piatok 30. novembra 2012

God's wings 27th



ja viem, neskoro, ale čo už :) konverzácia s mojom BFF :
Nika: a dopraješ im vôbec? 
Ja: jj :D raz hej :D
Nika: v záhrobí..
mám rehot :D :D..nebojte nič :D...Janii

„Je Niall v poriadku?“ vydýchol som.
„Hej, on len...“ chcel mi dopovedať Liam, ale niečo ho vyrušilo.
„Chalaniiii.“ Niall stojac živý a zdravý vo dverách domu nad niečím lamentoval a sústavne krútil hlavou. „Moje keksíky.“ v ruke držal akýsi pekáč a na tvári mal ubolený výraz.
„Čo sa to tu...“ nechápal som už úplne ničomu.

„Niall sa snažil piecť a vidíš ako to dopadlo." Liam krútil hlavou a keďže sa pri ňom zastavil akýsi záchranár radšej som ho nechal samého, pretože aj tak by som mu nijako nepomohol.
„Harry!" otočil som sa za svojím menom. Neďaleko mňa stál vysoký chlap, náš manažér Paul.
„Všetko v poriadku Paul, Niall že vraj len piekol." zasmial som sa.
„Ahojte." pribehol k nám Zayn.
„Zayn, vysvetli mi čo sa to tu deje prosím ťa, lebo asi chytím infarkt. Len som prišiel domov a už som vo všetkých správach videl váš dom a hrôzostrašné titulky, že ste všetci prinajmenšom mŕtvi.“ krútil hlavou a pohľadom skákal zo mňa na Zayna a naopak.
„Nič sa nestalo, len...dajte mi chvíľku.“ vo vrecku mi už hodnú chvíľu vibroval mobil, ktorý som už nemohol ignorovať. Na displeji svietilo meno mojej priateľky.

„Áno.“ zdvihol som s úsmevom a nechal Zayna s Paulom nech sa porozprávajú.
„Harry?“ znela vystrašene. „Si v poriadku? Videla som správy. Čo sa stalo? A čo chalani? Povedz niečo.“ doslova som cítil ako sa jej trasie hlas.
„Emma, nie, nie neboj sa. Niall len piekol.“ zasmial som sa.
„Piek...isto ste v poriadku?“ asi ani ona nechápala.
„Áno, všetko je v poriadku, ozvem sa ti neskôr, dobre?“
Dobre, ale daj si pozor. Vieš, ako som sa bála?“ tak ako ja sa bojím o tebe vždy, keď nie som s tebou.
„Jasné, pá. Ľúbim ťa.“ pripomenul som jej.
„Ja teba viac.“ povedala a obaja sme naraz zložili.

„Poďme už dnu, nie?“ otočil som sa naspäť k Zaynovi a Paulovi, ktorí horlivo diskutovali.
„Rád by som s vami ostal, ale povinnosti manažéra a ešte k tomu takej bandy ako ste vy piati, nikdy nekončia. Ak by sa niečo dialo volajte, jasné? Povedzte to Liamovi, lebo vy zabudnite.“ poučoval nás.
„A čo sme my nejaké malé deti alebo čo?“ chcel som sa obrániť, ale Zayn do mňa drgol.
„Harry..poznáme sa.“ odkašľal si.
„Beriem to ako áno. Idem.“ nastúpil do auta, ale ešte stiahol okienko. „Dnes už prosím nič nepodpáľte. Za jeden deň ste toho narobili až-až.“ zasmial sa, naštartoval a odišiel tak rýchlo ako prišiel. So Zaynom sme sa na seba len pozreli a vybuchli do smiechu. Obaja z rovnakej príčiny. Ach Niall...

„Všetko je vlastne v poriadku, len po spustení požiarneho hlásiča, ktorý následne spustil vodu, sa vaša kuchyňa premenila na plaváreň, ale ako hovorím, všetko je v poriadku. Zvyšku domu sa nič nestalo, keďže sa hlásič spustil len v kuchyni. Faktúru zásahu pošlem vášmu manažérovi. Dovidenia.“ rozlúčil sa s nami veliteľ zásahového tímu hasičov a odišiel rovnako ako záchranári alebo policajti. Bol okolo toho veľký cirkus, ale nakoniec sa to všetko upokojilo. Musel som však Emme sľúbiť, že môže prísť a presvedčiť sa na vlastné oči, že som v poriadku, pretože jej pravidelné telefonáty, nás už oboch unavovali. Zakázala mi dokonca prísť po ňu autom. Bola neoblomná a trvala na to, že príde taxíkom, aby sa mi náhodou niečo nestalo. Dúfam, že toto stále strachovanie nebude trvať dlho...

Všetci štyria, keďže Louis bol ešte preč, sme vošli do kuchyni. Predtým krásna biela linka, na ktorej som už stihol čo-to uvariť, bola celá mokrá, pričom voda zničila spotrebiče a aj niektoré iné veci. Nialla to mrzelo. Až teraz, keď videl čo jeho pokus o pečenie, ktorým chcel spraviť radosť nie len sebe ale aj nám, spôsobilo. So sklopeným pohľadom stál opretý o zárubňu a radšej nič nehovoril. Prešiel som k nemu a objal ho okolo pliec. Zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa.
„Mrzí ma to.“ vzdychol s očami plnými sĺz.
„Ale Niall.“ prišiel k nám Liam. Ten vždy vytuší, keď sa niekto trápi. „Hlavné je, že sa nikomu nič nestalo a toto..“ ukázal na kuchyňu. „Aspoň si Harrold bude konečne môcť vybrať ten správny sporák a ty veľkú chladničku, o ktorej si vždy sníval. Hm?“ Niall sa pousmial a ja som už v duchu zariaďoval. „Nemám pravdu?“ dodal ešte Liam.
„Ale zaplatím to všetko ja. Aj tak to je len a len moja vina.“ Liam, Zayn aj ja sme sa len zasmiali, ale v konečnom dôsledku prikývli.
„Aspoň budete môcť vymaľovať.“ zrazu sa k našej smutno-veselej partičke pridali vo vrúcnom objatí  El spolu s Louisom.
„Budú nás maľovať?“ ozval sa Zayn s oslňujúcim úsmevom.
„Ach...rodina.“ len som sa zasmial a všetci sa pridali.

„Naozaj je všetko v poriadku?“ pýtala sa ma Emma, keď sme sedeli v obývačke a snažili sa sledovať nejaký film. Objímal som ju okolo pliec a druhou rukou ju pevne držal za tú jej.
 „Katastrofa zažehnaná.“ chalani odišli do Nando's, pretože Nialler bol stále taký rozklepaný, že jedine toto slovo ho dokázalo upokojiť. Išiel by som aj ja, ale Emma je samozrejme dôležitejšia. „Už si povedala Michelle o tom modelingu?“ opýtal som sa.
„Áno..teda viac menej.“ usmiala sa. „Ešte som jej nehovorila ako dopadla dnešná schôdzka, keďže som bola doma len chvíľu a Michelle tam nebola. Isto sa bude tešiť.“
„O tom niet pochýb.“ film ma nebavil, bola to nejaká romantická komédia, tak som si z vrecka vytiahol mobil a chcel skontrolovať Twitter. Ktovie aké budú trendy? Bol som zvedavý. Čakal som niečo v duchu R.I.P. 1D, ale chvála Bohu nič také. 'Checkol' som správy a aj počet followers. Emma sústavne pozerala na obrazovku a úplne ma ignorovala. No kde sme? Väčšinou mávam zapnuté len prijímanie twettov od ľudí, ktorých followujem, ale teraz som sa preklikol tak, aby som videl všetky twetty. Nebavilo ma to, pretože som tam videl len samé ďakovačky, že sme v poriadku, potom nejaké hlúpe konverzácie, ale keď som zbadala účet s menom IH8EmmaD (I hate Emma Donovan) nemohol som ho preskočiť. Klikol som naň a zbadal všetky nenávistné správy pre moju priateľku. Twitter mi však ponúkal aj desiatky ďalších podobných užívateľov. Len som bezmocne krútil hlavou a keď som čítal výhražné tweety len po mne prešiel mráz. Áno, stáva sa to všetkým naším priateľkám, ale keď sa jedná o tú vašu beriete to z inej strany. Emma si všimla, že som stuhol, a že bez žmurknutia pozerám na svoj čierny iPhone. Nakukla mi tam, ale zo svojej pozícii toho isto veľa nevidela.

„Čo tam máš? Holé ženy?“ drgla do mňa a jej zvonivý smiech sa rozlial po celej obývačke.
 „Nie..ehm, nič.“ mobil som jedným stlačením tlačidla zablokoval a hodil na sedačku vedľa seba.
„Harry...“ Emma vypla zvuk na televízii a otočila sa na mňa. „Hovoríme si všetko, pamätáš?“ chytila mi tvár do dlaní. „Nie je nič čo by si mi povedať nemohol. Nič.“ usmiala sa a palcom ma pohladila po líci.
„ Prečo nemôžeme byť len obyčajní mladí ľudia? Len obyčajní teenegeri, ktorí sa majú radi?“ prehovoril som. Emma nechápala. Prekvapene na mňa pozerala, ale potom jej to došlo.
„Čítal si niečo? Odsudzovali ma? Zase hovorili, že som len jedna z ďalších?“
„Z ďalších? čo-to?
„Ľúbim ťa, tak von stým. Pozri, ja viem čo je pravda. Neverím nikomu len tebe.“ ach ako ju ja milujem.
„Noviny nie sú tie najhoršie, pretože na vydanie aj tak potrebujú minimálne 24 hodín, ale sociálne siete...tam sa píše stále. Nechcem, aby ti niekto ublížil. A nemyslím len fyzicky, to už vôbec nie, ale aj psychický tlak nie je dobrý. Sám o tom viem svoje.“ jedno zlé vystúpenie, jedno zle vytiahnuté sólo a najnenávidenejší spevák  je hľa, na svete.
„Facebook? Twitter? Tumblr?...už viac nepoznám.“ zasmiala sa. „Nikto z nich ma nepozná. Mám sa trápiť kvôli ľuďom, ktorých nepoznám? Nech hovoria čo chcú, nech sa aj vyhrážajú. Áno, môžu mi ublížiť, ale to každému človiečikovi tam vonku a myslieť na to každý deň...až taká pesimistka nie som.“ pokrčila plecom a pobozkala ma na líce. Odrazu vstala a niekam si to zamierila.
„Chceš mi utiecť?“ potiahol som ju za ruku.
„To iba ak by som sa spláchla.“ zasmiala sa a už som počul len ako vybehla po schodoch na poschodie, typujem toaletu. Film som vypol a išiel som hore za ňou. Toaletu som mal pri izbe, takže som počul, keď z nej vyšla. Vedela, že som hore, tak si to rovno nasmerovala do mojej izby. Ležal som opretý o čelo postele, obliečku na posteli vedľa seba som jemne pohladil, aby som jej naznačil, že ju čakám.

„Si si istý, že ma tam chceš?“ so žmurknutím som prikývol. Emma si však ruky prekrížila na prsiach a celého si ma premerala. „A nebudeš ma vytláčať?“ so smiechom som pokrútil hlavou.
„Som si istý.“ neváhala, prišla a hodila sa ku mne.
„Tak..čo ideme robiť?“ kývla hlavou.
„O niečom by som vedel.“ otočil som sa a pobozkal ju. Schválom som sa len tak jemne obtrel o jej pery a počkal ako zareaguje. Stále ma bavia tieto naše hry...
„Chceš sa hrať Styles?“ ou prekukla ma. „Tak sa hraj sám.“ zasmial sa a otočila sa mi chrbtom. Dnes to nevzdám! Držal som sa vlastnej stávky a otočil som sa k nej rovnako chrbtom.
„Aj tak nevydržíš.“ zamumlal som a tváril, že spím. Na boku však spím nerád, tak som to vzdal a ľahol si naspäť na chrbát. Bolo náročné mať Emmu tak blízko pri sebe, ale 'nesmieť' sa jej dotknúť. Ležali sme takto dlho, predlho, dobre možno 5 minút, isto aj menej, ale mne to prišlo ako večnosť. Nakoniec som to vzdal prvý. Otočil som sa k nej a objal ju. Ona však nereagovala. Zaspala? Ostal som však v takej polohe. Nakoniec, ani neviem ako sa ku mne zvrtla a začala mi robiť zle. Šťuchať ma, rozvaľovať sa po mne, vyrušovať v driemaní, 'pchať' sa ku mne, ale hlavne...bozkávať.

 „Kto nevydržal?“ bozk prerušila a zahľadela sa mi do očí.
„Ccc.“ ozval som sa a prehodil ju pod seba. „Vari ľutuješ?“ pokrútila hlavou a mne to stačilo. Znovu som sa jej prisal na pery, ale tentoraz som sa do toho 'vložil'. Jednou rukou som ju hladil po stehne a tou druhou sa podopieral, aby som ju 'nepripučil'. Bruškami prstov mi krúžila po hrudi, pričom vytvárala rôzne neidentifikovateľné útvary. Šteklilo to, ale natoľko príjemne, že som si to užíval. V dome nikto nebol, takže sme mali zaistené súkromie. Nie ako naposledy. Ach Michelle..spomenul som si na trapas pri načapení v kúpeľni. Chladnou rukou som prešiel zo stehna vyššie a zašiel pod lem tenkého fialkastého trička, ktorej jej ešte viac zvýrazňovalo dokonalé telo. Z výstrihu jej vykúkala čierna podprsenka, ktorú som túžil vidieť už len pohodenú niekde na zemi.

„H-Harry...“ prerušila ma. Čo som zase urobil zle?
„Emma, ľúbim ťa a ja...nezober to v zlom ja len, vieš...“ CHCEM TO! Harrold si nadržané prasa!
„Ja viem, len...nemôžem.“ uškrnula sa.
„Si chorá? Si v poriadku?“ zľakol som sa.
„Nie, to nie. Mám len..no vieš.“
„Emma, ja ti nerozumiem.“ ak to nechce, nech to povie rovno.
„Bože Harrold, mám krámy.“ zasmiala sa.
„Aha.“ zdvihol som sa a prehodil sa naspäť na posteľ. „Tak to mení všetky plány.“ odkašľal som si.
„To sa na mňa teraz akože ani nepozrieš alebo čo?“ ide mi niečo vyčítať? Prečo?
„Nie, ale som si myslel, že..vieš.“ teraz som ja chcel, aby jej to došlo.
„Ja len dúfam, že to nie je tá najdôležitejšia vec.“ zosmutnela.
„Nie to nie.“ pokrútil som hlavou a privinul som si ju k sebe. „Ale chodíme spolu už dosť dlho a ja som si myslel, že to už chceš.“ mumlal som.
„Ak sa máme rozprávať len o sexe, pokojne môžeme chodiť aj cez mobil, nie?“ zdvihla obočie.
„Lenže cez telefón nemôžem spraviť toto.“ narýchlo som ju pobozkal. „A ani toto.“ perami som prešiel k ušnému lalôčiku, ktorý som následnej jemne pohrýzol. „A už vonkoncom nie toto.“ prešiel som na krk a sladko ho bozkával. Pri tejto najskvelejšej činnosti nás však vyrušil môj mobil. Volala mi Amy, z útulku. Hovor som aj pre nevhodnosť situácie prijal.

„Áno?“ ozval som sa.
„Ahoj Harry, prepáč, že ťa ruším, ale ide o piškóta.“ môjho kocúrika?
„Deje sa niečo?“ postavil som sa a prešiel k oknu. Periférne som videl, ako sa Emma zľakla a vybehla za mnou.
„Vyrástol a v útulku už nemáme miesto. Nikto si takého veľkého kocúra neadoptuje a vedúci hovorí, že by sme ho mali utratiť.“ znela smutne a právom.
„To nie.“ o tom som nechcel ani počuť. „J-ja niečo vymyslím, prosím daj mi čas.“ ak ide o mačky, viem, zapnúť všetky mozgové bunky.
„Máš deň Harry, teda máte...“ zložila.

„Čo sa deje?“ hladkala ma Emma po ramene.
„Piškóta chcú utratiť.“ povedal so utrápene. „Nevieš o niekom kto by chcel takého väčšieho kocúrika?“ spýtavo som sa na ňu pozrel.
„Michelle je alergická, takže ja si ho zobrať nemôžem, ale...mám nápad.“ akoby jej nad hlavou blikla veľká žiarovka.

nová časť? 14+ komentárov a sľubujem, že bude skôr :)

14 komentárov:

  1. Och.. ehm :D Toto nemyslíš vážne ? ccc :DDD Pri tejto časti som sa skoro udusila s jablkom :D :D Ja neviem čo ktomu povedať.. really..

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To je úžasne..:D :D daj ďalšiu

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :D tak to s tým Niallom si zabila :D ja už som čakala čo porobil a on sa chudáčik pokúšal len piecť :D aach jo, šikovný je :D a potom ho ešte aj do Nando´s zobrali :D ako za odmenu :D ale tak pokus niečo upiecť bol :D ... a Emma s Harrym sú takí strašne zlatí :) inak to som aj ja zvedavá, kedy sa spolu vyspia :D a chudáčik Piškót :/ ale tak Emma mu isto pomôže :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. :D tak s tým Niallom si to vymyslela vážne dobre :D to mi na vobec nenapadlo... že piekol :D :D
    Inak časť je Dokonala - ako vždy :)
    teším sa na ďalšiu ! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. užasné a daj dalšiu

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Chudacik Niall...PEkne :))

    OdpovedaťOdstrániť
  7. bože moooj!!!! natahuješ to.!!!!!!!! dalšiu!!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Užastné ..... dalšiu,dalšiu,dalšiu..... teším sa...

    OdpovedaťOdstrániť
  9. úžasné :)) mohla by ses podívat na můj blog ? http://liveyourdream-ll.blog.cz/

    OdpovedaťOdstrániť