Imagine Stories..: Skryté Tajomstvá :) 5.kapitola

HARRY

Rozprávali sme sa uvoľnene. Už som ju mohol konečne začal viac spoznávať, cítil som sa pri nej príjemne. Vtedy mi došlo ,že ona ako keby býva v cudzej rodine tak som sa jej jednoducho spýtal „Takže ty vlastne si jedináčik ktorý žije v cudzej rodine? Prečo?“ opýtal som sa jej so záujmom, no ona v tej chvíli stuhla na kameň. Sedela tam a myšlienkami bola úplne inde. V tom rýchlo nahádzala svoje veci do kabelky a vykoktala „Prepáč , ale ja už musím ....musím už ísť.“ postavila sa a vybehla z kaviarne ešte som za ňou stihol zakričať „KATIEE!!“ a už mi úplne zmizla z očí. Sedel som tam a rozmýšľal som nad tým čo sa práve stalo. Prečo ju tak veľmi vystrašila moja otázka? Čo bolo na nej zlé? Vedel som ,že niečo skrývala , ale myslel som , že je to niečo obyčajné , nie niečo také ,že by sa mi to bála povedať. Ale ak sa o tom nechce rozprávať tak , sa nebudeme. Pokúsim sa ju ešte presvedčiť na jedno stretnutie, aby vedela , že ju nechcem do ničoho tlačiť. Budeme sa rozprávať ,tak ako do teraz o všetko a o ničom až pokiaľ som to nepokazil svojou otázkou. Čo bolo na mojej otázke zlé ? Doplo mi! Ona žije v cudzej rodine! Takže je adoptovaná ? Alebo..... skrýva nie čo iné čo mi nechce odhaliť. Nikomu.

KATIE

Bežala som ako o život. Zastavila som sa až pri rieke a sadla som si na lavičku. Očí som mala plné sĺz, ktoré sa mi nahromadili za posledné roky. Už sa tomu dlhšie nadalo čeliť , vedela som , že to raz príde ale prečo teraz? Konečne keď som začala byť šťastná , osud mi to nedovolil ,nechcel aby som bola šťastná ? Čo je toto za život? Nič mi nedávalo zmysel, chrbtom ruky som si zotrela slzy. Myšlienka mi som bola úplne inde. Vrátila som sa na dni keď sme boli ešte šťastná rodina.... a potom sa všetko začalo rútiť. Nikdy som nechápala prečo to urobili, ale musela som sa s tým zmieriť . A neskôr to bolo ešte horšie, čím dlhšie som nad tým čo sa v mojom živote stalo rozmýšľala tým viac ma to bolelo. Prečo Harry prečo? Nemôžem sa už s ním viac stretnúť, nechcem sa znova popáliť, lebo to bude bolieť oveľa viac ako do teraz. Už stačilo. Nikdy ho už nesmiem vidieť lebo tá jeho túžba v očiach.... nevedela som čo má znamenať ale ani to nechcem.Odomkla som si dvere a vošla do vnútra. Počula som hlasný smiech z obývačky chcela som sa nenápadne vytratiť ale ako som prechádzala okolo otvorených dverí zastavili ma „ Kde si bola ?“ opýtal sa ma Jack. „Von, prejsť sa.“ Odvetila som mu a pokračovala v ceste „Nepridáš sa k nám?“ opýtal sa ma John „ Nie, nemám chuť.“ Vyšla som po schodoch a vošla do svojej izby, v tom mi prišla sms-ka SORRY ! :( Harry , budem ho ignorovať, budem silná a zabudnem na to čo sa stalo a budem sa tváriť , že som ho nikdy nestretla a budem žiť tak ako pred tým. Vymazala som všetky jeho sms-ky a jeho číslo, najlepší spôsob ako naňho zabudnúť. Hodila som sa na posteľ a zmáčala vankúš slanými slzami. Nechcelo sa mi nad ničím rozmýšľať, iba ležať a plakať, možno keď sa vyplačem bude mi lepšie a zabudnem. Ani neviem ako a zaspala som.

Ráno som sa zobudila tak ako keby sa nič nestalo. Budem žiť tak ako do teraz. Zišla som na raňajky „ Dobré ráno“ pozdravila som už sediacu ,,rodinku,,. „Dobré Katie“ pozdravila ma Lisy. A ja som si sadla za stôl a do misky som si naliala mlieko a pridala cereálie. Vyšla som hore do izby a rozmýšľala som nad tým čo si mám obliecť. Rozhodla som sa pre žlté rifle , tričko s čierno-bielymi prúžkami s nápisom FUCK OFF , riflovú bundu k tomu som si obula tyrkysové botasky a tyrkysovú kabelku. Rýchlo som si naniesla make-up a trochu špiráli a jemne som si natrela pery leskom. Začínam nový život! Tak nech tak aj vyzerám.

HARRY

Snažil som sa jej dovolať , písal som jej sms-ky. No ona nič. Prešiel týždeň , dva , tri , mesiac, dva a ja som na ňu pomaly začal zabúdať. Popri tých všetkých koncertoch , fotografovaní, autogramiadách som nemal čas na ňu myslieť. Opäť som žil tak ako pred tým , a možno je to tak lepšie nahováral som si.

Vystúpili sme von z auta a išli sme do štúdia musel som sa zastaviť a zaviazať šnúrku. Pozrel som sa doľava a tam nikto doprava a zbadal som kráčajúcu postavu. Dievča. Nevidel som jej do tváre ale.... možno to je ona. Áno je to ona! Ryšavé vlasy jej rozfúkal vietor a nadvihol biele čipkované šaty. Jemne si ich pridržala rukou a začervenala sa stál som tak aby ma nemohla vidieť. Ale keď už bola blízko pri mne, neodolal som a pozdravil „ Ahoj Katie.“ Nadskočila a pozrela sa na mňa pohľadom kto mi to zase zdraví? Keď ma uvidela zatvárila sa tak .. šťastne alebo smutne ,nedalo sa to vyčítať. „Ahoj Styles.“ Usmiala sa na mňa. Ona ma volá priezviskom? Odkedy? „ Dlho som ťa nevidel. Ako sa máš?“ spýtal som sa jej. „ Dobre. A ty ? Ako sa vám darí? Dlho som o vás nepočula.“ Nepočula alebo nechcela o nás počuť „ Nápodobne, žijem , dýcham, spievam a to mi stačí.“ Zasmiala sa jej smiech! Tak mi chýbal! „ Viem , že je to trúfalé ale.. nevyrazila by si si niekedy? Zoznámil by som ťa chalanom a tak, chápeš nie?“ opýtal som sa jej a dúfal som , že mi odpovie kladne. „ Neviem Harry, dlho sme sa nevideli a teraz nemám veľa času, chodím do školy a našla som si prácu aby som už dlhšie nemusela byť na obtiaž Jackovi a Lisy.“ Moja nálada hneď klesla „ Fakt si nenájdeš ani hodinku ?“ opýtal som sa s nádejou v hlase a zahľadel som sa na ňu psími očkami. Dúfal som , že to zaberie.

KATIE

Hodinka , by sa našla ale nie pre neho. Chýba mi aj keď sme sa videli iba dva krát . „ A čo teraz ? Kam ideš ? Nikam sa neponáhľaš.“ Mal pravdu nikam sa neponáhľam vyšla som si iba tak von , nachvíľu vypadnúť. Už bolo to ho na mňa trochu veľa , tak som potrebovala vypnúť. A keď som už po dvoch mesiacoch konečne naň zabudla tak ho stretnem len tak na ulici. Nemohla som mu odolať. Od kedy sme sa stretli počúvam ich pesničky v kuse. Každý deň ma prenasledujú, a občas vídam ich plagáty v meste a v kaviarni kde teraz pracujem sem-tam začujem mladé tínedžerky ako sa o nich bavia ale potom už na nich viac nemyslím ak nemusím. A teraz ako mi nečakane pozdravil , milo ma potešil ale aj zostala som prekvapená a vydesená. Jedna hodinka ma nezabije. „ Myslím , že tá jedna hodinka by sa našla.“ Usmiala som sa naň ho a on sa usmial tiež dokonalým úsmevom „Ale teraz ja veľmi nemôžem , nahrávame novú pesničku.“ Poklesla som a zadíval som sa mu na topánky, vyzeral skvele ako vždy .Mal na sebe béžové nohavice, biele tričko , modré sako s červením olemovaním a červené conversy. „ A nechcela by si sa ísť pozrieť ako nahrávame?“ opýtal sa ma „ NIE, nie, nie.“ Povedala som vystrašene , nie som pripravená ich stretnúť. Chvíľu rozmýšľal a tak povedal „ Za takú hodinku a pol sme hotový , mohli by sme sa tu stretnúť a niekam zájsť.“ Usmial sa na mňa pričom sa mu spravili rozkošné jamky, mala som sa ich chuť dotknúť ,už som zdvíhala ruku, že sa ich dotknem ale rýchlo som sa spamätala. „ Dobre to mi vyhovuje. Stretneme sa tu o hodinu a pol. Zatiaľ sa maj.“ Zakývala som mu a pokračovala v ceste, chcela som zájsť na nákupy a teraz mám na to chvíľu času. A neskôr ho znova uvidím... Nie , nesmiem naň ho takto myslieť je to môj kamarát ale nič viac.

Kúpila som si nové šaty a topánky na podpätku aby som bola trochu vyššia. Keď som tam prišla už tam na mňa čakal . Stál ku mne chrbtom tak som sa rozhodla , že naň ho zozadu zaútočím. Priblížila som sa k nemu a zakryla som mu oči. „Katie?!“ opýtal sa ma „Áno , som to ja , ako si uhádol ?“ „ Neviem. Iba s tebou som sa dohodol tak som si typol a môj typ bol správny.“ usmial sa n mňa tým jeho božským úsmevom a mne sa začali podlamovať kolená. „ Bola si na nákupoch?“ ukázal na tašky. „Hej, na takých menších, musím šetriť.“ Usmiala som sa. „Tak ,kam by si chcela ísť?“ opýtal sa ma „Na kávu, pizzu alebo si len tak niekde posedieť?“ navrhol „ Mám jedno miesto ale peši sa tam nedostaneme. Vezmeme si taxík.“ Povedala som a hneď som aj jeden stopla , pozrel sa na mňa pohľadom či je to bezpečné „Neznásilníš ma?“ opýtal sa ma s úplne vážnou tvárou , vypleštila som naň ho oči. „Č-čo-čože ?“ opýtala som sa ho nechápavo , a on sa začal neskutočne rehotať až ho prehýnalo. „ Ha-ha-ha veľmi smiešne.“ Tľapla som ho po pleci „ Auuu, to bolelo !“ vykríkol „Tak nastupujete alebo už môžem odísť?“ opýtal sa nás nedočkaví taxikár. „ Áno.“ Povedala som a nastúpila som , Harry pekne poslúchol a tiež nasadol. Nadiktovala som taxikárovi adresu a už sme išli. Harry sa ešte stále chichúňal tak som ho jemne kopla a to ho rozosmialo ešte viac. Nechápala som čo je na tom také smiešne „Čo ti je ?“ opýtala som sa ho nechápavo. „Keby si hahaha keby si sa videla akosi sa zatvárila.“ Konečne mi dal vysvetlenie , to som bola až taká smiešna? „ Ja viem , som vtipná.“ Povedala som. Auto zastalo a my sme vystúpili. Podišla som k okienku vodiča a spýtala som sa ho na cenu , v tom do mňa drgol Harry so slovami „ Ja to zaplatím.“ A už mu podával bankovku , keď mu chcela vydať povedal „ Drobné si nechajte.“ A potiahol ma . „ Tak čo si mi to chcela ukázať?“ opýtal sa ma „ Drobné si nechajte.“ Zašomrala som si potichu. „ Čo je na tom niečo zlé?“ opýtal sa ma , keď začul čo si hovorím „ Nie ale keby aj ku mne do kaviarne chodili taký zákazníci, nedbala by som.“ Povedala som mu „Asi by som mal vašu kaviareň častejšie navštevovať.“ Zasmial sa.