Skryté tajomstvá :) 7.kapitola

KATIE

„A potom znova začala škola, mamka už bola častejšie doma lebo potrebovala chodiť so Sofi na vyšetrenia. A ja som občas chodila s nimi. Na chvíľu to ustalo a ja som si myslela , že sa na mňa vykašľal ale potom mama znova odišla a začalo sa to odznova. Chodila som neskoro spávať , lebo vždy odo mňa niečo chcel a do školy som chodila ako zbitý pes. Myslela som si , že časom si na to zvyknem ale na také niečo sa nedá zvyknúť. A potom....nastala tá najhoršia chvíľa akú som zažila...“ nevládala som rozprávať , tak veľmi to bolí. Tuhšie som sa k nemu pritúlila. A on ma pobozkal do vlasov. „Čššš.... bude to dobré...nemusíš.“ ukľudňoval ma Harry ale ja som musela , chcela som aby to vedel aj keby som ho mala stratiť. „ V šestnástich sa mama vracala zo služobky tento krát bola sama, lebo Sofi bola v nemocnici. Telefonovala som s ňou , veľmi som sa tešila kedy ju znova uvidím... smiali sme sa nad tým čo všetko zažila keď bola preč.. hovorila mi akých smiešnych zákazníkov má a ja som sa smiala ...sľúbila mi , že keď príde domov tak nám upečie broskyňový koláč. A potom povedala „Veľmi si mi chýbala ,Katie. Ľúbim ťa.“ Povzdychla si a ja som jej povedala „Aj ty mne mami. Aj ja ťa veľmi ľúbim.“ „ Pozdrav Sofi a odkáž jej to isté, za dve hodiny som doma....““ utrela som si slzu ktorá mi stiekla po líci a pokračovala som „ Potom som počula silný náraz a pípanie telefónu. Do mobilu som kričala „MAMI? MAMI?! Počuješ ma ? MAMI!“ vodič nákladného auta mal mikrospánok a mama sa mu nemohla nijako vyhnúť. Narazil do nej čelne, bola na mieste mŕtva a vodič ležal dva týždne v kóme. Prežil to. Zabila som si mamu. Celý čas som si to dávala za vinu“ Silno som objala Harryho a ten tam ostal sedieť ako obarený, myslela som , že utečie a nechá ma tu samu ale on ma tiež objal a dal mi pusu do vlasov. Cítila som ako mu stekajú slzy po líci a pristávajú na mojich vlasoch „Katie ,ty za to nemôžeš. Nebola to tvoja vina!“ pohladil ma „ Ale veď ona so mnou telefonovala, keby so mnou netelefonovala žila by!“ povedala som mu a on nesúhlasne pokýval hlavou „ Nie, Katie. Čo keby aj tak nestihla reagovať ? Aj keby netelefonovala s tebou. Nie , nie je to tvoja vina.“ Upokojujúco ma hladkal po chrbte. Po chvíli sme si opäť ľahli do trávi a ja som si položila hlavu na jeho rameno. V jeho prítomnosti som sa cítila bezpečne a príjemne. Ležali sme sa a dívali sa na oblohu. Každý rozmýšľal nad niečím iným. Nechcela som aby táto chvíľa skončila. Ale moje prianie hneď prerušil mobil. Vytiahla som ho z kabelky a pozrela sa kto mi to volá. Pri pohľade na meno, ktoré mi volá moja nálada stúpla na bod mrazu. Jack. Zdvihla som to „Ahoj Jack.“ Pozdravila som ho a chytila som Harrymu ruku „ Kde toľko trčíš?“ vybafol hneď na mňa „ Išla som von , už som ti to povedala.“ „Sama?“ opýtal sa „Áno.“ zamlčala som celú pravdu. Išla som von sama ale potom som stretla Harryho a to už nemusí vedieť. „Dobre, ale že za hodinu si doma! Lebo ...ak nie , tak máš zaracha.“ Povedal a zložil, Harry to robil presne tak isto nepočkal pokiaľ mu niečo poviem.

HARRY

„Čššš.... bude to dobré...nemusíš.“ ukľudňoval som ju , muselo to veľmi bolieť. „ V šestnástich sa mama vracala zo služobky tento krát bola sama, lebo Sofi bola v nemocnici. Telefonovala som s ňou , veľmi som sa tešila kedy ju znova uvidím... smiali sme sa nad tým čo všetko zažila keď bola preč.. hovorila mi akých smiešnych zákazníkov má a ja som sa smiala ...sľúbila mi , že keď príde domov tak nám upečie broskyňový koláč. A potom povedala „Veľmi si mi chýbala ,Katie. Ľúbim ťa.“ Povzdychla si a ja som jej povedala „Aj ty mne mami. Aj ja ťa veľmi ľúbim.“ „ Pozdrav Sofi a odkáž jej to isté, za dve hodiny som doma....“jemne si utrela slzu ktorá jej stiekla po líci a pokračovala „ Potom som počula silný náraz a pípanie telefónu. Do mobilu som kričala „MAMI? MAMI?! Počuješ ma ? MAMI!“ vodič nákladného auta mal mikrospánok a mama sa mu nemohla nijako vyhnúť. Narazil do nej čelne, bola na mieste mŕtva a vodič ležal dva týždne v kóme. Prežil to. Zabila som si mamu. Celý čas som si to dávala za vinu“ Silno ma objala , nevedel som čo jej mám na to povedať sedel som tam ako prikovaný ale po chvíli som sa spamätal a jej silné objatie som jej opätoval a keď som pocítil jej úžasnú orgovánovú vôňu neodolal som a pobozkal som ju na vlasy. Z očí mi vyšli slzy a pristáli na jej jemných ryšavých vlasoch. Cítil som , že jej musím na to niečo povedať. Ako sa môže za niečo také obviňovať , nie jej to jej chyba. „Katie ,ty za to nemôžeš. Nebola to tvoja vina!“ pohladil som ju „ Ale veď ona so mnou telefonovala, keby so mnou netelefonovala žila by!“ povedala mi a ja som nesúhlasne pokýval hlavou. „ Nie, Katie. Čo keby aj tak nestihla reagovať ? Aj keby netelefonovala s tebou. Nie , nie je to tvoja vina.“ Nemohla sa za to obviňovať je to nespravodlivé. Nemôže sa trápiť pre niečo za čo nemôže! Jemne som ju hladil po chrbte. Po chvíli sme si opäť ľahli do trávi a ona si položila hlavu na moje rameno do nosa mi hneď stúpla jej úžasná vôňa. Túžba po nej sa stále stupňovala....Ležali sme sa a dívali sa na oblohu. Každý rozmýšľal nad niečím iným. Tak veľmi som dúfal , že táto chvíľa neskončí , ale to sa mi nesplnilo. Ticho prerušil zvonenie jej mobilu. . Vytiahla mobil z kabelky a pozrela sa kto jej volá. Pri pohľade na meno, ktoré svietilo na displeji sa jemne zachmúrila. Zdvihla to „Ahoj Jack.“ Pozdravila som ho a chytila ma za ruku. Pri jeho mene som sa striasol od zlosti. Niečo jej povedal namosúreným hlasom a ona mu celkom pokojne odpovedala. „ Išla som von , už som ti to povedala.“ Ako môže byť taká pokojná? Ako sa môže tváriť , že sa nič nedeje? Asi sa už naučila ako sa má správať tak aby ho to nenahnevalo „Áno.“ Odpovedala úplne normálne... aj keď ja som vedel , že toto nie je normálne. Ospravedlňujúco sa na mňa pozrela a zašepkala „Už budem musieť ísť.“ Posadila sa a ja som ju chytil za ruku. „ Nie, počkaj ,nemôžeš! Čo ak ..znova...Ja ti to nedovolím , pôjdeš so mnou.“ Povedal som rozhodne, smutne sa zasmiala „ Nie Harry, nemôžem .Nejde to...“ prerušil som ju „Prečo to nejde? Veď ja ťa aj unesiem ak to bude treba!“ zasmiala sa „Neboj už dlhšiu dobu , nič nevystrájal , tak si myslím , že ani teraz to nebude zlé.“ Usmiala sa na mňa. Ako sa môže práve v takej chvíli smiať? Čo ak... ach nemôžem nad tým ani rozmýšľať. „ Kedy ťa znova uvidím?“ opýtal som sa jej „Neviem , zajtra určite nie , lebo sa mu to bude zdať podozrivé , že kde toľko chodím a bude chcieť vedieť viac. Tak možno v pondelok by sme sa mohli stretnúť ...“ chvíľu rozmýšľala a nakoniec povedala „ Tak okolo tej štvrtej, pol piatej?“ opýtala sa ma , prišli sme domov aby sme si konečne oddýchli , takže s tým by nemal byť žiaden problém „ Jasné, tak o pol piatej kde sa stretneme? Teraz môžeš miesto vybrať ty.“ Usmial som sa na ňu „ Hmmm...a čo tak Central Park?“ opýtala sa ma a postavila sa, oprášila si sukňu. Nadvihol som jedno obočie „ Nie, bude tam veľa ľudí. Chcel by som sa vyhnúť tomu čo minule. Máš v zálohe ešte niečo?“ opýtal som sa jej „Tak fajn ak sa ti toto nepáči tak mám tu ešte jeden návrh. Ravenor park. To je blízko pri Greenford road. Tak čo ty na to ?“ pozrela sa na mňa a zdvihla jedno obočie „Jasné, nejako to už nájdem.“ Zasmial som sa a vykročili sme dole lúkou. Zavolal som taxík chvíľu sme v tichosti čakali a o chvíľu prišiel taxík ,tak sme doň nastúpili. Cesta autom , prešla tiež v tichosti. Pozerala von oknom a ja som v tej chvíli chcel vedieť čítať myšlienky.

KATIE

Bolo to také zvláštne. Vyrozprávať sa niekomu koho ani nepoznáte. Dusila som to v sebe roky a teraz to všetko prišli s návalom rôznych emócii. A potom , keď ma chytil za ruku , bolo to iné v žalúdku som cítila motýle, ako sa o mňa strachoval , tak sa o mňa ešte nik nebál. Tak veľmi sa chcel so mnou stretnúť a ja som to dovolila. Uvidím ho znova , znova budem počuť jeho smiech ,jeho oči , jeho vlasy a bude to úžasné. Budem šťastná. S ním. Nie, nie. Takto nie, bojím sa. Navrhla som Ravenor park , krásny park , milujem to tam. Chodím tam vždy po škole , keď mám ešte trošku času. Taxik zastal presne tam kde som chcela na začiatku našej ulice , nechcela som nič riskovať. Otvorila som dvere „ Zavolám ti , dobre?“ povedal mi a ja som jemne prikývla „ Dávaj na seba pozor.“ Povedala som a zabuchla dvere , už som iba videla ako prikyvuje a auto sa pohýnalo v pred. Rýchlim krokom som kráčala domov. Zacítila som prvé kvapky na svojom líci. O chvíľu sa spustil silný dážď. Tvár som nastavila kvapkám. Stála som uprostred ulice a pozerala sa na sivastú oblohu ako z nej padajú kvapky. Nechala som sa unášať dažďom, vetrom. Pohla som sa v pred. Vytiahla som kľúče od domu, vyšla som štyrmi schodmi pred našimi dverami. Strčila som kľúče a dvere povolili , vošla som do chodby a už som počula zvuky telky. Prešla som okolo obývačky a pozdravila som ich. Vybehla som po schodoch a zavrela za sebou dvere. Bola som celá mokrá, tak som si vyzliekla šaty a vošla do sprchy.

Ráno som sa zobudila na slnečné lúče. To Anglicko sa asi načisto zbláznilo! V poslednej dobe vkuse svieti slnko. Zbehla som dole po schodoch a vošla do kuchyne. Okrem Lisy nik nebol hore. „Dobré ráno.“ pozdravila som jej. „Dobré Katie. Ako si sa vyspala?“ opýtala sa ma a položila predo mňa misku a cereálie. „ Ďakujem , dobre a ty?“ „ Výborne!“ sadla si za stôl oproti mne a napila sa z kávy. Do misky som si naliala mlieko a nasypala cereálie. „ Kde si bola včera?“ usmiala sa na mňa Lisy. „To mi neuveríš!“ povedala som záhadne. „ Tak toto chcem fakt počuť.“ Zasmiala sa „ Stretla som Harryho a rozprávali sme sa asi dve hodiny. Bolo to perfektné! Konečne som si po takom dlhom čase našla kamaráta.“ Povedala som šťastne. „To je výborne! Kedy sa máte znova stretnúť?“ opýtala sa ma Lisy. Vedela som , že jej môžem veriť v poslednej dobe sme sa veľmi spriatelili. Všetko som jej vyrozprávala a ona ma nadšene počúvala.  

Dievčatá pridávam Vám ďaľší diel Skrytých Tajomstiev teraz už siedmu :)

Verím, že sa Vám páči :)

Ak dáte do keďže siedma časť tak 7 komentárov ;)

K Dance to Love nieje viac než 5 takže nič nepridávam..:/

Tak či tak :)

Ľúbime Vás ;)

*K