utorok 11. decembra 2012

Skryté Tajomstvá :) 17.kapitola

Po dlhej dobe sa hlási *K :) 
chýbam Vám? ani nie, čo? :P 
ľúbime Vás! 



KATIE
 Rozprávali sme sa  dlhoo, dlhoo predlho ale mne sa to stále zadalo málo. Bolo mi s ním dokonala perfektne.   Práve sme sa smiali  keď niekto zaklopal. Vo dverách sa objavila  kučeravá blonďatá hlava Lisy.
„Áááá. Ahoj Lisy.“ Zvolala som a ona sa na mňa vrhla a silno a dlho ma obíjmala.
„Ehm...“ ozvalo sa za nami zakašľanie.  Obe sme sa otočili a Harry sa na nás očarujúco  usmial.
„Dobrý deň.  Harry Styles , teší ma.“ Nastavil jej ruku
. Pozrela som sa na Lisy. A tá tam len stála ako keby ju niekto obaril vodou.
  Li...Lisy. Aj..aj mňa veľmi teší. Aj keď za iných okolností by tešilo ešte viac.“  Vykoktala zo seba Lisy a hneď sa  obrátila na mňa
„Čo tu on   do pekla robí?“ sykla na mňa a ja som sa na ňu ,, vyhúkane,, pozrela.
„No čo asi? Prišiel ma pozrieť. Vari nemôže?“   zašepkala som.
„ Nie, teda hej. Ale ak ho tu uvidí...“ nemusela dopovedať a ja som vedela že  je tu. Jack.
„ Prepáčte. Ale ja som stále tu.“ Zasmial sa potichu no mne nebolo dvakrát do smiechu.  Stále som sa dívala  do Lisynich očí ktoré vyjadrovali presne to isté ako moje.
„ Deje sa niečo?“ opýtal sa Harry  , keď zbadal  strach v mojich očiach.  Nedokázala som mu odpovedať.  Len som sa na Lisy pozerala.
„Preboha. Katie? Čo sa deje? Odpovedz mi.“  Strachoval Harry a ja som sa konečne ozvala.
„ Je tu.“ Odpovedala som jednoducho  dúfala som ,že mu  to dôjde.
„ Kto? Kto je tu?“ opýtal sa ma znova. „ ON?   Tvoj nevlastný otec?  Ako sa to volal ? Jack ? Je tu?“  s Lisy sme naraz prikývli. Konečne som sa spamätala. A začala som stresovať.
„Lisy kde je? A kedy tu príde?“ opýtala som sa jej.
 „O poschodie vyššie. Pri Sofi. Tipujem, že za také  tri minúty je tu.“ 
„ Hraje sa na vzorného otecka?“ sarkasticky  som povedala. „Harry, musíš okamžite odísť.“ Rýchlo som mu povedala no on sa ani nepohol.
„Okamžite.“ Zopakovala som.
„Nie, nie Katie. Ja nikam nepôjdem. Nie ak tu príde. Ja ťa ochránim. Nevyháňaj ma.“ Bolestne sa na mňa pozrel. Jemne som sa naň ho usmiala. Bojí sa o mňa, tak ako nikto.
„Harry,  musíš odísť. Jedine tak ma ochrániš. Keď ťa tu zbadá...“
„Neboj, neublíži jej. Nie tu. V nemocnici.  Ale keď ťa tu zbadá až potom jej ublíži. Nemá dovolené s nikým randiť.“ Skočila mi do reči Lisy.  Smutne som sa mu pozrela do očí. Toto som mu nepovedala. Hanbila som sa  za to. Že takmer dospelé dievča nemôže radniť.
„ Dobre. Ale budem celý čas tu. Keď odídete  vrátim sa a potom mi všetko vysvetlíš.“ Podišiel bližšie a dal mi pusu na čelo. Pri dotyku jeho pier s mojou pokožkou  mnou prebehla triaška. Slastne som zavrela oči.
„ Dobre. Ak tu budeš.“ Pritakala som.
„Dúfam ,že sa ešte stretneme Lisy.  Dovidenia.“  Žmurkol na ňu , vykročil k dverám , posledný krát sa obzrel ako keby sa chcel uistiť ,že som v poriadku a odišiel.

Ani nie o dve minúty  už vo dverách  stál  Jack s Emou.
„ Čaute.“ Tvárila som sa milo aj keď srdce mi bilo na plné  obrátky a celý čas som dúfala ,že sa predo dvermi nestretli s Harrym.
„Ahoj Katie.“  Nasilu sa na mňa usmial Jack a dal mi bozk na  čelo presne na to isté miesto ako Harry. No pri jeho dotyku mnou neprešla  radosť,  vrela vo mne sopka.  Nemala som rada jeho dotyk. Žiadne.
„ Hi.“  Povedala  Ema a sadla si do kresla kde pred chvíľou sedel Harry. Bála som sa aby nič neucítila keďže jej stopovací systém na One Direction bol stále zapnutý a vedela o každom ich kroku.  Niečo začala ťukať do mobilu.
„ no čo ako sa máš? Po prvej operácii?“  opýtal sa ma Jack otcovsky no ja som sa vôbec necítila ako jeho dcéra , každou minútou s ním som cítila ako môj odpor k nemu rastie.
„Fajn.  Ak mám byť úprimná myslela som ,že to bude oveľa horšie no nič som necítila.“   Povedala som mu úprimne a on si sadol na okraj mojej postele.
„ Ááááá. Čože? Katie?  Počula si o tom?  Je tu on je tu ! jemine. To nie je možné!“ nadšene hovorila Ema a pri tom stále čumela do mobilu.
„Kto je tu ?“ opýtali sme sa všetci traja na raz.
„ To nie je možné. Veď on má byť  v Amerike.  No predsa Harry.“  Zvolala  tak nahlas, že to musela počuť celá nemocnica. Pri  jeho mne ma zamrazilo.  To nie je možné aby sa o tom niekto dozvedel.
„ Že vraj nejaká jeho kamarátka, mala operáciu a tak ju prišiel navštíviť.  Nevidela si ho náhodou?“ opýtala sa ma. Záporne som pokrútila hlavou.  Len toto nie.


napinák čo? :)
tak dajme 7+ komentárov ;)

*K v spolupráci s Katkou :*

6 komentárov:

  1. oooooojojoj .. toto nemožeš urobiť nám .. nie prosím .. ved jooooj .. prosím ´dalšiu :) dokonalé to je :) len si prosím čo najrýchlejšie dalšiu časť pretože nezaspím :) a akože presne napínak .. ako .. mna urve ked dnes časť nebude .. :/ :DD prooooosíííííííím :) Sááš

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásné :)) další ;) Píšeš úžasně

    OdpovedaťOdstrániť