streda 23. januára 2013

God's wings 40th

posnažila som sa :) dúfam, že sa bude páčiť :)...Janii

„Stalo sa niečo?“ pýtala som sa Harryho, keď som dvere na jeho izbe potichu zatvorila a otočila sa za ním do miestnosti. Sedel na posteli a pozeral do zeme. „Harry,“ prešla som k nemu bližšie.
„Nechcem ťa stratiť,“ šepol.
„Harry!“ preľakla som sa a v momente som sedela na posteli pri ňom a pažami ho objímala okolo ramien. „Ty ma predsa nestratíš,“ krútila som hlavou zo strany na stranu.
„A čo Chris, hm?“ Tvár zdvihol do úrovni tej mojej a zapozeral sa mi do očí. „Len tak si príde a vezme mi ťa.“ V očiach sa mu zaleskli slzy a tvár mal skrivenú bolesťou.

„O čom to tu hovoríš, Harry?“ nechápala som. „Ja predsa s Chrisom nič nemám, sme len kamaráti,“ usmiala som a a pohladila ho po chrbte.
„A čo tie fotky?“ opýtal sa s kamenným výrazom.
„Aké fotky?“ zamračila som sa. „Harry, prosím ťa, nestraš ma, dobre?“ už som sa naozaj začala obávať.
„Ty sa prosím nerob hlúpou. Bude to ľahšie, keď sa priznáš,“ svoj pohľad opäť zabodol do zeme. Ja som však ostala ďalej v pochybách.

„Ja ale naozaj neviem o čom hovoríš,“ priznala som.
„Myslel som si, že si iná,“ vydýchol a zrazu už stál na svojich nohách a kráčal ku stolíku s notebookom. Pozorne som ho pozorovala. S už takmer zlomeným srdcom a roztrasenými nohami som sa tiež postavila a zaujala svoje miesto hneď vedľa postele. O pár sekúnd sa Harry, aj s notebookom v ruke, vrátil ku mne a notebook následne mierne pohodil na posteľ. Drahá mechanická vymoženosť padla do nadýchaných perín prikrytých prikrývkou a ja som mohla pozorne študovať obsah otvorenej web stránky.
 „Stylesov syndróm?“ titulok som prečítala nahlas. „Nerozumiem,“ pokrútila som hlavou.
„Čítaj,“ vyzval ma Harry a ja som ho poslúchla.
„Podľa najnovších záberov, ktoré sa nám podarili nafotografovať dnes ráno, sa Emma Donovan, známa modelka, ale hlavne priateľka Harryho Stylesa, dostáva zo zlých časov, ktoré prežila v Amerike, Harryho metódou. Ako liek použila istého mladého muža, ktorého meno zatiaľ nepoznáme, ale v najbližších hodinách to určite zistíme. Možno ďalší nádejný pár zo sveta celebrít, sa dnes ráno rozhodol pre prechádzku parkom, ktorú si spríjemnil letmými dotykmi, krátkymi objatiami, ale aj romantickým držaním za ruku. Žeby Emma okopírovala Harryho zvyky?“ Ďalej som už ani nečítala. Nemala som síl čítať také klamstvá. K tomu všetkému však bola priložená ešte aj naša fotka, kde sa s Chrisom držíme za ruku.
 So slzami v očiach so zrolovala celú stránku, následne ju zavrela a notebook rýchlo zaklapla. Už som to nechcela ani len vidieť.
„Azda tomu veríš?“ s potláčanými vzlykmi som sa otočila na Harryho, ktorý na tom nebol inak.
„Ja už neviem čomu alebo komu mám veriť,“ pokrčil ramenami a otočil sa čelom k oknu. V tej chvíli som sa cítila akoby do mňa niekto vbodol tisíc nožov naraz. On mi neverí? Po tom všetkom?
„Toto nemyslíš vážne,“ nasilu som sa zasmiala. „Nikdy sme bulváru neverili. Vieš akí sú. Vedia si len vymýšľ...“
„Ale ja som ťa videl!“ prerušil ma so zvýšeným hlasom.
„Čo? Harry, ja...“ nenachádzala som slov.
„Videl som ako sa na neho pozeráš. Videl som aká si s ním,“ stále mi bol otočený chrbtom, ale vedela som si predstaviť ako asi sa tvári.
„O čom to tu hovoríš?! Svojím slovám neveríš ani ty.“ Pocit, keď ti neverí osoba, ktorú miluješ najviac na svete, je horší ako tá najväčšia bolesť.
„Prečo si nechcela, aby som s tebou išiel dnes ku psychológovi, hm? Vraveli sme si, že v tom budeme spolu, nepamätáš? A zrazu tu máš nejakého Chrisa a všetko sa zmení? Už si zabudla ako veľmi ťa milujem? Alebo je to pri ňom passé? Možno som sa ti už zunoval, chceš niečo staronové, ja neviem!“ náhle sa otočil a so zronenou tvárou sledoval moju reakciu. Ja som tam však stála ako obarená a stále nechápala čo sa to deje.
„Keby si aspoň raz myslel na to, čo je dobré pre mňa,“ šepla som, vzápätí sa otočila a chcela odísť.
„To je všetko?!“ skríkol. „Len si tak odídeš a všetko bude v poriadku? Spravíš sa akoby nič?!“ Harryho zamatový hlas sa niesol neveľkou izbou, ale v mojich ušiach znel inak. Zamat vystriedal hnev a smútok.

„Chcela som sa z toho dostať sama, aby si bol na mňa hrdý,“ povedala som do ticha a pomaly sa otočila naspäť k Harrymu.
„Ty vieš, že to nie je pravda,“ obraňoval sa. „Nehádž to na mňa, dobre? Vieš veľmi dobre, že by som pre teba spravil čokoľvek...čokoľvek. Ty ma však od seba odháňaš, stále. Už neviem čo mám urobiť, aby si konečne zistila, že ja som ten pravý,“ hlas sa mu zlomil a z očí vyšla prvá slza. „Všetci, vrátane tvojej matky ma neznášajú, ale ja som dúfal, že ty budeš za našu lásku bojovať. Tak, ako to robím ja,“ povedal.
„Toto je tvoj boj?“ zasmiala som sa. „Ty...nie som slávik, Harry. Nemôžeš ma držať v zlatej klietke a dávať na mňa pozor! Chris je len kamarát, ale aby si to pochopil, musel by si najprv veriť mne, čo asi nedokážeš! Ty ma budeš radšej osočovať, vymýšľať si rôzne konšpirácie a nezmysly. Pokojne to rob, nech sa páči, ale potom sa nečuduj, keď o mňa raz skutočne prídeš. Potom už bude neskoro a nič sa nebude dať vrátiť späť,“ slzy, ktoré mi padali po hladkej tvári, padali na tričko, kde zanechávali mokré fliačiky.
„Nie,“ pokrútil náhle hlavou. „Svoj boj som už prehral. Vtedy, keď som si priznal, že to nestačí.“
 „Čo?! Čo nestačí, Harry!“ Bola som zúfala.
„Láska,“ šepol.
„Aha.“ Opakom dlane som si utrela pozostatky sĺz a prešla k veľkej skrini odkiaľ som si vybrala malú tašku.
„Č-čo to robíš?“ pýtal sa ma, keď videl, že sa balím.
 „Možno bude lepšie, keď sa nasťahujem späť k Michelle,“ povedala som popri skladaní modrého trička, ktoré následne skončilo v taške. „Aspoň dovtedy, kým si neuvedomíš, že láska je to najhlavnejšie, a že ja ťa ľúbim,“ objasnila som mu moje správanie a o pár sekúnd som aj s taškou na pleci stála pri dverách a v pravej ruke zvierala mohutnú kľučku. „A Harry...si ten pravý,“ šepla som a vzápätí vyšla z izby. Harry za mnou nešiel, načo. Dnes sme si povedali všetko.

Uplakaná a ubolená som rýchlo zišla tých pár schodov a bez toho, aby si niekto všimol, že odchádzam, som opustila môj domov. Áno, domov, pretože domov nie je dom alebo byt, sú to ľudia, ktorý v ňom bývajú. A ja tu mám svoju rodinu. Svojich bratov, sestry, ale hlavne jeho. Harryho. Pretože on je moja najväčšia rodina. Na ulici som si šťastnou náhodou odchytila taxík a nadiktovala mu adresu môjho a Michellinho bytu. Keďže tá ostala v dome, budem mať dosť dlhé počúvanie, prečo som ju nezavolala, ale to vybavím rýchlo. Bavila sa a ja som ju nechcela otravovať. Jedna zlomená duša naozaj stačí. Nechcem byť tá, ktorá kradne Niallovi jeho lásku, to naozaj nie.

Taxikár si ma pozorne prezrel v spätnom zrkadielku a keď som mu tretíkrát povedala, že ma naozaj nemá z kade poznať, klamať je hriech, ale v tej chvíli som na rozdávanie úsmevom náladu naozaj nemala, sa venoval len ceste. Pohodlne som sa usadila, tvár otočila do okna a zavrela oči. Tma, ktorú som videla ma upokojila. Všetko bolo jednofarebné, žiadne problémy. Tie však nastali, keď som oči opäť otvorila. „Nestačí to!“, „Odháňaš ma od seba!“, „Strácam ťa!“. Harryho slová sa mi stále vracali, ale teraz, keď som si uvedomila čo tým všetkým chcel povedať, boleli ešte viac.

To, že žiarlil, aj keď neoprávnene a prehnane, by som ešte pochopila. Niall mal pravdu. Je proste taký. Svoju žiarlivosť neovláda, ale každý má svoje chyby. Najviac ma však bolel fakt, že spochybnil dôležitosť lásky. Asi zabudol, že bez nej by nebolo nič také aké je. Viem, že to tak nemyslel, poznám ho, ale neviem čo ho viedlo k takým slovám. Prečo sa tak správal? Niečo sa muselo stať, inak som si to vysvetliť nevedela. Je pravda, že s tou psychologičkou to bol úder pod pás, ale skutočne som ho chcela prekvapiť. Najskôr som chcela zistiť či som dosť silná na to, aby som zo zvládla sama.

S kopou nezodpovedaných otázok, ale hlavne plnou hlavou vecí, ktorým som nerozumela, alebo ktorým som rozumieť ani nechcela, som zaplatila za odvoz domov a pomalými krokmi som mierila ku vchodu bytového komplexu. Mala som šťastie. Keďže sa mi nechcelo hľadať kľúče, podarilo sa mi do bytovky prekĺznuť v okamihu, keď vychádzala akási pani. S úsmevom som jej poďakovala a výťahom sa vyviezla pred náš byt.

„Doma,“ usmiala som sa, keď som konečne stála pred tmavými dverami a začala som sa tešiť na vaňu plnú vodu, ktorá mi duševne nepomôže, ale možno aspoň na chvíľu trošku odbremení. Šok však prišiel vo chvíli, keď som si uvedomila, že kľúče, ktoré som v tej chvíli potrebovala, museli ostať u rodičov. S veľkým sebazaprením som sa prinútila opäť nastúpiť do výťahu, opäť vyjsť vonku, kde bolo dobrých 25°C, čo je pre človeka, ktorý žije celý život v upršanom Anglicku viac než dosť, opäť si zavolať taxík a odviesť sa k rodičom, čo bolo dnes asi posledné miesto, ktoré by som chcela navštíviť. Cestou som však ešte stihla Chrisovi poslať krátku sms, že sa chcem stretnúť. On jediný ma teraz pochopí.

„Ahoj,“ pozdravila som mamu, keď mi s prekvapeným výrazom otvárala dvere.
„Deje sa niečo?“ čudovala sa.
„Musela som si tu zabudnúť kľúče,“ vysvetlila som jej.
„Poď ďalej,“ pozvala ma dnu. V predsieni som si vyzula tenisky a rýchlo vybehla do izby. Doma bola iba mama. Matt mal asi nejaký krúžok, ocko bol ešte v práci, len mamka už bola doma. Našťastie som to, čo som hľadala hneď našla. Kľúče ležali na nočnom stolíku, presne tam, kde som ich včera večer položila s myšlienkou, že si ich nemôžem zabudnúť. No, čo už, človek sa nemôže spoľahnúť ani sám na teba. S úsmevom, že aspoň niečo sa mi dnes podarilo, som sa vrátila za mamou. V obývačke som ju nenašla, 'putovala' som teda ďalej. Nakoniec som ju našla v kuchyni, ako usilovne niečo varí.
„Hm,“ privrela som oči, keď som zacítila ovocnú chuť. Mamka varila čínu a kuracie mäsko podlievala zálievkou z pomarančov. „Moje obľúbené,“ usmiala som sa a nazrela jej ponad plece.
„Pokojne ostaň na večeru. Teda...ak nemáš nič s Harrym,“ stihla podotknúť. Meno Harry mi opäť pripomenulo, že dnešok nie je naozaj dokonalý. Vlastne nemá k nemu ani len blízko.
„Nemáme nič,“ skleslo som podotkla a oprela sa o linku.
„Emma, deje sa niečo?“ Matka sa nezaprie. Vždy všetko 'vyňuchá'.
„Všetko je v poriadku.“ Na tvári sa mi objavil falošný úsmev. Očami som však nič neskryla.
„Pokojne mi to povedz,“ nabádala ma. „Odosobním sa,“ dodala. Och, áno, asi nebude dobrý nápad vylievať si srdce práve pred ňou, keďže Harryho nemá rada ani keď je všetko v poriadku.
„Máš dosť svojich starostí, nebudem ti pridávať,“ šikovne som to obišla a pomohla s varením.

„Prepáč, že to vravím,“ prerušila ticho, keď sme 'finišovali'. „Ale ty a Chris...to by bolo niečo úplne iné.“ Hovorila to s takým šibalským výrazom a zvláštnym nadšením.
„Ako to myslíš?“ zasmiala som sa.
„Vieš, že nemám rada Harryho, ale o tom hovoriť nechcem. Myslím si však, vieš je to taký ten materinský inštinkt, že s Christopherom by bolo všetko jednoduchšie. Mala by si sa dobre a viem, že on by sa o teba aj patrične postaral. Všetko by bolo iné, lepšie. Ver mi.“ Slová hovorila s takou ľahkosťou, že som tomu nevedela uveriť. Nikdy tak o žiadnom chlapcovi nehovorila. Dnešok je naozaj divný.
„Ale ja ľúbim Harryho, mami. Vždy to tak bude,“ povedal som presne to, čo počuť nechcela.
„Si mladá, tvoje navždy nemusí znamenať skutočne navždy a to platí aj pre neho. Nemyslím, že Harry je typ, ktorému bude stačiť k životu len jedno dievča. Podstatu človeka nezmeníš, Emma, to si pamätaj.“ Jej slová sa mi chtiac – nechtiac stihli zaryť do mysle.

Čo sa to dnes deje? Nebolo dosť trápenia? Pýtala som sa Najvyššieho, keď som kráčala do centra mesta, kde som sa mala stretnúť s Chrisom. To už nič nebude normálne? Ráno psychologička, ktorá len s určitosťou potvrdila, že potrebujem pomoc a najradšej by ma zavrela do nejakého sanatória, potom Harry, matka, ktorá je presvedčená, že človek, ktorého ľúbim pre mňa nie je ten pravý, vlastne, že je doslovne nevhodný a teraz? Ešte niečo sa stane? Odpoveď som dostala v momente, keď som uvidela Chrisa ako s niekým telefonuje. Bolo vidieť, že niečo nie je v poriadku, pretože bol zamračený a nervózne si naprával, aj tak vždy perfektné vlasy.
 Prešla som k nemu. Ako náhle ma videl, s osobou, s ktorou telefonoval sa rozlúčil a rýchlo zložil.
„Ahoj,“ pozdravil ma a na uvítanie jemne objal. Dúfam, že to niekto stihol odfotiť.
„Všetko v poriadku?“ opýtala som sa, ale vyslúžila som si len súhlasné prikývnutie.
„Ty sa pochváľ,“ usmial sa a spoločne sme si sadli na lavičku.
„Nič moc,“ priznala som. „S Harrym sme sa pohádali,“ skonštatovala som.
„Čože? Prečo?“ Asi som nebola jediná, ktorá tomu nechápala.
„Je žiarlivý a nejako sa to nakopilo,“ nezachádzala som do detailov.
„Aha,“ povzdychol si Chris.
„Ale zlatým klincom bola moja mama, ktorá ma presviedčala, že my dvaja sme pre seba stvorení. Doslova do mňa hučala, že musím byť s tebou,“ musela som sa zasmiať. Všetko sa mi zdalo absurdné.
„Ak ide o toto,“ odkašľal si Chris. „Asi by som ti mal niečo povedať,“ vzdychol si.

15+ a chcem vedieť, čo si myslíte, že sa stane :) trošku napätia :) a dúfam, že som Vás nesklamala :)...Janii

18 komentárov:

  1. Aww..Viac než perfektné!! Že totálně tu pozerám, že wau!! :) Klobúk dole :) PS: Megálný těšing na dalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Čo by mal povedať ?? o.O Ty si zo mňa: Buď robíš srandu
    : alebo ma až tak nenávidíš že ma musíš tak napínať..
    ..asi jej povie a dohode s jej matkou... ja neviem..naozaj..to je Tajomstvo Autora :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ty a sklamať? tak to teda nie :) zase si sem dala jeden z tvojich slávnych koncov, keď všetci netrpezlivo čakáme, čo sa stane ďalej... inak zase musím pochváliť to ako dokážeš opísať smutné situácie :) a čo si myslím, že sa stane? no neviem možno jej Chris povie, že ho presviedčala aby s ňou bol, ale neviem, či aj on chce byť viac než kamarát alebo chce byť len kamarát, lebo mne zatiaľ pripadá on v pohode, tak hádam z neho neurobíš debila :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. aa... zase si to tak ukončila !! :D jooj ... a čo jej povie? :D pravdu ? :D ja neviem .. !! :) ale suhlasim s Moni ... tiež mi príde v pohode, a dufam že s neho nespravíš nejakeho debila :D :) inakšie sa tešíím na ďalšiu !! ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Neskutočne supiškové! :-) Nech sa medzitým stane čokolvek, dúfám, že to skončí krásným happy endom! :-p Kedy bude dalšia? -simik

    OdpovedaťOdstrániť
  6. aaw!Som z toho smutná :D:D -mohol by jej to povedať,ale to je na tebe.Tvoja fantázia! Je to skvelé ♥ xx

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ked mi kamarátka dla odkaz na tento blog, konkretne na tento príbeh, povedala som si, další nudný príbeh a ked som čitala a citala, uplne som sa do toho zamilovala a teraz som na tom závislá"! :D je to skvelé, really! :) -Vik

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Vow! .-) Jsem s toho unešená ;-) tešim se na dalši..xl

    OdpovedaťOdstrániť
  9. u thto pribehu si stale spomeniem na pesnicku od lm / wings je stejne pekna ako aj tento pribeh ./]

    OdpovedaťOdstrániť
  10. fest pekna a cem sa opytat ta ELL oviedka tu si pisala tiez ty,

    OdpovedaťOdstrániť
  11. let it snow let it sno let it snow >DD paradne toto je kks hiiks

    OdpovedaťOdstrániť
  12. tušim, že jej povie, čo k nej cití, ale keby bol až taká dobrý, povedal by jej, že to všetko nastražila jej mama a potom by sa to dalej ejako vyvniulo ale inak netusim jeto vazne skvelutocke, tesim sa na dalsiu <:D>

    OdpovedaťOdstrániť
  13. magicke to jea ten zaov ze wauw .--)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. vyborne to umis napist a opisat tie rozne momenty a situacie "_"

    OdpovedaťOdstrániť
  15. pri tomto sa do toho totaslne vzivam .-DD

    OdpovedaťOdstrániť
  16. juj perfektne je to! len nech nema nic s tym chrisom:-(

    OdpovedaťOdstrániť
  17. no ten chris mi uz zacina ist na nervy.ale tak dufam ze sa to skonci happy endom :D inak skvela cast :)

    OdpovedaťOdstrániť