sobota 19. januára 2013

God's wings 39th

viem, viem, ale tento týždeň bol ozaj ťažký a ja som bola včera k.o., ale chápem, že sa hneváte...ja by som sa tiež...Janii


Harry

„Christopher?! Si to ty?!“ Emma stála vo dverách ako obarená.
„Asi to tak bude,“ povedal s úsmevom chlapec, asi v našom veku a ruku si založil za krk.
 „J-ja...“ Emma asi nechápala, ale to sme boli dvaja.
„To ma ani neobjímeš, Em,“ povedal podľa všetkého Christopher a usmial sa. Moja žiarlivosť sa pomaly stupňovala a keď sa k nemu Emma rozbehla a skočila mu okolo krku, mal som čo robiť, aby som sa ovládol.

„Poď ďalej,“ povedala mi pani Donovan s neskrývaným odporom v hlase. Asi som ešte nespomenul, že ma priam neznáša. Nanešťastie pre ňu, musí ma akceptovať.
„Čo tu robíš?“ pýtala sa Emma tesne pri tom neznámom.
„Tak, to je veľmi pekný príbeh,“ zasmiala sa Emmina mama a voviedla nás do obývačky.
„Zlatko?“ chytil som Emmu za ruku a otočil si ju k sebe. „Kto je to?“ opýtal som sa s neskrývaným záujmom.
„Chris je môj veľmi dobrý kamarát. Poznáme sa už od detstva,“ povedala s úsmevom a ďalej kráčala ku gauču, kde si následne sadla. Podotýkam, tesne ku Chrisovi a ja som si musel sadnúť do kresla, naproti nim.
„Takže, vysvetlíš mi to?“ Emma skrčila nos presne tak, ako to robí vždy, keď sa jej niečo nepáči. Poznám každú jej grimasu.
„V Londýne študujem architektúru, ale pre jeden projekt sme museli ísť do Manchestru. Navštívil som rodičov a zašiel som aj k vám. Teda, k vám ako k vám,“ pousmial sa. „Otvorila mi akási mladá pani a oznámila mi, že ste sa presťahovali. Bola taká milá, že mi dala na vás kontakt a...som tu,“ zasmial sa. Trapko, ehm.

„Och, Chris. Tak veľmi si mi chýbal,“ povzdychla si Emma a chytila ho za ruku. Ak som doteraz žiarlil, teraz sa to zdvojnásobilo. Hazza prestaň, je to jej kamarát, daj si pohov! „Musíš mi všetko povedať. Úplne všetko! Máme toho dosť čo doháňať,“ usmiala sa.
„V to dúfam. Teraz, keď to máme k sebe tak blízko.“ Hej, hej, kľud, dobre?!
„Lenže, ja nebývam tu.“ Emma to povedala akoby nič, ale tá cesta, ktorá za sťahovaním bola a všetko čo jej veľmi dobrý kamarát zmeškal, no je toho dosť.
„Kde potom?“ čudoval sa Chris a ja som mal na mále, aby som skryl, že mi je táto situácia viac než nepríjemná.
„Bývam u Harryho.“ Takže padlo aj moje men?. „Ou, prepáč, nepredstavila som vás,“ ťapla si po čele Emma. „Chris, toto je Harry, môj priateľ. Harry, toto je Chris, môj veľmi dobrý kamarát,“ zhrnula naše funkcie v jej živote.
„Teší ma.“ Pravú ruku som vystrel pred seba a podal si ju s ním.
„Si mi nejaký známy, nemýlim sa?“ zamračil sa a Emma sa len zasmiala. „Á, už to mám,“ zatlieskal si. „Si ten spevák zo skupiny One Direction, že? Harry Miles.“
„Styles,“ opravil som ho.

„A pamätáš, keď sme sa vyštverali na strechu a...“ Emma sa tak smiala, že to nevládala ani dopovedať. Večeru u svokrovcov som si nevybral sám, Emma ma o to požiadala, a ja jej proste neviem odolať.
„Nikdy nezabudnem,“ začal sa smiať aj Chris, načo sa pridali aj ostatní. Jediný, kto sa asi vedel do mojej situácii vžiť bol Matt. Celú večeru na mňa chápavo pokukoval a snažil sa na mňa upútať pozornosť. Musím mu neskôr poďakovať.
„Dáš si ešte?“ otočila sa na mňa Emma s miskou plnou zemiakov v ruke.
„Nie, ďakujem,“ pokrútil som hlavou a dojedený tanier odsunul nabok. Z nudy, ktorú som zažíval ma vyrušil môj mobil, ktorý začal vo vrecku divoko vibrovať. Pozrel som na display.
„Liam,“ ukázal som mobil Emme.
„Vezmi si to v kuchyni,“ povedala mi a ďalej sa venovala svojej rodine. Svoju stoličku som potichu odsunul od stola a rýchlo prešiel do kuchyne.

„Áno?“ Už v bezpečí som hovor prijal.
„Kde si toľko?“ Liam bol samozrejme vystresovaný.
„Sme u Emmy doma, ale už by sme sa nemali dlho zdržať. Keby niečo zavolám ti. Ahoj.“ Hovor som rýchlo zrušil, pretože do kuchyne vošla Emmina mama. Špinavé taniere položila do dresu a s povzdychom sa oprela o linku. Doslova ma prebodávala pohľadom.
„Ehm,“ odkašľal som si. „Tá večera, bola skutočne vynikajúca.“ Snažil som sa vypadať pohotovo, aj keď to tak v prítomnosti pani Donovan nikdy nebolo.
„Harry, nič si nemusíme nahovárať,“ pokrútila hlavou a ruky si založila na prsiach. „Obaja vieme svoje. Ty vieš, že by som bola najradšej, keby to vaše chodenie s Emmou skončilo, hlavne potom čo sa stalo v Amerike, a ty by si bol asi najradšej, keby sa Emma so mnou nestretávala. Alebo, aby si sa nemusel stretávať so mnou hlavne ty.“ Povedala bez štipky citu.
„Rešpektujem vás. Ste Emmina matka a viem, že ju ľúbite, ale ja ju ľúbim viac,“ povedal som rozhodne.
„Vieš, Chris tu nie je len tak,“ pousmiala sa. „Teda, keď je konečne tu, znovu pri Emme, hodlám to využiť. Keď boli malí držala som ich od seba, ale teraz, keď si tu ty, budem sa čo najviac snažiť, aby bol Christopher práve tým vyvoleným.“ Nemohol som uveriť, že je toho naozaj schopná. „Majú spoločnú minulosť, čo hrá v ich prospech. Už veľa toho zažili, majú veľa spomienok, a ty?“ pohŕdavo sa na mňa pozrela. „Ty si len obyčajný sukničkár, ktorý jej nikdy nedá to, čo si zaslúži,“ dodala a nechala ma v kuchyni samého.

Dlho som tam len tak stál, opretý o kuchynskú linku a zamyslene pozeral do zeme.
 V hlave sa mi stále dookola opakovali jej slová. Bolelo to, tak strašne to bolelo. Neviem si predstaviť, že by som prišiel o Emmu. To sa nikdy nesmie stať! Už pri prvom pohľade na toho Chrisa som mal akýsi zlý pocit, ale žeby toto? A on o tom vie? Vie čo má zalubom Emmina mama? Mysľou mi behali milióny otázok, ale ani na jednu som nepoznal odpoveď. Vonku už bola tma a aj keď bolo leto, počasie bolo chladné. Dotieravý vietor rozfukoval konáre stromov, ktoré sa kývali v pravidelných rytmoch.

„Harry?“ z premýšľania ma však ktosi vyrušil. „Deje sa niečo?“ Emma, moja kráska, prešla ku mne a chytila ma za ruky. Duchom som bol stále niekde inde, ale donútil som sa 'prebrať' a vrátiť sa do prítomnosti.
„Tvoja matka...“ Chcel som jej to všetko povedať, sľúbili sme si, že si budeme hovoriť všetko, ale práve osoba, ktorá za všetko mohla, ma v tom vyrušila.
„Čo s mojou matkou?“ Opýtala sa ma Emma, keďže si nevšimla, že práve ona stojí tesne za ňou a sleduje ma. Očividne nechce, aby sa Emma čokoľvek dozvedela.
„Dostala som nápad,“ povedala pani Donovan so smiechom, čím prerušilo ticho, ktoré v kuchyni panovalo. „Čo keby si tu dnes prespala, Emma, hm?“ Vážne? To akože až tak?
„Ale ja...“ Emma sa snažila namietať, ale asi nemala na výber.
„No tak, bude sranda,“ do rozhovoru sa zapojil aj Chris. „Máme si toho veľa čo povedať,“ zasmial sa a ja som mal sto chutí, jednu mu vraziť. Emma sa len s mučeným výrazom otočila na mňa. Poznal som ju. Chcela tam ostať, ale chcela počuť aj môj názor.
„Ak to naozaj chceš,“ povedal som smutne a chytil ju za ruky. „A čo tvoj zajtrajší psychológ?“ pošepol som, aby to nikto iný nemohol počuť.
„Zavolám ti a prídeš po mňa,“ pošepla mi. „ Vieš, je to už dlho čo sme s Chrisom boli spolu a...“
„Je to vybavené!“ zahlásila Emmina mama a všetkých posúrila do obývačky. Nebrala do úvahy nikoho iného.
„Vidíš, nie som len ja tá, ktorá ich chce dať dokopy. Emma ku Chrisovi niečo cíti, len o tom ešte nevie. A buď si istý, že ja zariadim, aby neostali len kamaráti. Hlavne teraz, keď si tu ty,“ zazubila sa Kate a s pyšným výrazom odišla.

„Kde je Emma?“ Po príchode domov ma hneď prepadol Liam s veľkou kopou otázok.
„Ostala doma,“ odvrkol som a ponáhľal sa do svojej izby.
„Akoto, že doma? Veď predsa jej mama...“
„Prosím Liam, nechaj to tak, dobre?!“ Asi som na neho aj skríkol, ale neuvedomoval som si. Utekal som po schodoch a zabočil rovno do izby. S rachotom som zabuchol dvere a hodil sa na posteľ.

Dnes som chcel prežiť jeden fantastický deň, ale čo sa stalo? Dozvedel som sa, že môžem o Emmu prísť. Ale to sa nikdy nestane. Jej matka môže neviem aké plány, Emma ma ľúbi. Prežili sme si toho už veľa, a to sa poznáme len pár mesiacov. Teraz je možno trochu viac zraniteľná, ale to sa zmení. Nemôžem o ňu prísť, nie teraz, nie takto! Vlastne nikdy a vôbec! Je moja!

S ubolenou dušou a hlavne srdcom som prešiel do kúpeľne, kde som si dožičil dlhú sprchu. Uvažoval som nad všetkým. Spomínal som na pocity, ktoré som zažíval, keď bola Emma v kóme. Tá bezmocnosť, ale hlavne samota. Ten stav bez nej, to bolo to najhoršie. Nemohla byť pri mne, nemohol som vidieť jej úsmev, nemohol som ju objať, pobozkať. Chýbala mi celá a keby mi teraz odišla z vlastnej vôle, neprežil by som to. Radšej by som sa zabil, ako žil bez nej! Naviazal som sa na ňu tak, ako nikdy na nikoho. Neviem si predstaviť život bez nej, bez jej prítomnosti. Nemohol by som žiť s pocitom, že v mojom živote nehrá hlavnú úlohu. Každý jeden deň by bol pre mňa utrpením a mrhaním času. Ľúbim ju viac ako je možné. Milujem ju viac ako sa dá. Ak chce niekto vedieť čo je to skutočná láska, láska za hrob, nech príde za mnou. Nepoviem mu to, ale ukážem. Chvíle, ktoré trávim s Emmou sú jedinečné, pretože ona je jedinečná a výnimočná.

Osprchovaný, ale za to viac než zmätený, som si ľahol do postele, ale ešte dlho do noci premýšľal. Našťastie som nakoniec zaspal. Sny však ku mne neboli nijak zhovievavé. Pripomínali mi tie najhoršie momenty, ktoré som zažil a ktoré zažiť ešte len môžem. Bez nej...

Na druhý deň
Emma
„Tak, ako sa máš?“ pýtal sa ma Chris, keď sme sa rozhodli, že ranná prechádzka po parku, nemôže nič pokaziť. Priam naopak.
„Veď som ti už povedala, že dobre,“ zasmiala som sa.
„Nie, Em, ja myslím, ako ti je skutočne?“ zastavil sa a pozrel sa mi priamo do očí. Myslela som, že mi vidí až na dno duše, na dno všetkých spomienok.
„Vieš Chris, za tú dobu čo si bol preč za veľa zmenilo, ale to už vieš. Niektoré veci nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdá. Veľa sa zmenilo, ja som sa zmenila,“ vzdychla som si.
„Od malička sme najlepší priatelia, Em. To, že sme sa pár rokov nevideli, predsa nič neznamená.“ Vážil každé slovo, ktoré chce povedať a to ma prekvapovalo.
„Práveže znamená,“ povedala som pravdu. „Povieš, že je to len pár rokov, ale keby to aj bolo posledných pár mesiacov, je to veľa. Vieš, odkedy poznám Harryho zmenilo sa toho možno až priveľa,“ priznala som.

Viem, že ťa niečo trápi. Má to súvis s niečím čo sa stalo v Amerike? Viem, že si bola v kóme,“ zmenil hneď tému.
„Boli to ťažké časy, naozaj. A či to má súvis? Možno,“ prikývla som. „Niekedy neviem ako ďalej. Práve teraz mám pocit, že som v niečom zlyhala,“ priznala som fakt, ktorý som tajila aj pred Harrym.
„Vieš čo som na tebe vždy zbožňoval?“ opýtal sa. Len som prikývla a čakala čo povie. „To, že si z každej zlej veci vedela spraviť niečo dobré. A to väčšinou pre druhých. Nikdy si nemyslela na seba, ale hlavne na druhých. Bola si vždy ohľaduplná a aj keď si možno na niektoré veci potrebovala viac času, o tom boli potom veľkolepejšie. Máš dar Emma. Tvoj dar je láska. Vieš ju rozdať a pritom jej máš ešte stále dosť. Viem, že ty spravíš vždy dobré rozhodnutie, viem to.“ Rozprával a tým mi pripomínal veci, na ktoré som za poslednú dobu zabudla, ale ktoré mi akoby 'rozjasnili' môj pohľad na určité veci. Musím pomáhať. To, čo sa mi stalo má svoje opodstatnenie.
„Ďakujem,“ vďačne som sa usmiala a pohladila ho po ramene.
„Nechcem, aby si sa na mňa hnevala, ale tvoja mama mi povedala, že... možno tvoj vzťah s Harrym nie je pre teba to najlepšie. Neviem aké to medzi vami je, mňa zaujíma len jedna vec,“ vzdychol si. „Ľúbiš ho?“ opýtal sa ma na rovinu.
„Viac než svoj život,“ usmiala som sa.
„Len si daj pozor, aby si ten svoj život nedala len tak za nič,“ povedal s ostrahou a pokračoval v prechádzke pár krokov predo mnou. Deje sa niečo?

„Harry?!“ Kričala som, keď som sa vyzúvala v predsieni, tak okolo tretej. „Kde si?!“ Skúsila som to ešte raz.
„Emma,“ z obývačky sa ku mne rútila Michelle. „Konečne si tu,“ usmiala sa na mňa s kúskom pizzi v ruke.
„Čo tu robíš?“ zasmiala som sa.
„Chalani majú 'Toy Story' maratón, tak som prišla kuknúť. Ale kde si bola ty, hm? Harry vravel, že si ostala doma, čo sa mi nejako nezdá,“  zamračila sa.
„Lebo hádaj kto sa vrátil,“ nechala som ju chvíľku vydusiť. „Chris!“ zvolala som.
„Čože?! Ten Chris, ten tvoj kamarát?“ Čudovala sa.
„Počul som chlapčenské meno,“ z rohu sa vynoril Niall s prekvapeným výrazom. „Máš nového?“ spýtavo sa pozrel na Michelle.
„Ja nie, to tuto Emma,“ kúskom pizze ukázala na mňa a následne si z neho odhryzla.
„Iste,“ pokrútila som hlavou a na tvári sa mi usadil zvláštny výraz s úsmevom.
 „Na tvojom mieste, by som si to rozmyslel,“ povedal Niall vyčítavo. „Harry je strašne žiarlivý,“ zodvihol obočie.
„Ahoj,“ z rozhovoru nás vyrušil práve ten, môj kučeravý.
„Zlatko,“ usmiala som sa a podišla k nemu. Chcela som ho pobozkať, ale od sa odtiahol. „Deje sa niečo?“ začudovane som sa opýtala.
„My už radšej ideme,“ zahlásil Niall a aj s Michelle sa pobrali z 'bojového poľa'.
„Môžeme sa porozprávať?“ opýtal sa Harry s kamennou tvárou a pomalými krokmi zdolával schody do jeho izby.

15+...ďakujem za všetky komentáre, naozaj, ďakujem!!...Janii

16 komentárov:

  1. ty si normálna?? najprv napíšeš úplne dokonalú časť a teraz dáš takéto ukončenie?? kašli na 15 komentárov, pridávaj!! <3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Akože vážně? :O Toto len nie..Janii, teba treba ukrižovať :DD
    Dalšiu, lebo to nevydrřím !!! :D PS: Dokonalé :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. tak po 100 rokoch som sa konečne vrátila :) dúfam, že sa nehneváš O:) ale je skúškové a tak sa snažím byť na nb a na nete čo najmenej :) btw táto poviedka je stále úžasná a hádam ti ani nenapadlo, že by sa mi mohla prestať páčiť :) teším sa na túto novú zápletku a na to ako sa to ďalej vyvinie a Chace Crawford-úžasná voľba, dúfam, že budem môcť chodiť už častejšie, lebo sa fakt teším na pokračovanie ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ale no tak Jankááá,čo robíš?Je to dokonalé,krásne,úžasné,báječné,ale toto?!Takto to ukončiť.Som smutná :D:D,ale nie klamem.Len už tak nenaťahuj.Prosíííííííííím ^_^.♥♥♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ááááá ,?D naprosto dokonalé ;)) JE to tak krásné ;))
    kéž by se to někdy stalo mě :// :*
    POkračuj prosím :*

    OdpovedaťOdstrániť
  6. super :) pis uz prosim dalsiu teraz, aby si ju mohla pridat hned ako bude 15 ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. nie nenaťahuj nás takto! Bože však nezaspím! Mňa tu buchne o zem! Tá jej mama ma tak nasrala že to nie je možné! Akože aj ten Chris sa tam montuje! Nechceme ho tam! Teším sa na ďalšiu :3

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Konečne som dočítala všetky časti, poviem ti..
    ..Wáááu..
    ..nemyslíš vážne ? ..ako to.. ..tá kóma.. ...poviem vám, dievčence, mali ste to ťažké keď bola Em v kóme, takto vás Janii naťahovala, ale teraz bude aj mňa !! :D
    ..krásna poviedka, a proste táto časť je úžasná !! ..ako všetky samozrejme :) ..neviem síce naisto akú úlohu hrá Chris v živote Em, ale viem že ty to napíšeš dobre a že bude všetko tak, ako má byť :) Keby som vedela ako sa tu dávajú tie lajky či čo tak by som dala. Je to naozaj úžasná časť a všetko ako si to napísala.. ..komentár píšem až po pol hodine, lebo som sa musela vydýchať. Dievča, ty si veľký talent ! :) Naozaj. Akože, nemusíš čítať tie moje romány :D, ale ak to čítaš, veľký rešpekt pred tebou a Claudie, pretože vy ste..teraz..môj úsmev. Príčína, preečo sa v týchto ťažkých chvíľach usmievam. A tento úsmev, neviem či 'fake' alebo 'real', je venovaný vám, pretože vy my ho na tej mojej pehavej tvári vyčaríte. Je to krásne.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. už som dala like :3 už som zistiláá :D :) BIG Like :)

      Odstrániť
  9. uzastna cast.uz nemozem cakat na dalsiu...ked tu nebude zajtra tak ma trafiiii...ako vazne..respect :D "katka"

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ty nesi kompletna...ako?aaa .neukoncuj to taaak..jooj..proaim si ďalšiu takú dokonalu časť:)) a podotýkam že co najskor..:)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. ďalšiu a hneď!!! dokonalé to je :)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Niee !! prečo to vždy ukončíš tak ... napínavo? :D nech je už rýchlo ďalšia ... !! :) Táto časť bola ale užasnááá, super, dokonaláá !! ;)

    OdpovedaťOdstrániť