale tvárila sa akoby nič. „Nevravela si, že sa im mám ukázať?“ zasmial som sa.
„Áno, ale najprv ťa chcem mať len a len pre seba,“ zamumlala a pomaly sa otočila smerom ku mne. Šibalsky sa usmiala a zvedavým ukazovákom mierila na moju hruď, kde sa začala hrať s tenkou látkou na mojom bielom tričku. „Kde si vlastne bol?“ pýtala sa ma kým pozorne sledovala pohyby bruška svojho prsta.
„Jazdil som po meste,“ priznal som moju 'tajnú skrýšu'. „Nechcel som nikam ísť. Len sa trochu prevetrať.“ Chcel som zabudnúť na to čo všetko sa stihlo pokaziť.
„Naozaj?“ Až tak ma pozná? „Liam mi vravel, že si niekam odišiel hneď po tom, ako som odišla ja.“ Takže opäť raz Liam. Ďakujem braček!
„Na tom už teraz predsa nezáleží,“ snažil som sa z toho akosi vykrútiť, ale Emmine oči ma doslova prebodávali a cítil som, že mi vidí až na dno duše. Alebo čo je možno v tomto prípade ešte horšie, na dno všetkých spomienok.

„Ak túto kapitolu chceme uzavrieť, čo by sme mali, bolo by dobré, ak by sme si povedali všetko,“ hovorila rozhodne.
„Dobre, ale len preto, aby sme to už definitívne uzavreli a na všetko zabudli,“ vzdychol som si a s veľkých nádychom spustil. „Išiel som za tvojou mamou, keďže vo svojom byte si nebola, a tá mi povedala, že si s Chrisom. Samozrejme mi to nepovedala len takto, jednoducho, vypočul som si ešte aj pár hrejivých slov na vrch, ale na tom nezáleží. V meste som ťa s Chrisom našiel...akurát ste sa objímali. Pochopil som to tak, že si si vybrala jeho,“ zosmutnel som. „Ale, keď som ťa videl tu, ako ležíš v mojej posteli, vedel som, že to nie je pravda,“ pousmial som sa.
„Och, Harry, všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Bol si v nesprávnom čase na nesprávnou mieste,“ vzdychla si.
„Asi áno,“ priznal som. „Ale teraz som určite na tom správnom mieste. Som si viac než istý,“ zazubil som sa a letmo ju pobozkal.
„O tom nepochybujem.“ Dlhými prstami ma jemne pohladila po kontúre líca, na ktorom sa mi tvorilo jemné strnisko. Slastne som na okamih zavrel oči, ale hneď ich opäť otvoril. Emma sa šibalsky usmievala a ja som vedel, že to je ten moment. Znovu som sa k nej zohol a pobozkal jej hebké pery. Nebol to už taký nevinný bozk, tento bol o trochu vášnivejší.

Opatrne som sa vymotal z jej objatia a zaujal som lepšie polohu. Jemne som ju priľahol a opäť ju začal sladko bozkávať. Najprv len tak pomaly, každý pohyb som si do sýtosti užil, ale potom som trošku pritvrdil. Emma to cítila rovnako. Dlhé prsty si zaplietla do mojich hustých kučier a pravidelné kučierky si na ne začala namotávať. Musel som sa pousmiať, ale môj úsmev hneď vystriedal ďalší a ďalší z mojich bozkov. Nesmelé bozky sa ihneď premenili na omnoho odvážnejšie a o pár sekúnd som mohol využiť, že Emma bola natoľko vzrušená, že jej vzlyk, ktorý sa predral z jej hrdla mi dovolil, aby som svojím jazykom vkĺzol k tomu jej. Za okamih sme si už obaja užívali slastnú chuť ozajstných bozkov. A ja som si každý jeden z týchto bozkov dokonale užíval. Vlastne, užíval som si už len Emminu blízkosť.

Zatiaľ čo jednou rukou som sa podopieral, aby som Emme nebol priveľmi ťažký a neohrozil jej útle, ale za to najdokonalejšie telo, druhá ruka sa vydala na 'púť'. Šikovne, a hlavne rýchlo som nadvihol tenkú látku trička, v ktorom Emma spala a bruškami prstov postupoval vyššie. Pomalými pohybmi som jej spôsoboval zimomriavky a dráždil hebkú pokožku. Opatrne som prešiel po kontúre jej jazvy, ktorú nenávidela, ale ja som v duchu ďakoval, že jazva a spomienky sú to jediné, čo jej ostalo. Vždy to mohlo skončiť horšie a to by som si v živote neodpustil. Teraz som sa však rýchlo vrátil späť do prítomnosti, ktorá bola oveľa krajšia ako moje myšlienky a bolestivé spomienky. Mal som pri sebe totiž to najdokonalejšie stvorenie a patrila len a len mne. Znovu som sa usmial, ale s bozkami a šikovným 'mapovaním' Emminej pokožky na odhalenom brušku, som neprestával. Postupoval som vyššie a keďže Emma nemala podprsenku, mal som 'vyhraté'. Najjemnejšie ako som vedel som postúpil ešte o kúsok vyššie a prešiel k medzierke medzi jej prsiami.

„Ach,“ vzdychla si. So svojou prácou som bol viac než spokojný, ale ja som chcel ešte viac. Nechcel som ju mať hneď, túžil som ju vybozkávať od hlavy až po päty a pri každom bozku jej povedať ako veľmi ju ľúbim.
„Ľúbim ťa,“ začal som s mojím predsavzatím. Emma ma však namiesto odpovede znovu dokonale pobozkala. Ruku som držal na ľavej strane jej hrude a cítil som ako jej divo bije srdce. Doslova sa celá triasla a rozplývala sa mi v náručí. Topila sa mi pred očami. Rukami som rýchlo vyšiel z pod jej trička, pretože som jej ho chcel dať dolu. Skôr než som to však stihol urobiť, Emma urobila to isté, ale mne. Šibalsky sa usmiala a s trasľavými prstami stiahla zo mňa biele obtiahnuté tričko, ktoré putovalo niekde na druhý koniec izby. Dlaňami ma hladila po odhalenej hrude a schádzala až k bruchu. Len som sa usmial a rukami mieril tentoraz k jej tričku. S jej pomocou som ho dal dole a opäť sa podujal na splnenie môjho plánu. Bozkával som jej každý milimeter odhalenej pokožky a hovoril jej ako veľmi ju milujem. Všetko išlo podľa plánu, zlom však nastal, keď som bozkami z bruška zamieril k lemu na jej teplákoch a rukou sa o neho zakvačil. Emma sa napla a v tvári sa jej zračil strach. Okamžite som prestal.

„Stalo sa niečo?“ obával som sa.
„Nie, len.“ Rýchle žmurkanie naznačovalo, že chcela potlačiť slzy.
„Emma, ak som ti ublížil alebo nebod..“
„Nie, Harry, j-ja len,“ prerušila ma, ale ani ona nevedela čo chce povedať. „Prepáč,“ vzdychla a vzápätí sa rozplakal. Okamžite som sa prehodil naspäť na posteľ a pritiahol si ju k sebe.
„No tak, pšššt,“ snažil som sa ju utíšiť a až po krk ju prikryl perinou, aby jej nebola zima. Čo sa stalo?
„On,“ snažila sa hovoriť pomedzi vzlyky. Ešte tuhšie som si ju k sebe pritisol a dal jej čas. „Prepáč, ale ešte...nemôžem. O-on vtedy...“ A práve vtedy mi to došlo. Bol som taký idiot. Emma si prežila hrozné veci a ja potom všetkom očakávam, že bude všetko ako predtým?
„Prepáč mi Emma, nemal som. Nechcel som ťa nútiť, ja...“ Sám som nevedel čo povedať.
„Nie je to tvoja chyba, Harry,“ hovorila už plynulejšie, pretože plač aj vzlyky stihli trošku ustúpiť. „Chcela som to, ale...ešte nemôžem. Je to čerstvé,“ vysvetlila mi a chrbtom dlane si na tvári utrela slané stopy po slzách.
„Všetko bude v poriadku,“ upokojil som ju a pobozkal ju navrch hlavy. „Teraz si dáš pekne sprchu a ja zatiaľ pripravím raňajky, dobre?“ Len prikývla.
„Kde mám tričko?“ pýtala sa pričom sa rozhliadala po izbe.
„Radšej si zober moju košeľu,“ zasmial som sa a zo stoličky blízko postele jej podal moju bielu košeľu. Zoširoka sa usmiala a obliekla si ju. Po menšom 'zaliečení' v podobe bozkov sme sa konečne obaja dostali z posteli. Emma oblečená v mojej košeli a ja len tak, hore bez.
 „Pristane ti to,“ usmial som sa na ňu. Vyslúžil som si len vyplazenie jazyka a potom som v izbe osamel. „Aj ja ťa ľúbim,“ zakričal som jej do kúpeľne a so smiechom zišiel radšej do kuchyne.
„Chvála Bohu!“ vítal ma Niall s keksíkom v ruke. „Že sa ti aj uráčilo,“ krútil hlavou, ale vzápätí som ho mal v náruči.

„To znie ako z filmu,“ vzdychol si Louis, keď sme im s Emmou po dlhých raňajkách, všetko vysvetlili. A tým myslím naozaj všetko. Sú predsa naša rodina a pred ňou by sme tajomstvá mať nemali.
„Škoda, že je to môj život,“ skonštatovala Emma.
„Mali by sme sa ísť niekam zabaviť,“ prehlásil Niall s Michelle na kolenách. „Je predsa piatok,“ dodal a mne v hlave skrsol plán.
„Ale to je skvelý nápad,“ usmial som sa a pozrel sa na Emmu. Jej reakciu som presne očakával. Vypúlila oči a zatvárila sa skleslo. „Čo keby ste sa VY išli zabaviť a nám necháte celý dom len pre seba,“ navrhol som a Emmu pod stolom pohladil po stehne.
„A-ale...mali sme ísť všetci,“ zaplakal Niall.
„Zlatko, chcú byť sami,“ zachránila sa nás Michelle.
„No dobre, ale ja už som sa tešil, že si zatancujem s Emmou,“ sklopil pohľad.
„A to akože ja ti nestačím?“ ozvala sa hneď Michelle na čo sme sa my len zasmiali.
„Dobre, toto si vy dvaja ešte vybavte, ale Harry,“ oslovil ma Liam. „Za chvíľu má vyjsť náš druhý album a ty tam máš ešte stále nejaké hluché miesta. Dnes pôjdeme do štúdia, všetko nahráš a večer si robte čo chcete. Ja aj tak pôjdem tuto so slečnou Peazer,“ usmial sa na Dan, ktorá sedela hneď vedľa neho. Boli tam všetky. El, Dan, Pezz, Michelle a moja Emma. Naše princezné...
„Platí,“ usmial som sa a v duchu splietal plán na dnešný večer. „Spravíme si pekný večer. Navarím večeru, ty hodíš na seba nejaké sexi šaty a zahráme sa na reštauráciu, dobre?“ šepkal som Emma čo najsladšie. Len pregúľala očami, ale s úsmevom prikývla.

Zo štúdia som sa domov ponáhľal ako najrýchlejšie som vedel. Emma bola aj s Michelle u nich doma, pretože sa potrebovali konečne riadne porozprávať a Emma mala Michelle pomôcť s outfitom na dnešný večer, ktorý vďaka Niallovmu žobraniu predsa len prežijú niekde v klube. Doma som sa rýchlo prezliekol do nejakých teplákov a starého tričko a zaujal miesto v kuchyni. Na večeru som vybral niečo ľahké. Kuracie rizoto a zeleninový šalát s citrónovou šťavou.
Pri sporáku som sa obracal ako ten najlepší kuchár, v rádiu mi hral Ed a mne sa na tvári držal permanentný úsmev. Bol som šťastný. Nie, že by som od keby som s Emmou nebol, ale teraz som bol ešte viac. Všetko sa vyjasnilo a to ma tešilo. Rizoto bolo už hotové, ale nechal som ho ešte v trúbe. 

Chcel som, aby bolo ešte teplé. Pred Emminým príchodom som si doprial ešte krátku sprchu, elegantne som sa obliekol a v kuchyni navodil romantickú atmosféru. Okolo ôsmej večer sa konečne rozozvučal zvonček. Nachystaný a hlavne celý natešený som bežal otvoriť. Ešte som sa skontroloval v zrkadle a konečne otvoril. Cítil som sa ako na prvom rande v živote.
„Wau,“ preglgol som, keď som zbadal Emmu. Bola viac než nádherná. Bola...bola to ona v celej svojej  kráse. Biele šaty s čipkovým lemom, ktoré padali tesne nad kolená, jej zvýrazňovali dokonalú postavu a červené ihličky predlžovali už aj tak dlhé nohy.
 Všetko doplnila červenými doplnkami, ale hlavne svojím úsmevom.
„Pozveš ma ďalej?“ zasmiala sa. Len som so smiechom prikývol a odstúpil sa jej. „Hm, tu to krásne vonia,“ privrela oči a zamračila nos. Isto premýšľa, čo asi som navaril.
„To až potom, zvedavec,“ chytil som ju za ruku a viedol do obývačky. „Najprv si pripime.“ Do ruky som jej podal vysoký sklenený pohár s vínom.
„A načo pijeme?“ opýtala sa a snažiac sa o profesionálny dojem, víno ovoňala. Bola až priveľmi rozkošná.
„Na nás,“ povedal som rozhodne.
„Na lásku,“ dodala a štrngla si so mnou.
„Hm,“ zahmkal som, pretože to víno bolo naozaj perfektné.
„Harry?“ pozrela sa na mňa. „Musím ti niečo povedať,“ zatvárila sa tajomne a opäť si odpila z vína. Bol som naozaj zvedavý.

16+!!! :)

20 komentárov:

  1. JÉÉÉÉÉÉÉJ krááááásne,a zlatéééé... :* a prvé čo mi napadlo je,že je tehotná,ale to asi nebude... už sa teším na ďalšiu...
    *Noms*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aww..Úžasné! :) Těšiiing na dalšiu! :)
    -Zdenča

    OdpovedaťOdstrániť
  3. to bolo také krásne :) konečne sú zase spolu a som rada, že Harold nespravil žiadnu kravinu keď odišiel z domu :) a Niall bol aký zlatý :) ale tak nakoniec ich nechal samých :D musí mu aj Michelle stačiť :D a Liam je super Daddy :) o všetko sa musí starať :D ... btw od teba ma baví čítať aj tieto, ako si to ty nazvala, romanticky-nudné časti :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. nebolo to nudne;-) je to peknee;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Krásné ;))
    Miluji tvé povídky.. kéž by to bylo někdy skutečností ;)) ://

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Je krásna :') ..ale škoda že Emma nechcela no veď vieš..ehm.. ..bolo by to zaujímavejšie ale je to super :-* ..viem že ty to tak skomolíš že to bude perfektné :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Zas ten tvoj obľúbený koniec-ako to ty máš rada.A inak eňo ňuňo! xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Krasna cast..romanticka sladucka ale ja mam take rada.tesim sa na dalsiu..takto skoncit!! :D Katka

    OdpovedaťOdstrániť
  9. je neskutocne super tato cast a nie nudna!;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. úplne najdokonalejšia !;D fakt krásne srdce mi bilo ako o preteky ale to vždy keď sú oni dvaja spolu ! :* je to dokonale ! ;)))

    OdpovedaťOdstrániť
  11. ááá n je to genialne ! :) mocno sa mi to ľúbi ! ;)*

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Neviem prečo,ale vždy keď čítam tvoj príbeh usmievam sa ako slniečko na hnoji.Tvoj typ písania je úžasný a tvoja fantázia taktiež.Teším sa na ďalšiu časť.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. ach! je to krásne !:) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. aa to je tak neskutocne pekne:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  15. je to neskutocnee!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  16. dokonalé to je celé:) krasne pišeš:-*

    OdpovedaťOdstrániť