sobota 10. novembra 2012

God's wings 17th



ja viem, ja viem, ale zato je to zaujímavá časť :D prepáčte naozaj som nemala ani čas a čo horšie ani náladu na samotné písanie :)..Janii

Utorok

„Ahoj.“ prijala som prichádzajúci hovor, samozrejme do Harryho.
„Kde si?“ hovoril rýchlo, isto mal na ponáhlo.
„Akurát v škole. Dostanem ešte nejaké papiere a potom sa vrátim domov a budem študovať.“ povedala som znudeným tónom. O týždeň mám maturitu a ak mám povedať pravdu, mám toho ešte dosť čo musím doštudovať alebo si pripomenúť.
„Chýbaš mi, kedy ťa uvidím?“
„Zase tie vaše mrkvoviny.“ počula som niekoho pri ňom.
„Louis! Daj mi pokoj!“ aha, takže Louis. To som si mohla myslieť.
„Že ho pozdravujem.“ zasmiala som sa. „Aj ty mne, a ako,  ale naozaj neviem. Budem sa snažiť, ale nesľubujem, naozaj mám toho veľa.“ vravela som mu.
„To verím, ale na mňa si hádam čas nájdeš.“ zasmial sa.
„Na teba vždy, ale teraz je mojou láskou účtovníctvo a matematika.“ povedala som sklesnuto.
„V inom prípade by som aj žiarlil, ale teraz..verím ti.“ viem si predstaviť ako sa tvári.
„Dobre už musím končiť, ahoj.“ rýchlo som ho zrušila, pretože ku mne mierila sestra Margareth, ktorú som práve čakala.
„Ahoj Emma.“ pozdravila ma s úsmevom.
„Dobrý deň..“ odzdravila som ju a nasledovala ju do kancelárie.

Sobota

Dnes budem konečne s Harrym! Práve jemu patrila moja prvá raňajšia myšlienka. S nevôľou, ale s obrovským úsmevom na perách som sa vyštverala z postele a zamierila som si to rovno do kúpeľne. Matt, keďže bola sobota, ešte spal, takže som mohla stráviť v kúpeľni o trochu viac času. Po rannej rýchle sprche, pričom som sa od hlavy až po päty vydrhla a následne sa natrela voňavým jahodovým telovým mliekom, som sa vrátila do izby, kde som sa prezliekla a trochu poupratovala to, čo sa za celý týždeň nakopila v mojej izbe. Celý týždeň, teda okrem utorka som doslova nevystrčila päty z domu. Buď som sa učila, jedla, spala alebo zase len učila. Občas som sa odreagovala pri počítači, pričom som si skoro stále písala s Michelle alebo s Harrym, a s Harrym som samozrejme aj dosť často telefonovala. Niekedy aj dlho do noci. Cítila som sa ako pubertiačka, ale páčilo sa mi to. Strávili sme dlhé hodiny rozhovormi a môžem s určitosťou povedať, že Harryho naozaj dobre poznám. Rozprával mi o živote pred X Factorom, dopodrobna mi opísal samotnú súťaž a aj ich rozvoj po nej. Priznal sa mi aj s tým, že nebol zrovna 'anjelik' čo sa vzťahov týka, ale...mám ho rada aj s chybami, pretože práve tými a nedokonalosťami sa líšime od druhých. Nie sme dokonalí..sme len a len ľudia.

„Ahoj kočka.“ opierajúc o auto sa na mňa usmieval.
„Ahoj.“ zasmiala som sa. Moje iskričky v očiach boli zreteľné, ale on mal nahodené okuliare, takže som nevidela ako sa tvári, mohla som si to len myslieť. Prešla som až k nemu, pričom som zastala len pár centimetrov od neho. Telom som sa dotýkala toho jeho, ale stále som sa držala akoby 'stranou'. Chcela som ho trošku pokúšať tým, že mu nedám hneď to, čo isto chce. Mňa!
„Chýbala si mi.“ vzdychol, dal si dole okuliare a ja som po dlhej dobe, áno, po celom dlhom týždni, mohla opäť vidieť tie zelené 'vábiče'. Zahľadel sa na mňa a dlho sme sa len tak pozorovali. Možno týždeň nie je až tak veľa, ale keď s niekým len začínate chodiť, je to ako večnosť.
„Aj ty mne.“ vydýchla som. Harry sa zaškeril a perami mieril k tým mojim. Môj plán som chcela doviesť do konca, ale ako náhle bol pri mne tak blízko neodolala som. Poddala som sa mu, ale úplne. Zavrela som oči a nechala sa oddávať citom. Prsty som si zaplietla do jeho curlz a prestala rozmýšľať. Bol to len krátky okamih, ale existovali sme len my dvaja, len my..

„Tak, kam máme namierené?“ pýtala som sa ho, keď sme už dlhšiu dobu sedeli v aute a niekam sa viezli.
„Vieš...môj plán bol taký, že by sme strávili celý deň spolu, niekde v pokoji a hlavne sami, ale žiaľ, zajtra máme koncert a dnes máme ešte skúšku. Dozvedeli sme sa to len včera. Je to naozaj narýchlo a už som nechcel meniť naše plány, tak som ti..“
„Harry, to je v poriadku.“ uistila som ho. „Budem len rada, ak ťa budem môcť vidieť v 'akcii'.“ zasmiala som sa.
„Ale veď to si ma už videla, nie? Práve na takej 'akcii' sme sa predsa spoznali.“ pripomenul mi.
„To áno, ale vtedy som si ťa, pravdupovediac, veľmi nevšímala. Bola som hotová už z toho, že som na koncerte, že som ušla zo školy a vlastne..ani som vás veľmi nepoznala.“ priznala som čo u Harryho vyvolalo  nepekný pohľad.
„T-to mi chceš akože povedať, že si ma ignorovala?“ pýtal sa prekvapene.
„Nie, zlatko. Ja tým chcem iba povedať, že vtedy som si užívala koncert ako celok, ale dnes si budem užívať len teba ako jednotlivca.“ upokojila som ho a narýchlo mu vlepila pusu na líce. Zvyšok cesty sme sa rozprávali o úplne bežných veciach. Chcel vedieť ako som postúpila s učením a ja som bola zase zvedavá na to, čo celý týždeň robil. Hmm, dozvedela som sa zaujímavé veci. Asi by som mala hodiť reč s Louisom...

„Tak panstvo.“ do veľkej sály vošiel istý pán, ktorý, podľa Harryho opisu, mal byť ich manažér Paul. „Zaujmite svoje miesta a ide sa. Zaspievate len tú jednu pesničku, spravíte romantickú atmosféru a pôjdete domov. To je náš plán.“ dvakrát zatlieskal a chalani sa premiestnili na svoje miesta.
„Drž mi palce.“ pošepkal mi Harry.
„To ani nemusím, ty si úžasný vždy.“ povedala som mu pravdu a pre šťastie, ktoré asi aj tak nepotrebuje, som ho na rýchlo pobozkala. Sadla som si na sedadlo a sledovala Harryho ako si sadá na akýsi reproduktor, ktorý bol samozrejme len pre dekoráciu. Ostatní chalani si sadli rovnako a dvaja gitaristi za nimi, ktorých mená som žiaľ nepoznala, keďže s kapelou ma Harry ešte nezoznámil, hrali za nimi. Ich novú pesničku som ešte nepočula, takže som bola o to napätejšia ako bude znieť. Keďže ich sprevádzali iba gitary, domyslela som si, že to bude asi pomalá pesnička, ale viac som si domýšľať už nechcela. Gitary sa rozozvučali a Zayn začal spievať.
Do pesničky som sa doslova vžila a počúvala každé jedno slovo. Pesnička bola o dievčati, vlastne o všetkých dievčatách akoby. Použili úplne bežné veci, ktoré dievčatá na sebe možno nemajú radi, ale chlapcom sa to páči. Doslova som hltala každý jeden tón. Pri Harryho sóle som už nevedela popadnúť dych. Jeho spev, jeho 'chrapľák' bol taký dokonalý. Pri slovách, že sa chce 'napratať' do starých džínsov som sa musela pousmiať, pretože ja som s tým už tiež veľa krát zápasila. Pesnička plynula ďalej a vystriedal sa úplne každý. Posledná sloha však patrila opäť Harrymu. Pri poslednom 'It's you' sa do toho vžil, pričom pozeral priamo na mňa.
„Tak, akí sme boli?“ pýtal sa ma po celej skúške, pričom pesničku zopakovali ešte raz a doladili akési detaily s ozvučením.
„Pýtaš sa? Boli ste úžasný a ty..“ nestihla som dopovedať, pretože ma prerušil bozkom.
„Na toto som sa tešil celú tú pesničku.“ pozeral mi priamo do očí.
„Heeej, vy dvaja! Nechajte si to na doma, dobre?“ pribehol k nám Louis, zvedavý, tak ako vždy.
„Nevšímajte si ho. On vám iba závidí.“ dobehol Niall a zasmial sa.
„Závidí? Ja som si myslela, že ty máš..“
„Ty ťulpas!“ udrel Louis Nialla po hlave. „Jasné, že nezávidím. Eleanor mi dáva všetko TO čo potrebujem.“ zahlásil a radšej odišiel. Chudák Niall si šúchal boľavé miesto na hlave, ale vzápätí z vrecka vytiahol akýsi keksík a s chuťou sa doň zahryzol.
„Ale z kade...“
„To je Niall, jedlo má všade.“ odpovedal mi Harry na nevyslovenú otázku. „Pôjdeme už? Chcem byť s tebou sám.“ zazubil sa a niekam ma ťahal.

„Kam ideme tentoraz?“ smiala som, pretože dnes som nikdy nevedela kam sa chystáme.
„Chcem ťa zobrať na jedno pekné miesto. Dúfam, že sa ti tam bude páčiť.“ tak takáto odpoveď mi musela stačiť, pretože Harry mi už viacej nepovedal. Celú cestu sa tváril tajomne čo ma ešte viacej vytáčalo. Mohla som len typovať kam asi ideme. Vedela som, len to, že sme opustili mesto, takže zrejme pôjdeme niekam do prírody, ktorá v samotnom Londýne tak veľmi chýba.
„Ešte ďaleko?“ hodila som 'psie' oči, keďže som už nevedela obsedieť.
„Už nie.“ usmial sa a pohladil ma po stehne. Musela som sa usmiať, pretože v tej chvíli mi ku šťastiu naozaj nič nechýbalo. Bola som s človekom, ktorého som mala tak veľmi rada, a ktorý ma poznal. Harry o mne naozaj vedel mnoho vecí a tým, že som mu povedala o vzťahom s mojou matkou, o ktorom vedela len Michelle, aj to nie všetko, náš vzťah ešte viac utvrdilo. Rovnako aj on, hovoril mi o jeho detstve, o tom ako ich otec opustil a že ani v škole to nemal najľahšie. Otvorili sme jeden druhému naše 'trináste komnaty' čo nás ešte viac zblížilo.

„Sme tu!“ zahlásil Harry, keď vypol motor. Vonku už bolo šero, takže som veľa toho nevidela. „Poď.“ odopol si pás, vystúpil a ja som urobila to isté ešte skôr než mi stihol otvoriť dvere, čo očividne chcel. „Pri tebe nemôžem byť ani gentlemanom.“ zafňukal pričom ja som sa zasmiala.
„To sa preceňuje. Buď radšej sám sebou.“ jemne som ho pohladila po kontúre líca a len tak sa mu zapozerala do hlbokých očí. Chvíľu sme len tak stáli a užívali si blízkosť a prítomnosť toho druhého, ale Harry to dlho nevydržal, našťastie, a po chvíli spojil naše pery do jemného, ale zato krásneho bozku. Chcela som si prsty zapliesť do jeho úžasných a neobyčajných vlasov a možno bozk zintenzívniť, ale Harry mi to nedovolil, pretože sa zrazu odtiahol.
„Netvrdím, že aj toto nie je skvelé, ale chcel som ti niečo ukázať.“ zasmial sa, chytil ma za ruku a niekam viedol.
„A čo také to..wau!“ zrazu som mala pred očami neopísateľný pohľad. Akoby na 'dlani' sa mi rozprestieral celý Londýn. Neviem kde sme boli, pretože som ani len netušila, že takéto miesto existuje, ale hneď som sa doň zamilovala.
„Páči?“ Harry ma objal zozadu a hlavu si zaboril do mojich rozpustených vlasov.
„T-to je krása.“ neverila som vlastným očiam. „Krajší výhľad som ešte nikdy nevidela.“
„Toto miesto som objavil náhodou a..“
„A vodíš sem všetky svoje úlovky, čo?“ doberala som si ho.
„Emma..“ otočil si ma k sebe a pokrútil hlavou. „Ty sa nikdy nezmeníš, čo?“ zasmial sa.
„To preto, aby si bol vždy v strechu.“ vyplazila som mu jazyk čo hneď využil. Doslova sa mi prisal na pery a teraz tam pobudol o dosť dlhšie ako naposledy. Konečne som si prsty zaplietla do jeho curlz a vložila sa do bozku tak, ako sa 'patrí'. Harryho dlane padli na môj úzky driek, pričom si ma k sebe pritiahol ešte bližšie. Nebol medzi nami žiadne priestor, ale nesťažovala som si. Priam naopak.. Harry jazykom brázdil moju dolnú peru a jednu ruku presunul z pásu na môj krk, kde ma hladil a zachádzal až na moje líce. Pery som jemne pootvorila čo Harryho 'šikovný' jazýček hneď využil a dobil sa dnu. Navzájom sme si ich láskali a sladko sa s nimi hrali. Harry ma však zrazu akoby nadvihol a niekam so mnou išiel. Nehovorila som nič. Stále som sa držala jeho pier a bozk za žiadnych okolností nechcela prerušiť. Zrazu som chrbtom do niečoho narazila, bola to kapota auta. Harry ma na ňu posadil, pričom sme obaja dodali pľúcam dostatočný obsah kyslíka. Opäť sme sa mohli vrátiť k predchádzajúcej činnosti, s výnimkou, že ja som si nohy obtočila okolo Harryho pásu, a tak bol pri mne ešte bližšie. Harrymu sa to však asi nepáčilo. Jemne sa naklonil, takže som zrazu akoby ležala na samotnej kapote a on sa nado mnou skláňal.
Užívala som si každú sekundu, každú jednu sekundu, ktorú som mohla tráviť s Harrym. Bozky som mu oplácali tak, ako som vedela, ale aj napriek tomu som sa ho nevedela nabažiť. Viem kam by to vo väčšine vzťahov malo v takejto situácii sledovať, ale ja som ešte nebola pripravená a vlastne..donedávna som vôbec nevedela, že nejakého chlapca budem mať a ak áno, striktne som sa držala pravidla 'Sex až PO svadbe', ale teraz, keď mám Harrryho, ktorý je taký...netuším čo budem robiť. Zlé, ale hlavne dotieravé myšlienky som však hneď 'zahodila' a venovala sa momentu, ktorý som práve prežívala. Harryho dotyky, bozky, ale hlavne jeho prítomnosť...
„Kedy ťa zase uvidím?“ pýtal sa ma Harry, keď ma aj po mojom doslova prosení išiel odprevadiť skoro až pred dom s čím som, samozrejme nesúhlasila.
„To neviem, zajtra sa budem ešte učiť a budúci týždeň, teda hlavne pondelok mám, ako vieš dosť nabitý.“ zasmiala som sa. Ach, maturita. Už nech mám po tom!
„Budem na teba myslieť a hneď sa mi ozvi, okej?“ zastali sme tesne pred naším domom. Vonku už bola tma a mama nemala byť doma, ale aj tak ma premáhal strach. „Už sa toľko neboj a poď sem.“ očividne si všimol, že som bola nesvoja, ale všetky zbytočnosti zahnal jedným krásnym bozkom na rozlúčku.
„Emma?“ zrazu som počula svoje meno. Hneď som sa od Harryho odtiahla a zapozerala sa na osobu stojacu len pár metrov od nás.
„O-ocko?“ preglgla som.

chcete vedieť ako zareagoval Emmin otec? táákže poprosím 12+ komentov :) a budem sa snažiť časť dať naozaj skorej :)...Janii

26 komentárov:

  1. Jani ty ma chceš zabiť akože ! :OO Je to super časť ! nenaťahuj ma :D A.. To auto.. wŕŕŕ :DD A či chceme ? jasné, že chceme ! I want ! ♥ je to super, Emm, Harold, Ocko :DD Ocko bude dobrý :D aspoň dúfam, no každopádne je to krásne napísané.. Naozaj, je vidno, že ťa to baví, a že to miluješ.. Krásne si to opísala a všetko.. Proste :D a Ten Niallov keksík :DD on má zásoby :DDd Si úplne akože :D vypichla :DD Naozaj :D a First comment :D ou jéé :DD :* Love you : ♥ xx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) nie, isto ťa nechcem zabiť! to ani v najmenšom! :D prepáč, ale trošku vzrúša nezaškodí nikomu :) Nialler :D čo ti poviem :D :D..ďakujem, vážim si to :)

      Odstrániť
  2. wohooooo! uuuuuužas :D milujem tento príbeh! <3 dalšiu!! <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. tak toto bolo krásne :) tá zvuková skúška a obrázok k tomu :) no nádhera :) a Louis samozrejme musí provokovať pri každej príležitosti, že? :D to by nebol on, keby to nerobí :D a potom ako strelil Niallovi :D ešteže mal so sebou ten keksík, aj keď si radšej nechcem predstavovať ako musel ten keksík vyzerať keď ho vytiahol z vrecka :D a potom Harry ako ju zobral an to krásne miesto a ten výhľad na Londýn ♥ krásne a prechádzka až domov :) to bolo od Harryho fakt pekné :) ale ten koniec ach zase nás raz zabíjaš, som zvedavá čo na to ocko povie :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak, čo ti poviem, oni sú proste dokonalí, a môžem tvrdiť hocičo iné, je to proste fakt! :D no tak Nialler, čo ti poviem :D :D má zásoby všade :D myslím, že namiesto keksíka vybral akúsi placku, ale veď on už vie :D ďakujem zlato :* :*

      Odstrániť
  4. Nádhera! Oplatilo sa počkať, ako vždy ! ;) Ale už sa neviem dočkať na ďalšiu :) !! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Čakanie sa oplatilo :) Je to neuveritelne nádherné! :) Len ten koniec..vrr..chceš ma zabiť? :D PS: Taký nehorázne velká těšing na dalšiu :) Bože ako ja milujem tuto poviedku! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. len ma mrzí, že ste museli čakať až tak dlho, naozaj :/ ale ďakujem :)

      Odstrániť
  6. Super, este...dalsiu ja sa tesim...

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Daj dalšiu rýchlooooo! nevydržím! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Nádhera :D :) <3 :D tá vyhražka ma vystrašila takže :D nabuduce už stal budem komentovať :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Tak teda hádam dnes tá ďalšia bude :D skvelé to je :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Super kapitola teším sa na ďalšiu

    OdpovedaťOdstrániť
  11. krásnaa !! :) :) úplne že šuperr !! ;DD

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Jankáááá!! Tie tvoje konce :D aghr... Bože tu pozerám každých päť minút či si už dala ďalšiu :D skvelé to je ;)

    OdpovedaťOdstrániť