pondelok 15. októbra 2012

God's wings 9th

ja viem, ja viem, pokojne mi vynadajte..ale vedzte, že na vás myslím every day :*..Janii

Zayn: “When I was younger, I used to have two cats called Lily and Lilo.” Harry: “That's not very original.” Niall: “Harry. You had a hamster called Hamster?


„Aj tak si myslím, že obaja kecáte.“ hučala do mňa Michelle cez francúzštinu, ktorú sme si obe zvolili ako volitebný predmet už v druháku.
„Myslíš fakt, že sme kamaráti?“ odpovedala som jej šepky, predsa len bola hodina a istú slušnosť si chcem zachovať.
„Páči sa ti a ty jemu tiež, tak načo tieto kecy o priateľstve?“ ak by sme boli na chodbe bola by schopná ma tam aj dobiť.
„Nechaj to už tak.“ zasmiala som sa. „Venuj sa...“
„Tak dosť!“ prerušil nás vyučujúci. „Slečny Donovan a Blackwood, máte niečo s čím by ste sa chceli podeliť aj so zvyškom triedy? Radi si to totiž vypočujeme, samozrejme pod podmienkou, že už konečne prestanete vyrušovať na mojej hodine!“ celá trieda sa na nás otočila a sledovala naše reakcie.
„P-prepáčte.“ zmohla som sa na ospravedlnenie a zvyšok hodiny som sedela ako 'päť peňazí'.

„Tá sa ale riadne rozčertila.“ smiala sa Michelle v jedálni.
„Michelle.“ zdvihla som obočie.
„Viem, viem. Tá tvoja večná úcta k staršiemu.“ vzdychla si a do úst vložila ďalšie sústo svojho šalátu s kuracím mäsom, ktorý som mala aj ja.
„Musíš priznať, že mala pravdu. Nečudujem sa, že nás upozornila, aj keď to možno mohla povedať trochu ináč. Ale záver je rovnaký, bola to naša chyba.“ utvrdila som sa a rovnako som si do úst hodila kúsok grilovanej pochúťky.
„Dobre, dobre.“ pripustila Michelle. „Ale to nič nemení na veci, že ty a Harry spolu chodíte.“ zasmiala sa. Ako rýchlo vie zmeniť tému...
„Ach Michelle, ako ti mám vysvetliť, že sme len a len priatelia.“
„To vieš komu hovor. Boli ste spolu na rande? Boli! Páči sa ti? O tom niet pochýb. Páčiš sa ty jemu? Wohoo, jasné že hej.“ rozprávala pričom stíhala ešte aj žuť.
„Toto všetko čo tu rozprávaš je pekné, možno niečo z toho aj pravda, ale stále to neznamená, že spolu chodíme.“ tlmene som sa smiala.
„No tak možno EŠTE spolu nechodíte, ale dlho to trvať nebude, veď predsa...“
„Píííp.“ prerušil nás zvuk prichádzajúcej správy na mojom mobile.
„Náá.“ zamrnčala Michelle. „Dúfam, že je to aspoň Hazza. Niečo šípim.“ (Luss :D) Naozaj to bol Hazza, ale pre istotu som si správu prečítala v duchu.

„I will pick up u at 4.30. Your friend H. xx“

„No tak, ukáž to sem.“ Michelle mi mobil doslova vytrhla z ruky a po rýchlom skontrolovaní správy, sa na mňa pochybovačne pozrela. „Ste takí naivní. Že 'tvoj priateľ', kecy, kecy.“ zasmiala sa a prešla ku košu, kde vyhodila umelý tanierik, príbor a vreckovky. Čo už, naša škola na riadne taniere nemá čas, a tak jeme z plastov.

„Ahoj.“ zdravil sa mi Harry pár ulíc od nášho internátu, opierajúc sa o svoje auto.

„Ahoj fešák.“ zasmiala som sa a letmo ho objala. Otvoril mi dvere a obaja sme nastúpili.
„Tak kam to máme dnes namierené?“ nedočkavo som sa opýtala.
„Mám pripravené niečo špeciálne, dúfam, že sa ti to bude páčiť.“ žmurkol na mňa a pri tom sa tajnostkársky usmial. Vedela som, že dnes od neho asi viac 'nevydolujem', a preto som sa radšej zahľadela dopredu. Na palubnej doske ma však zarazil jeden leták.

„Dúfam, že to nemyslíš vážne?!“ v ruke som držala pár lesklých papierov a v duchu dúfala, aby práve to nebolo jeho dnešným prekvapením.
„Nebola by si za?“ zdal sa sklamaný.
„J-ja, neviem, ešte nikdy som to nerobila. Neviem či by som to vedela.“ bola som dosť v obavách. Harry ma napínal a dlho ostal len tak ticho.
„Keby si sa teraz videla.“ pustil sa do hurónskeho smiechu. Ja som však nepoznala dôvod jeho náhleho citového šťastia, a preto som nič nevravela a ani nerobila.
„Styles, táto situácia mi je viac než nepríjemná.“ povedala som vážne, ale s veľkou sebakontrolou som sa snažila zadržať smiech. Nedalo sa nesmiať, keď sa pri vás jeden brčkavec smeje tak,  že mu idú zuby vyskočiť z ďasien.
„Ty si si vážne myslela, že ťa zoberiem na paintball?“ premeral si ma očami a pokrútil hlavou.
„Tak...vari si myslíš, že by som ťa nenapukala?“ musela som to rýchlo otočiť na moju stranu.
„Netvár sa, veď by si ani tú zbraň nechytila do rúk, hrdinka.“ stále sa pučil a jeho 'vtipy' mu v neprestajnom smiechu len pomáhali.
„Haha, niekto je tu vtipný, len či by si ju ty zodvihol, ukáž.“ pravou rukou som mu skúsila 'biceps' na jeho ľavej a so smiechom pokrútila hlavou. „Menej Nando's a viac telocvične, Styles.“ doberala som si ho.
„Emma, neštvi ma. My chlapi sme na svoju svalovú hmotu viac než citliví. Neurob si u mňa zlé očko, varujem ťa.“ kútikom oka na mňa zazrel, a tak som už radšej bola ticho.
„Tak...“ ozvala som sa asi po 15 minútach. „Už mi konečne povieš kam to ideme?“
„Po tej tvojej urážke si ešte rozmyslím, či ťa nenechám na moste.“ zaškeril sa.
„No tak dobre, len aby si potom neľutoval, že...“
„Prosím, nechaj sa prekvapiť.“ asi ho už nebavilo počúvať tie moje žvásty a radšej ma predbehol.
„Aj tak vieš, že ti budem píliť uši pokým, mi to nepovieš.“ bola som neoblomná.
„Aspoň to už nebude trvať dlho.“ zasmial sa a radšej sa venoval šoférovaniu.
„Takže sme už blízko, to znamená, že...“
„Že konečne budeš ticho a tú nezvyčajnú atmosféru si vychutnáme spolu.“ opäť ma predbehol.
„Len, aby som už nebola ticho stále. Bacha n...“
„Už sme tu!“ nechá ma dnes aj dohovoriť ?
„Harry, vidím len nejakú šedú budovu, si si istý?“
„Prosím dôveruj mi.“ usmial sa, vystúpil a ako správny gentleman mi otvoril dvere. Potom prešiel ku kufru svojho 'nablískaného tátoša', z ktorého vybral akési vrecko. Bolo zelené, ale nestihla som si všimnúť prednú stranu, pretože práve ňou si to vrecko pritlačil k telu. „Poď.“ kývol hlavou a ja som ho nasledovala. Nešli sme do tej veľkej šedej budovy ako som si najskôr myslela. Celú sme ju obišli a práve malá cestička do malého parku mala byť tá pravá pre nás.

„Kam ma to vedieš Harry?“ spýtala som sa tentoraz s úsmevom, pretože prostredie, v ktorom sme sa nachádzali sa mi naozaj páčilo. Vždy som milovala prírodu. Stromy, zvieratá, proste všetko to, čo by človek nikdy nevedel vytvoriť. Vtedy som sa vždy utvrdzovala v tom, že jedine Boh by vedel vykúzliť také majstrovské dielo a stvoriť niečo také krásne a pritom bezbranné.
„Vitaj v zvieracom útulku.“ moje dumanie prerušil Harry a ukázal na veľký nápis nad bránou, ktorou sme vchádzali do malej, ale za to útulnej budovy.
„Harry...“ nemala som slov. Takého strávenie poobedia sa mi viac než páčilo. Nevedela som, že má rád zvieratá, ale milo ma to prekvapilo.
„Asi si čakala niečo iné.“ vravel mi, keď sme sa blížili k pultu, kde sedelo mladé dievča.
„Toto je lepšie ako čokoľvek iné.“ odpovedala som mu so širokým úsmevom na perách.
„Ahoj Amy, ako sa majú moje lásky?“ opýtal sa toho dievčaťa za pultom, pričom jej podal zelené vrecko, ktoré vzápätí niekam odložila.
„Čau Styles.“ odzdravila ho ako najlepšia kamarátka. Žiarlim? Nie! (little bit!) „Ako vždy. Všetko ako v blázinci, ale Piškót už vystrája za dvoch. Mal by si ho krotiť.“ smiala sa a Harrymu podala asi štyri vodítka.
„Dnes tu mám aj kamarátku Emmu, takže mi pokojne môžeš dať šesť.“ povedal Harry a aj keď som tušila na čo naráža, radšej som nerobila unáhlené závery. Po chvíli na mňa kývol hlavou, a tak som ho nasledovala.
„Si tu celebrita, čo?“ podpichla som ho.
„Čo ti poviem.“ švíhácky sa vytiahol. „Kde ja nie som.“ so smiechom dodal. Prešli sme úzkou chodbou do malej miestnosti. Zrazu som počula len mňaučanie, prskanie a iné zvuky, ktoré sú totožné s mačkami.
„Tak tu si ty nezbedník.“ Harry sa prihováral malej mačičke alebo možno kocúrovi, ktorý bol ryšavej farby a vzhľadom pripomínal obľúbenú animovanú postavičku 'Garfield'.
Piškót :)
 „Tá je zlatá.“ podišla som k nim. Neváhala som ani sekundu a malé stvorenie som si zobrala na ruky. Spokojne začala priasť.
„Je to on a volá sa Piškót.“ opravil ma Harry a s pohľadom plným lásky ho pohladkal.
„Nevedela som, že máš rád zvieratá a tobôž nie mačky.“
„Ešte veľa toho o mne nevieš.“ povedal a napravil si kučierky. „Mačky zbožňujem, ale keďže som stále na cestách nemá sa mi o mne kto starať. Takto je to lepšie. Raz začas im donesiem niečo pod zub a nemusím sa báť, že je o nich zle postarané. Chalani aj tak mačky nemajú veľmi v láske, takže je to výhodné pre všetky strany.“
„Keď som bola malá, mala som mačku. Volala sa Mica, ehm viem, veľmi originálne meno, ale žiaľ, zrazilo nám ju auto. Po tom incidente som už nemala odvahu zaobstarať si iného domáceho maznáčika, bála som sa, že o neho zase prídem.“ rozpovedala som mu príbeh, ktorý mi ešte dnes, po toľkých rokov, vháňa slzy do očí.
„Poď! Ideme ďalej.“  Piškóta som opatrne vložila naspäť do malej klientky a keď som sa uistila, že mu nič nechýba  ani nehrozí, že by ho Styles ukradol, odišli sme. „Teraz pôjdeme pozrieť psíkov. Nezľakni sa, robia naozaj veľký hluk.“ Mal pravdu. Keď sme vošli na akoby dvor, na ktorom boli aj veľké voliery, ale aj obrovský výbeh, ten hluk by sa nedal s ničím porovnať. Všetky psíky sme vyhladkali, vyzabávali sa s nimi, nakŕmili. Neskôr sme ich zobrali aj na prechádzku, kde nám pomohli už predtým spomínané vodítka. Keď som sa tak pozerala na tie nemé tváre ako sa tešia, mala som chuť si ich hneď všetky adoptovať a zobrať domov. Na Harrym som videla, že asi túži po tom isto. V útulku sme sa zdržali asi do siedmej. Isto by sme tam boli aj dlhšie, ale ja som sa už musela vrátiť do školy a Harry mal tiež nejaké povinnosti.
„Tak, čo hovoríš na dnešok?“ pýtal sa ma Harry, keď zaparkoval tam kde vždy, pár ulíc od môjho internátu.
„Som milo prekvapená.“ povedala som presne to, čo som cítila.
„To som rád. Vieš, nezvyknem tam niekoho berávať. Vlastne, si prvé dievča, ktoré som tam zobral.“ priznal sa mi.
„Aha, takže neohuruješ dievčatá na dobré skutky a láskou k zvieratám?“ spýtala som ho so záujmom, ale samozrejme so štipkou sarkazmu.
„Povedzme len, že nie veľa dievčat je takých ako ty.“ zapozeral sa mi do očí a ja som cítila ako sa mi červeň vnára do líc. Sme predsa priatelia! Len priatelia!
„To isté môžem povedať ja.“ zrazu som videla ako sa ku mne nakláňa. Čo mám robiť? Čo ak ma pobozká? Ako sa mám..čo mám robiť?


                       táák 10+ komentov ako vždy :) záleží na vás :) ja sa budem snažiť :)

22 komentárov:

  1. wuuuhuu !!! :D geniaaalna !!:) rýchlo daj prosím ďalšiu !! ;)))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. neroooob !! to nemožeš takto zakončiť ... jooj :((( to nie je féééér:((( chcem rýchlo ďalšiu ! čo najskor:)) a myslím že hovorím ža všetkých čo toto čítaju :))) a je to nádhernéé :) úžasneé:) krásne a ja neviem čo ešte :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D :D páči sa mi ako to prežívaš :) neboj všetko bude :) ďakujem

      Odstrániť
  3. totálne užasne!! dalšiu časť!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. úplne nádherné to je ! :D teším sa na ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. už som sa nemohla dočkať ďalšej časti a to čakanie sa vážne oplatilo :) bolo to úplne super :) najlepšie bolo ako Michelle zhodnotila celú situáciu :D tuším to bude moja obľúbená postava :D vždy sa tak rehocem keď ona volačo vymýšľa :D a potom to stretko s Harrym, krása :) nečakala som, že by ju zobral do útulku, ale bolo to strašne milé od neho :) a ten koniec, ty nás chceš zabiť? :D teraz budem stále rozmýšlať, či sa pobozkajú alebo nie :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. viem, trošku neskoršie, lebo som vážne nemala čas, ale už sa snažím :) no tak Michelle, to je papuľa :D aj ja ju mám rada, je iná ako Emma, taká free :D no tak Harry, chcela som vymyslieť niečo iné ako park or reštika a keďže som si doma 'pestovala' moje dve mačičky, napadlo ma toto :) no, uvidíš :)

      Odstrániť
  6. TO sa nedá slovai opísať ;) Krása :)Tvoja Niks :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem :) tvoja Janii :)

      Odstrániť
  7. No tak dlho som čakala na dalšiu a čakanie predsa len stálo za to, perfektné to, je, viac než perfetkné! Velmi sa těším na dalšiu :P

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Wuhááááá, je to hustýýý! ♥
    Těšing na další! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áá ďakujem Nickie :* teš sa! práve som ju dopísala a páči sa mi :) zajtra!! :*

      Odstrániť