piatok, 31. augusta 2012

Am I beautiful? by Janii

Yes, u r beautiful!!
Som ja vlastne krásna/y?
Túto otázku si podľa mňa kladie každý človek. Možno nie každý deň, teda dúfam, ale raz určite.

Sústredím sa hlavne na dievčatá. Samozrejme, že si krásna! Vždy keď sa pozrieš do zrkadla vidíš toho najdokonalejšieho človeka. Je absolútne jedno kto čo hovorí, vztýč hlavu a choď vpred, si to najkrajšie stvorenie aké chodí po tejto zemi. Každé dievča je krásna! Opakujem každé! Samozrejeme prirodzene krásna a nie s kilom make upu na tvári a neviem ešte kde všade. Dnes je taká čudná doba, že dievčatá, ktoré majú na sebe viac umelého ako prirodzeného sú považované za tie najkrajšie. Samozrejme, že musia byť chudé ako špajdličky. Áno aj ja som skutočne chudá, ale svoju postavu mám rada a som prirodzene štíhla, nedržím nebezpečné diéty ani hladovky. Priam naopak, dobre sa najesť je základ každého dňa. Kto ma pozná vie, že hovorím pravdu!

Často sa hovorí buď sama sebou a každý len krúti hlavou, že ako môže byť niekým iným. Ale skutočne? Kam sa pozriete samé čierne rovné vlasy, všelijaký šminky a po prirodzenom úsmeve ani stopy. Neviem, či to beriete aj vy tak, ale na mojej strednej škole je to tak. Príde teplo a dievčatá si oblečú zelené krikľavé "šaty" a ide sa. Netvrdím, že tá farba nie je pekná a, že mám právo sa do všetkého miešať a hodnodiť, ale myslím si, že niekedy je to už moc. Snažím sa nesúdiť ľudí podľa prvého pohľadu a dojmu, ale nie vždy sa mi to darí. Tvrdím, že každý má šancu byť spoznaný a niekedy ten vzhľad naozaj klame. Poznám veľa dievčat, na ktoré by ste povedali, že sú možno namyslené, aj ja som mala ten pocit, ale keď ich spoznáte zistíte, že sú to tie najlepšie osoby. Preto sa aj vy snažte ľudí najprv spoznať a až potom odsúdiť.

Pozriem sa na tú dokonalosť, ešte z jedného uhla. Som katolíčka a dovolím si tvrdiť, že naozaj silná. Boh nás stvoril na svoj obraz, teda sme boli stvorení na obraz boží a Boh je dokonalosť sama o sebe, tak prečo pochybovať o vlastnej dokonalosti? Netvrdím a nechcem teraz nejako presadzovať moju vieru, ale vo svojej podstate je každý dokonalý a nie len vonkajškom, ale hlavne vnútrom a je na nás ako to využijeme. Tí čo ma poznajú a sú so mnou v kontakte vedia, že pri mne by ste s nadávkami veľmi nepochodili, beriem to tiež za jednu stránku krásy, náš slovník, nejdem sa hrať na nejakú sväticu alebo niečo, to samozrejme nie, mám toľko chýb a od dokonalosti ako takej mám dosť ďaleko, ale každým dňom sa snažím byť lepším človekom. A čo vy? Snažíte sa aj vy?

Vaša Janii!! :* :*


I'm no beauty queen
I'm just beautiful me
!!

štvrtok, 30. augusta 2012

By the way by Janii

ahoooooj :*

ako sa máte, čitateľky naše? prázdniny sa nám pomaličky končia, ou :(

ešte teraz si pamätám ako som sem dávala články o tom, že za chvíľu tu máme prázdniny, potom, že prázdniny sú už tu, Klaudia dávala článok koncom júla, a teraz :( och, normálne tomu nemôžem uveriť, ako rýchlo to všetko prešlo :(

no nič, veď zase neumierame, len sa treba vrátiť do stereotypu typu :D ráno vstanem, idem do školy, prídem zo školy, checknem pc a idem spať

už teraz mám náladu na zaplakanie, keď si predstavím hlavne to vstávanie, no nič, nejako bude

dúfam, že ste si prázdniny užili tak ako sa patrí :)

čo sa týka tých mojich, môžem povedať, že aj hej, samozrejme by sa dalo ešte aj lepšie, ale podľa možností to bolo dobre :)

"vypichla" :D by som hlavne dovolenku a potom naše spoločné dni s Luss, na ktoré nezabudnem asi nikdy :) avšak, keby mi niekto v júni povedal, čo všetko zažijem, len by som ho vysmiala :) spomienky sú skvelé a rada spomínam :)

sú samozrejme aj veci, na ktoré by som radšej zabudla, ale aj to k životu patrí, nemôže byť všetko vždy dokonalé, no nie?

čo sa týka môjho písania, akurát dnes som pridala prológ k novej poviedke s názvom God's wings, neviem či sa vám bude páčiť, ale dúfam v to
 už som tam písala, že bude možno trošku iná ako tie ostatné čo po nete behajú, ale možno ani nie
chcela som ju trošku inú tým, že som hlavnej hrdinke dala do srdiečka lásku nie len k ľuďom, ale hlavne k Bohu, viem, teda myslím si, že všetky čitateľky nie ste veriace a preto si nemyslím, že poviedka bude mať možno taký úspech, áno pre mňa to bol úspech, ako mala ELL, ale veď sa uvidí, dúfam, že mi to v komentároch poviete :)

tak a to je asi odo mňa na dnes všetko :) trošku som sa rozpísala :) trápim sa s prvým dielom novej poviedke, hádam sa mi to podarí dobojovať :) držte palčáky

vaša Janii :*

"Stále čakám až zaspievam 'Let Me Love You' dievčaťu, ktoré naozaj milujem." (Zayn J. M.)
zbožňujem ich, Luke ;)


God's wings - prológ

Č-čo, nová poviedka? už to tak bude, asi to bude trošku iné ako ste zvyknuté, dúfam, že sa vám to bude páčiť..Janii


„...amen!“ dokončili sme každodennú večernú modlitbu.
„Môžeš na chvíľočku?“ požiadala ma sestra Margareth. S úsmevom som prikývla a nasledovala ju do jej „kancelárie“. Zo sestier som práve ju mala najradšej. Bola vždy milá a aj keď viem, že to mala v živote ťažké, nikdy si to nevybíjala na nás. Nebola ako riaditeľka, sestra Marie, priam naopak. Lásku a hlavne radosť rozdávala všade naokolo. Posadila som sa na hnedú stoličku a pozorne počúvala.
„Potrebovala by som, aby si..“ a takto to bolo vždy.

Moje meno je Emma Donovan, ale kamaráti mi hovoria Em. Mám 18 rokov a chodím do štvrtého ročníka na Dievčenskej cirkevnej škole, práve tu, v Londýne. Pochádzam z mesta Manchester, kde žijú moji rodičia Jack a Kate, s mladším bratom Mattom, ktorý má 12 rokov. Rodičia ma od malička viedli k Bohu s ja som sa viere oddala ako najviac to išlo. K ničomu ma však nenútili, sama som si túto školu vybrala, oni mi len dali požehnanie a radovali sa so mnou. Som obyčajné dievča s tisíckami snami a túžbami. Možno sa prehnane nestarám o vzhľad, aj keď sa rada hrám s vlasmi a make up, je pre mňa niekedy akoby inšpiratívnou hrou, ale inak nie som v ničom výnimočná. Čo sa týka mojej minulosti, väčšinu času som venovala iným a chlapci pre mňa neboli ničím zaujímaví. Brala som ich ako ľudí a nie ako objekt, ktorý by sa mi mal páčiť. Čo sa týka naopak mojej budúcnosti, Ešte neviem čo chcem robiť, ale už odmalička mám taký pocit, že pomáhať ľuďom je môj cieľ a možno aj údel. Samú seba si viem predstaviť niekde v odľahlej časti Afriky ako sa snažím pomôcť malým detičkám alebo ich rodičom. Nemyslím si, že mojím poslaním je mať muža a deti. Mojou rodinou sú všetci ľudia, cirkev, ale hlavne tí slabší. Všetko prinesie čas, v súčasnosti je mojou prioritou škola a úspešné ukončenie stredného vzdelania. Čo sa stane potom, nechávam na vôli toho najvyššieho.

Michelle Blackwood. Ďalšia osoba, ktorá je v mojom živote veľmi dôležitá. Je to moja najlepšia kamarátka, a akoby sestra v jednom.  Spoznali sme sa v prvom ročníku a zdieľame aj spoločnú izbu na internáte. Michelle je však úplným opakom mňa. Je bláznivá, a to myslím úplne vážne. Hrá na gitare, a aj keď si to nechce priznať, jej spev je viac než dokonalý. Nič nemá dopredu premyslené, žije dneškom a patrične si ho vychutnáva. Niekedy jej túto vlastnosť závidím, niekedy je to však akoby prekliatím. Možno aj preto, že vďaka svojej povahe sa dostala sem. Ja túto školu považujem za raj, ona za trest. Jej rodičia si mysleli, že keď ju pošlú do cirkevnej školy, polepší sa. Neviem prečo si ľudia myslia, že školy ako je tá moja sú nejaké polepšovne. Naša škola sa vlastne od iných nejako veľmi neodlišuje. Iba ak v modlitbách a možno v prístupe, keďže nás učia sestry a nie profesori. Nejaké tresty alebo iné výchovné opatrenia sú, samozrejme ako v iných školách prísne zakázané. A tak sa Michelle správa úplne rovnako, teda s tým rozdielom, že sa to snaží obmedzovať na čas strávený na internáte. Už viackrát ma chcela namočiť do nejakého z jej typických problémoch, ale zatiaľ sa držím. Mám ju však hrozne rada a často krát mi svojím triezvym uvažovaním pomohla a myslím, že to bude tak aj v budúcnosti.

„Nemáte začo.“ s úsmevom som vychádzala z jej pracovne. Potrebovala doriešiť jeden problém s nejakou prváčkou a nevedela sa rozhodnúť čo bude najlepšie. V tomto som dobrá, viem sa vcítiť do ľudí a často krát to ľudia berú také niečo ako talent. V ničom inom aj tak nevynikám, tak aspoň po tej citovej stránke sa to dá zniesť. Vrátila som sa naspäť na izbu, náš internát je so školou spojený jednou úzkou chodbou. Na posteli sedela Michelle a počúvala MP3. Len som na ňu zakývala a unavená si ľahla do postele.
Emma

Michelle
 čo na to hovoríte? budete čítať? čo tak 1O komentov??

streda, 29. augusta 2012

Stole My Heart :) Epilóg


Zobudila som sa na slnko, ktoré mi svietilo do tváre.Otrávene som sa pretočila na druhú stranu pričom som hlavou vrazila do Harryho ramena.Pomaly som otvorila oči a uvidela som anjela, ktorý je zároveň mojou láskou a už konečne aj manželom.Áno, presne včera sa to stalo.Od včerajška som officiále Mrs.Styles.Na ten deň, keď ma požiadal Harry o ruku spomínam najradšej..
________________________________________________________________________________

,,Kráska ide sa do ulíc Paríža.Nesedíme, ale vstávame!No ták..!"smial sa na mne Harry, keď som rozvalená sedela na kresle v hotelovej izbe.Vybrali sme sa na týždennú pracovnú dovolenku.No 3 dni pracujem a ešte posledný ostatok voľné.Čakala ma moja prvá módna prehliadka a Harryho natáčanie ďaľšieho videoklipu.Navrhujem už niečo cez tri roky, ale vtedy len pre ženy v Directioners family.Od mojich sedmnástich, čiže už tri roky som premýšľala nadd názvom,ktorý by som dala mojej značne až som sa nakoniec rozhodla pre SMH.Mojou každodennou inšpiráciou je Harry vďaka ktorému dostala táto značka tento názov.Harry mi ukradol srdce, čiže Stole my heart a to je celý význam tých troch malých písmenok.Wuá!Kým som si plnila svoje pracovné povinnosti, Harry natáčal už spomínaný videoklip.Presne tak-One Direction stále trvá.Už je to osem rokov.Ešte aj po ôsmich rokoch 1D lámu svetové rekordy a dievčenské srdcia.Vyrástli a aj zmužneli, ale ich vnútro ostalo stále detské s nesplnenými snami.No teraz už splnenými.Každý sme už 'popárovaný' a čochvíľa sa pripravuje už v poradí tretia svadba.Louis a Clair sú pripravený povedať si svoje áno..
Svadobné sombréro odštartoval Liam a Danielle.Spolu s ich synčekom Maxom a Vivien, ktorá je na ceste už tvoria krásnu malú rodinku.Druhý na raz prišli Sim a Niall, ktorý týždeň pred svadbou prišli na to, že Mrs.Horan čaká bábätko.Teraz je Sim už krásne zaoblená a Niall ju obskakuje, ako sa len dá.Tretí a teraz posledný pár na svadbenie je Louis a Clair.Ostali sme už len ja a Harry a Zayn s Jane.
,,Zdvihni ma.Idem sa obliecť"zasmiala som sa a nastavila som Harrymu ruky, aby ma mohol dostať na kolená.S jemným čapnutím po zadku som sa vybrala do kúpeľne.Umyla som si zuby, nahodila som typický ženský opätkový look šla som sa obliecť.
,,Iďom?"usmial sa na mňa Harry, keď som sa hotová postavila pred neho.
,,Iďom!"zasmiala som sa a spoločne ruka v ruke sme sa vybrali užiť si voľný deň..

,,Poď.Chcem ťa niekam vziať"povedal Harry, keď sme vyšli z reštiky a chystali sa ísť domov.Potiahol ma za ruku a zastavil najbližší taxík do ktorého sme nastúpili.Celú cestu som Harryho otravovala otázkami typu 'Kam to ideme?' ale on bol stále ticho a pri každej otázke na mňa len žmurkol.Keď som vystúpila z txíka bola som ohromená tou krásou čo na mňa čučala.Stáli sme pod Eiffelovkou a ja som nemohla uveriť vlastným očiam.Nie žeby som ju nevidela, ale v nočnom osvetlení to bolo také rozprávkové až som si myslela, že to je len ilúzia.Toto je giganticky krásne miesto.Pozrela osm sa na Harryho, ktorý sa na mňa len sladko usmial a naše pery som spojila v krátkom bozku.Naša zamilovanosť sa nevytratila ani po 6tich rokoch vzťahu.Keď sme sa od seba odlepili Harry ma zdrapil za ruku a bez slov ma ťahal ku kovovej nádhere..

,,To je tak nádherné, až je to neuveriteľné.."šepla som, keď som sa oprela o zábradlie na najvyššom mieste veže.Predomnou sa rozprestieraz krásny výhľad na nočné mesto Paríža.Harry podišiel ku mne, objal ma zo zadu a jemne ma pobozkal do vlasov
,,Na tvoju krásu to nemá Claudie.."šepol mi naspäť a ja som sa otočila, aby som mu mohla vidieť do tváre.Prsty som si vplietla do jeho nezničiteľných a stále rovnako sexy curls a pritiahla som si ho k perám, aby už viac netrepal somariny.Tentoraz sme zapojili aj jazyky a bozk sa zmenil z nežného na vášnivý.Jazyky zvádzali nádherný boj až dokým sa Harry odomňa neodlepil.Odstúpil asi na pol metra.
,,Toto som chcel urobiť už dávno"usmial sa Harry a pohladil ma po líci.Bola som zmätená a nevedela som, čo to má znamenať, no zmiatlo ma ešte viac, keď Harry začal kričať 'ticho' ticho'.Všetci zmĺkli a pohľadom, že 'Čo to ten blázon stvára sa na nás pozerali.Keď sa všetci utíšili Harry začal..
,,Ľudia, túto ženu"ukázal na mňa ,,poznám už 6 rokov.6 nádherných rokov môjho života, ktoré by som chcel spečatiť"vravel ľudom ako vysvetlenie až sa otočil na mňa ,,Claudie, milujem ťa viac než svoj život.Ako sa spievalo v našom prvom songu WMYB 'Baby you light up my world like nobody else' tak to platí aj pre teba.To ty si mi rozžiarila môj svet a želal by som si, aby si ho rozžaarovala naveky.Preto sa ťa teraz opýtam zlatko.." usmial sa na mňa, kľakol si a z vnútorného vrecka vytiahol malú tmavo modrú krabičku ,,Ešte raz..opýtam sa ťa..Claudie babe, vezmeš si ma?Budeš aj naďalej rozžarovať môj svet?"opýtal sa ma a otvoril krabičku z ktorej na mňa čučal malý, no zato krásny diamantový prsteň.Ústa sa mi od úžasu otvorili a ja som si ich musela zakryť dlaňou, čo u 'obecenstva' vyvolalo menší smiech.Pozerala som sa na Harryho kŕčovito kľačajúceho na zemi a mne konečne doplo, že čaká na odpoveď.Po lícach sa mi začali kotúľať slzy šťastia.Najprv som sa nezmohla ani na slovo a tak som začala zúrivo kývať hlavou až som nakoniec dala dlaň dole z mojich úst a vysúkala som zo seba normálnu odpoveď
,,Áno, áno, áno!Tisíckrát áno Styles!!"povedala som s úžasom
,,Myslíš to vážne?"Harry sa na mňa neveriacky pozrel a v očiach sa mu objavili iskričky šťastia
,,Áno Styles!! Chcem si ťa vziať! Chcem! Chcem! Chcem!"kričala som a Harry sa na mňa vrhol a objal ma.Po chvíľkovom objatí ma pustil a na prst mi nastokol prstienok.Bol prekrásny.Nakoniec, za búrlivého potlesku sme spojili naše pery v jedno..

_________________________________________________________________________________

Sledovala som Harryho tvár, ako spokojne odfukuje a ďakovala som bohu, za toto šťastie.O chvíľu začalo biť jeho srdce rýchlejšie čo znamenalo, že sa prebúdza.Oprela som sa o lakeť a čakala som kedy otvorí oči
,,Dobré ránko pán Styles!"usmiala som sa na ňho, keď sa na mňa pozrel
,,Dobré ránko pani Stylesová! Mhm ako sa to pekne vyslovuje"zasmial sa a ja som ho so smiechom šťuchla pod rebrá.Harry ma poriadne oblapil okolo pásu a priatiahol ma k sebe ešte bližšie..Chvíľku sme len tak vedľa seba ležali avychutnávali sme si vzájomnú prítomnosť až kým nás nevyrušil môj rinčiaci mobil.Natiahla som sa po ňom a pozrela som sa na displej.Jane.
,,Áno Jane?"ozvala som sa a z druhej strany sa ozýval len šťastný krik.Rozosmiala som sa a počkala som kým sa Jane upokojí
,,Claudie, Claudie ja som tehotná!"kričala aj po piatich minútach držania telefónu 30 cm od ucha.
,,Jane, Jane gratulujem"výskla som do telefónu..

Ako vidím tak sa Directioners Family rozrastie o ďaľšieho člena..

                                                                                                                        THE END


Poďakovanie ;)
No takže Stole my heart je už officiálne na konci..a mne je to strašne ľúto..vďaka tejto poviedke som získala mnoho priateliek a za to sa Vám chcem poďakovať..
Najprv Janii..môj pašo..ďakujem ti, za to, že si..:) bez teba by som sa nedokopala k tomu, čo som teraz a si jedno skvelé dievča..Strašnemoc ťa ľúbim a ďakujem ti za všetko..:*
Ďalej dievčatá s ktorými mám dosť blízky vzťah..Nickie, Zdenka, Nocole, Simonka (rožok!), Dominika (melón!), Lucka a ak som ešte niekoho zabudla prepáč :D
ďakujem Vám dievčatá za všetko..
Stále mi zlepšujete náladu a to sa u mňa cení až príliš :)
A HLAVNÉ POĎAKOVANIE patrí Vám všetky moje milé čitateľky..vďaka Vám som tento príbeh dopísala a tešila sa pri každom komentári a zhliadnutí..;)
Naozaj Vám patrí jedno veľké ďakujem a dúfam, že ma neopustíte ani pri Dance to Love..
Viem nepridávam toho moc veľa..dobre v poslednej dobe nič..a možno to tu nejako upadá, ale sľubujem, že sa začnem znova snažiť a pridávať toho čo najviac..popravde neviem kedy pridám ďaľšiu DTL, ale dúfam, že sa zmestím buď do dneška a najneskôr do zajtrajška..
Popravde ani neviem či som ten epilóg napísala dobre pretože no..nevedela som ako v tom začať a napadalo ma len niečo také, ako napísala Janii k ELL, ale dúfam, že som sa trošku trafila ;)
Ďakujem Vám dievčatá ešte raz..Veľmi si vážim, že Vás mám ;)

                                                                                                                       Vaša Klaudia ♥ (*K)

nedeľa, 26. augusta 2012

Skryté Tajomstvá :) 6.kapitola


Prišli sme na lúku. Tráva bola po kolená , slnko svietilo a lúčne kvety nádherne rozvoniavali. Neďaleko lúky bol les. Vyšli sme do stredu lúky a sadli sme sa na trávu. Chvíľu bolo ticho a potom začal „ Čo si robila za posledné mesiace?“ opýtal sa ma. „Nič také zaujímavé a vzrušujúce ako ty. Chodila som do školy, učila sa a pracovala. Nedávno som si dala inzerát o staranie sa o deti. Práca v kaviarni mi veľa nevynáša a ak by som si chcela nájsť malý byt na prenájom z toho príšerného platu by som nevyžila.“ Smutne som sa zasmiala. „Ale najprv musím nájsť nejaký schopný byt a možno potom si nájdem aj nejakú spolubyvajúcu. A ty? Ako vám išlo turné a všetky tie veci čo patria k tomu. Šialené fanynky , nenásytní paparazzi.“ Opýtal som sa ho s úsmevom „ Bolo to v celku fajn. Fanynky šialeli , paparazzi nám vždy pchali pred tváre foťáki.“ Zasmial sa a pokračoval „ Navštívili sme krásne miesta. Neverila by si, aké je to všetko úžasne a neuveriteľné. Boli sme v Madride, Barcelone, Miláne, Ríme. A dokonca sme navštívili aj Vatikán. Úžasne miesta. Raz ťa tam vezmem a presvedčíš sa o tom sama.“ Zasmial sa ľahla som si do trávi a on to po mne zopakoval. Ruky si prekrížil za hlavu. „Porozprávaj mi o tom. Aké to je?“ poprosila som ho a on začal. Rozprával o všetkom , o koncertoch, o fanynkách a tom aké hlúposti vystrájajú na izbách ak majú trocha voľno. Bolo úžasné to počúvať. Mal úplne iný život ako ja . Ako keby bol z inej planéty. A pritom bol úplne normálny chlapec až na to , že má talent , ktorý neskrýva a ukázal ho celému svetu. Ticho sme hľadeli do slnka „ Neľutuješ to?“ prerušila som ticho „Občas som mal také chvíľky a rozmýšľal som nad tým , či to bolo vlastne správne. Ale potom som si uvedomil, že keby som to neurobil nestretol by som skvelých ľudí, nespieval by som , proste nebol by som šťastný. Nie neľutujem , že som išiel do x-factoru.“ Pozrel sa na mňa a jemne sa usmial „A ty Katie? Si spokojná so svojim životom ?Žiješ ho tak ako chceš?“ opýtal sa ma. Trefa do čierneho. Som spokojná ako žijem? Položila som si otázku. „ Harry...ja neviem, Je to veľmi zložité.“ pozrela som sa naň ho a keď som zbadala jeho zelenomodré oči ,ktoré boli plné pokoja , šťastia a úprimnosti mala som mu chuť všetko povedať a prečo aj nie?

HARRY
Zaviedla ma na veľkú lúku. Bola ako z rozprávky , na kvety sadali motýle a včely. Usadili sme sa uprostred lúky, chvíľu bolo ticho tak som sa rozhodol , že preruším. Chcem si ju užiť , pokiaľ mi znova neutečie. „ Čo si robila za posledné mesiace?“ opýtal som sa jej a čakal na jej odpoveď „Nič také zaujímavé a vzrušujúce ako ty. Chodila som do školy, učila sa a pracovala. Nedávno som si dala inzerát o staranie o deti. Práca v kaviarni mi veľa nevynáša a ak by som si chcela nájsť malý byt na prenájom z toho príšerného platu by som nevyžila.“ Smutne sa zasmiala. Akoby ju niečo trápilo chcela som sa jej na to opýtať ale bál som sa , že ju znova vystraším tak som radšej čušal. „Ale najprv musím nájsť nejaký schopný byt a možno potom si nájdem aj nejakú spolubyvajúcu. A ty? Ako vám išlo turné a všetky tie veci čo patria k tomu. Šialené fanynky , nenásytní paparazzi.“ Opýtala sa ma a pritom sa jej trošku zdvihli kútiky úst. Vyrozprával som jej všetko a sľúbil som jej , že ju tam raz vezmem a ukážem jej všetky tie rozprávkové miesta. Požiadala ma aby som jej to všetko vyrozprával. Snažil som sa jej to všetko presne opísať ale tie pocity ,ktoré mám , keď vidím všetky tie jačúce, skáčuce a plačúce fanynky sa nedajú tak ľahko opísať , keď viem , že všetky tie baby tam prišli iba kvôli mne aby ma aspoň raz mohli zazrieť očkom. Je to neuveriteľný pocit. Ticho sme hľadeli do slnka .„ Neľutuješ to?“ prerušila ticho musel som sa nad tým trocha zamyslieť ale nakoniec som povedal „Občas som mal také chvíľky a rozmýšľal som nad tým , či to bolo vlastne správne. Ale potom som si uvedomil, že keby som to neurobil nestretol by som skvelých ľudí, nespieval by som , proste nebol by som šťastný. Nie neľutujem , že som išiel do x-factoru.“ Pozrel som sa na ňu a jemne som sa usmial „A ty Katie? Si spokojná so svojim životom ?Žiješ ho tak ako chceš?“ opýtal som sa jej. Nachvíľu zaváhala, rozmýšľala a tak povedala „ Harry...ja neviem, Je to veľmi zložité.“ pozrela sa na mňa tými jej obrovskými sýto modrými očami , mala v nich toľko bolesti, utrpenia, smútku až sa mi chcelo plakať. Čo predo mnou skrýva? Prečo mi to nechce odhaliť? Jemne som jej chytil ruku a ona mi to dovolila, chcel som ju posmeliť ,tak som ju jemne stlačil a povedal „ Povedz mi to ... uvidíš ,uľaví sa ti.“ Usmial som sa na ňu „Harry ja... ja proste nemôžem, nechcem o teba prísť, nechcem sa znova popáliť.“ Pokrútila hlavou „Bude to veľmi bolieť ak sa dozvieš pravdu. Mňa aj teba. Ver mi nechceš to počuť.“ Povedala potichu a z oka jej vypadla slza. Ona si myslí, že by som ju opustil preto , čo sa jej stalo. Nikdy! Budem pri nej stáť aj keby mali z neba padať kamene. Chrbtom ruky som jej zotrel slzu. „ Neboj ja ťa neopustím. Nemusíš sa báť ,ja... nedovolím nikomu aby ti ublížil.“ Povedal som jej a zastrčil neposlušný ryšaví prameň jej vlasov za ucho. Plakala, prečo? Zas som niečo povedal zlé? Niekto jej vari ubližuje? „Už len to , že tu teraz.... sedím s tebou...je veľmi zlé.“ Povedala potichu a trocha nadvihla kútiky úst ale jej oči sa vôbec nesmiali. „Prečo?“ opýtal som sa jej ale ona ako keby ma ani nevnímala. Hľadela nemo do oblohy so slzami v očiach a usmievala sa na mráčiky ktoré nad nami lietali. „ Prečo?“ opýtal som sa znova no ona nič. „ Katie , prečo?“ jemne som s ňou zatriasol. Vtedy sa strhla, posadila sa a zadívala sa na mňa , rukami ma pevne objala a ja som jej objatie opätoval. Opatrne som sa odtiahol a spýtal sa „Povieš mi tvoj príbeh?“ ona ticho prikývla a posadila sa do tureckého sedu. Začala rozprávať „Keď som mala deväť, žili sme s rodičmi v jednej malej krajine menom Slovensko. Veľa si z nej nepamätám ale z fotiek čo mám a z rozprávania mojej mami viem , že je to krásna krajina. Hory, lesy, lúky. Raz sme si ako rodina sadli za stôl a mamka začala , rozprávala veľmi dlho , veľa z toho som nepochopila ale nakoniec mi povedali , že sa rozvádzajú. Nechápala som prečo, veď sme šťastná rodina! Doteraz mám ten obraz v očiach ako všetci traja sedíme za kuchynským stolom.“ Jemne sa striasla a pokračovala. „Zozačiatku som nechápala o čo tam vlastne ide ale potom ako od nás otec odišiel som to pochopila. Preplakala som niekoľko noci. Ešte asi pol roka sme bývali na Slovensku ale potom mi mamka oznámila , že sa iba my dve sťahujeme tu do Londýna. Nevedela som či sa mám z toho tešiť alebo plakať. Musela som opustiť všetky svoje kamarátky ,ale vedela som ,že tu nájdem nové. Tak sme sa koncom školského roka presťahovali sem aby som si zvykla na nové prostredie a naučila sa trocha po anglicky s mamou sme doma hovorili po slovensky ale po čase sme začali hovoriť po anglicky aby som to nemala v škole ťažké. Škola nebola až taká zlá. Hneď v prví deň som si našla kamarátku. Volala sa Meggie. Veľmi milé dievča boli sme nerozlučné kamarátky. O pol roka mi mama oznámila , že ma priateľa a príde k nám na večeru. Keď som ho videla sánky mi klesla , nemohla som tomu uveriť. Predo mnou stál takmer dvoj metrový chlap, vtedy sa mi videl taký veľký , keďže môj otec bol taký vysoký ako moja mama. Mama mi ho predstavila ako Jacka. Bol strašne strašidelný, keď ma išiel objať , ukryla som sa mu pod stôl v obývačke. Nemohli ma odtiaľ dostať.“ zasmiala sa pri tej spomienke. „Po čase sa k nám nasťahoval a potom mi mama povedala , že sa budú brať. Celkom som sa tešila , že bude svadba , lebo som mala byť družička a mala som mať krásne ružové šaty. Vtedy som mala mať dvanásť. Tesne po svadbe mi oznámili , že budem mať súrodenca , každý večer som sa modlila aby to bola sestrička a moje modlitby sa vyslyšali. Narodila sa mi malá sestrička a volala sa Sofi. Každý deň som ju kočíkovala. Ale mama sa potom musela vrátiť do práce a strašne veľa cestovala , väčšinou brala so sebou aj malú Sofi a ja som zostala sama doma s Jackom. Vždy som chcela ísť s ňou lebo som sa ho strašne bála a to som mala štrnásť. Ten chlap mi naháňal hrôzu!“ chytila ma studenou rukou a vedel som , že teraz príde to najhoršie. Pozrela sa na mňa svojimi úžasnými očami , v ktorých mala strašne veľa strachu. „Katie, už ďalej nemusíš ak nechceš. Nebudem ťa trápiť.“ Nechcel som aby sa zbytočne trápila ak nemusí o tom rozprávať. Záporne pokrútila hlavou a povedala „ Nie, keď už som začala, tak ti to aj dorozprávam. Ako som povedala mala som štrnásť a mama vtedy odišla so Sofi do Nemecka. Ostala som sama doma s Jackom. Ráno som ako vždy vstala do školy a poprosila som ho aby ma odviezol do školy no on sa iba zasmial a povedal „Choď pešo!“ zostala som tam stáť ako priklincovaná. Školu som mala z domu pol hodinu autom a metrom to trvalo približne trištvrte. Tak som sa mu povedala , že mama ma vždy vozí do školy a on mi povedal že mu nebudem papuľovať a strelil mi facku. Zlomilo ma to až na zem , nechápala som prečo to urobil, veď som sa mu iba povedala , že mama vozí do školy. V očiach som mala slzy a vedela som , že toto nikam nevedie. Schmatla som svoju tašku a nasadla do metra. Do školy som prišla neskoro a ešte aj s modrinou pod okom. Učiteľka sa ma spýtala čo sa mi stalo a ja som jej povedala , že som sa udrela o okraj stola. Nechcela som aby sa to niekto dozvedel myslela som si , že sa to už nikdy viac nestane. Nepovedala som to ani mame. Ja hlúpa som si namýšľala , že sa ma už nikdy viac nedotkne. Ale opak je pravdou. Keď som prišla domov už bol doma a sedel pred telkou a napchával sa chipsami a pivom. Išla som do svojej izby a začala som sa učiť keď som počula ako na mňa kričí aby som prišla dole. Poslúchla som ho a prišla som . Povedal , že mu mám ísť kúpiť pivo. Ja som naň ho vyvalila oči ,že to čo odo mňa žiada a povedala som mu , že mne pivo nepredajú. A otočila som sa na odchod. On ma však chytil za ruku a otočil si ma ku sebe a zasyčal nech sa mu neukazujem na oči pokiaľ nezoženiem pivo. Chodila som po meste a skúšala kde mi predajú pivo. Podarilo sa mi to asi až na štvrtý alebo piaty pokus. Na ďalší deň sa zopakovalo to isté. Ale to som už nevydržala a s plačom som volala mamke a povedala som jej čo sa stalo a ona, že to vyrieši. Verila som jej. Sadla som si za stôl a pokračovala som v učení. O chvíľu som počula ako vychádza hore schodmi , prudko otvoril dvere a začal po mne vrieskať ako šalený , že prečo som to povedala , keď som sa postavila , že mu to idem vysvetliť schytil ma a hodil ma na zem ja som si buchla hlavu o roh postele. A to akoby mu nestačilo silno do mňa kopol. V hlave som pocítila strašnú bolesť. Chytila som sa na miesto kde ma to najviac bolelo a zacítila som tam niečo teplé a lepkavé. Na mieste kde ma kopol mi ostala veľká modrina. Jednou rukou ma postavila a povedal , že ak sa to niekto dozvie tak to bude ešte horšie.“ Keď to rozprávala celá sa triasla , jemne som ju objal. Prežíval som to s ňou. Ona moje objatie prijala a hovorila ďalej. „Stále to pokračovalo keď mama odišla. Jedného dňa som sa s tým zverila Meggie , dôverovala som jej a dúfala som , že to nikomu nepovie. Ale na druhý deň som prišla do školy a nik sa so mnou nerozprával a tak je to aj do teraz. Maggie sa na mňa zvysoka vykašľala a viac sme sa spolu nerozprávali. Začali prázdniny a my sme šli ako rodina na dovolenku mala som pätnásť a na svoj vek ako povedala mama som už bola vyspelá. Na dovolenku sme išli do Grécka. Keď som sa vyzliekla do plaviek nemohol zo mňa spustiť oči. S mamou sme sa na tom strašne smiali a robili sme si z neho srandu , že sa do mňa zaľúbil no on nás iba odbil. Keď sme sa vrátili Sofi prišlo strašne zle. Išli sme s ňou do nemocnice a oni si ju tam nechali na pozorovanie. Na druhý deň sme ta prišli a povedali nám , že ma leukémiu. S mamou sme zostali stáť akokeby nás obliali horúcou vodou. Nechcelo sa mi tomu veriť. Mama tomu nechápala rovnako ako ja. Veď má iba tri roky. Ako je to možné? A je to vôbec možné?“ z očí sa jej valili veľké slzy ako hrášky. Oprela sa o moje ľavé rameno a ja som ju jemne hladil po chrbte. Taká mladá a tak veľa toho zažila! Bol som zhorzený z Jacka je vôbec možné , že existuje taký človek. Ako jej môže ubližovať veď nevidí aká je krehká. Teraz už chápem , prečo mám taký pocit ,že ju musím ochraňovať, veď teraz nemá žiadneho priateľa. A to bolo čo za hlupákov , že ju opustili  vtedy keď to najviac potrebovala? Ja ju nikdy neopustím... teda už o štyri dni odchádzame a ja ju tu budem musieť nechať samu. Zhrozil som sa pri tej myšlienke. Nie , teraz je tu so mnou a ja si to chcem užiť naplno.


Dievčence máte tu ďaľšiu časť ST :)
Ja..je mi veľmi ľúto, že som Vám nepridala ďaľšiu časť Dance to Love, ale proste nejako nestíham..raz spí kamoška u mňa, raz ja u nej a nestíham nič písať..
Ešte k tomu dnes odchádzam na wellness pobyt takže napíšem tak akurát neviem..podľa toho kedy ma pošlú spať..ak to bude príliš skoro pokúsim sa niečo napísať oká?! :) 
Dúfam, že sa na mňa nehneváte, bola by som veľmi nerada, ale začítajte sa aspoň do tohto :)
Ľúbime Vás :)
*K



piatok, 24. augusta 2012

England, London, Love - epilóg


„Každý má svoj sen, a keby len jeden. Aspoň ja som mala a samozrejme aj mám aspoň tisíc takých. Ten pocit, keď sa sen zhmotní a stane sa skutočnosťou je neopísateľný. Už od detstva ma strašne bavili jazyky a hlavne ten anglický. Anglicko ako také ma priťahovalo neidentifikovateľnou silou, proste na mňa vysielalo signál, že tam budem šťastná. A stalo sa...“
(ELL 1st)

„Sammy, zlatko, poď, už musíme ísť.“ kričala som na nášho už trojročné chlapčeka.
„Idééém“ počula som len jeho jemný hlások z obývačky.
„Ešte máme čas.“ počula som jeho hlas a už som len cítila ako ma pobozkal na ucho.
„Pán Horan, vy máte vždy čas.“ zasmiala som sa a otočila som sa k nemu tvárou.
„Ste všetko čo chcem, pani Horanová. Už sa nemám kam ponáhľať.“ uškrnul sa a spojil naše pery v krásny bozk. O pár sekúnd k nám pribehol Sam. Obliekla som mu tenkú bundičku a spoločne, všetci traja ako rodina, sme kráčali do parku.
„Tím Horanovcov práve dorazil.“ privítal nás Lou aj s malou Lily zakvačenou okolo krku. Malá 5 ročná princezná je ako anjelik, teda, pri otcovi. Keď je len sama s Mimi, je to čertík s veľkými rožkami.
„Hlavne, že ty máš všetko pod kontrolou.“ zasmial sa Niall a myslel tým fakt, že malá Lily práve Louisovi obliala milované papučky akousi omáčkou.
„Híí..“ vykríkol Lou a snažil sa zachrániť čo sa dalo.
„Ahojte.“ prisadla som si k Mimi a k Dan, ktorá na rukách držala malú, ešte len dvojmesačnú princeznú Hayley.
„Ako to vidíš?“ opýtala sa ma sestra a pohľad upriamila na moje vypuklé bruško. Bola som už v polke deviateho mesiaca, ale naše tradičné sobotňajšie stretko som si nemohla nechať ujsť.
„Dúfam, že ešte chvíľku počká, aj keď Niall sa už teší na ďalšieho hráča do tímu.“ podotkla som a Dan sa zasmiala.
„Takže to bude isto chlapček?“ spýtala sa namiesto pozdravu Nicol.
„To ešte nevieme, ale viete aký je Niall. Do futbalu zapriahne nakoniec aj mňa.“ všetky sme sa začali smiať čo si všimli aj naši chlapi.
„Čo je také smiešne, zlatko?“ podišiel ku mne Niall a pobozkal ma do vlasov.
„Nič, pán tréner.“ povedala Dan a všetky ostané sme si len vymenili úškrnové grimasy.
„Horan, nechaj ich. Babské reči.“ zakričal Lou. „Zahráme si.“ spoza chrbta vytiahol futbalovú loptu a bolo jasné čo bude nasledovať.
„Larry, poď sem, zlatko.“ kričala na už takmer dvojročného syna Nicol. S Harrym nie sú svoji, u nich by to ani nepasovalo, ale synček ich spojil putom, ktorý žiadny sobáš nemôže prekonať.
„Konečne sme tu.“ vzdychla si Sarah a prisadla si k nám. Zayn hneď odišiel ku chalanom a svoju snúbenicu zveril do rúk nám, podľa nich, klebetným babám. Všetky sme sa zvítali jemnými objatiami, veď v mojom stave sa ledva pohnem, a začali pripravovať piknik.
„Už môžeme jesť.“ zakričala Nicol a Niall bol pri mne ako prvý. Nezmenil sa ani za tých 5 rokov, stále by len jedol a myslím, že malý Sam zdedil tento oteckov syndróm tiež. Spoločne sme strávili v parku ešte asi tri hodiny. Bolo leto a počasie v Anglicku bolo naozaj krásne. Slniečko svietilo a my sme sa hrali ne dekách len tak, v krátkych rukávoch. Nakoniec sme to všetko zbalili, rozlúčili sme sa ako sa patrí a každý išiel svojou cestou.
„Pomaly!“ kričala som na Sama, ktorý naháňal holubov a kričal na nich Kevin. Ach, tí strýkovia ho asi nenaučia nič dobré, pomyslela som, ale v duchu som ďakovala za takú skvelú rodinu a priateľov akými všetci isto sú.
„Zbožňujem tieto naše stretnutia.“ povedal Niall a ešte pevnejšie ma chytil za ruku. Len som sa na neho vďačne usmiala. Rozumeli sme si aj bez slov, tak to bolo vždy. Za našu druhú šancu ďakujem každý deň. Už si neviem predstaviť život bez Nialla a nášho syna. Každý deň vstávam s pocitom, že som tá najšťastnejšia žena na svete. Myslím, že aj Niall to cíti rovnako. Po tom, ako sa pred rokom rozhodli, že skupinu zrušia, veď už aj tak na ňu čas veľmi nemali, sa Nial venuje výlučne rodine a samozrejme mne. Prešiel na dráhu sólo speváka a na konte má už jeden vydaný album, ktorý v Anglicku, ale aj vo svete zožal veľký úspech. Rovnako aj chalani postúpili vo svojej kariére. Všetko bolo dokonalé a ja som si užívala moje najkrajšie obdobie. Z myšlienok ma vytrhol akýsi pán s diktafónom.
„Dobrý deň, pán a pani Horanovci, môžem vám položiť pár otázok?“ vyzeral byť milý, ale ja som novinárom v láske nemala.
„Prepáčte, ale naozaj sa ponáhľame.“ ospravedlnil nás Niall a ťahal ma preč.
„Bude to len pár otázok, prosím.“ dožadoval sa ten pán v okuliaroch.
„Zhrňte ich do jednej a možno sa dohodneme.“ Niall zjavne pristúpil na kompromis.
„Tak dobre.“ novinár sa odmlčal, ale po chvíle namieril diktafón priamo na mňa.
„Pani Sophia, ak by ste mohli povedať tri veci, tri úplne hocijaké veci alebo aj názvy, ktoré vám život zmenili alebo obohatili, čo by to bolo?“ skvelá otázka, pomyslela som. Otočila som sa na Nialla a stačil mi jeden pohľad do tých nádherných azúrových očí a vedela som čo povedať.
England, London, Love.“ vyslovila som ešte stále sa pozerajúc na Niallovu dokonalú tvár. On sa len usmial a aj keď som bola presvedčená, že novinár ostal mojou odpoveď prekvapený, my dvaja sme vedeli čo to pre nás znamená. Neradi spomíname na náš rozchod, ale presne tieto slová som vtedy označila za moje chyby. Teraz však viem, že to boli tie najlepšie veci, ktoré sa mi v živote stali. Novinár potichu poďakoval a so zmätenou tvárou odišiel. My sme rýchlymi krokmi dohnali nášho syna a pomaly kráčali domov, keď tu...
„Au..“ chytila som sa za brucho a ucítila som bolesť.
„Zlatko, čo sa stalo?“ Niall bol vystrašený viac než ja.
„Horan, m-myslím, že o chvíľu sa tvoj futbalový tím rozrastie o ďalšieho člena.“ usmiala som sa.
picnic time :)

oni :)

POĎAKOVANIA!
Naschvál som nedala žiaden predslov, čo je u mňa asi aj dosť čudné :D. Chcela by som sa vám, moje čitateľky, za všetko poďakovať!, hlavne za to, že ste ma svojimi komentármi dokopávali k ďalšiemu písaniu :). Chcem sa ale špeciálne poďakovať Laure :*, ktorá ako úplne prvá čítala ELL a viem, že jej reakcia bola asi taká že "wau! okamžite si založ blog" :D to sa však hneď nestalo :D a to ma vedie k ďalšej osobe, ktorej chcem strašne poďakovať, a tou je moja Klaudia :* zlatko, pašo môj, ďakujem :* za možnosť písať ešte na tvoj blog a potom sa pustiť do spoločného :*! Ďalej ďakujem mojej Mimi, Luss aj všetkých vám, ktoré ste mi písali komentáre, ktoré mi vždy vyčarovali úsmev na perách :). Ďakujem Timi, Moni, Nickie, Veroo, Sarita, Zuzka, Dominika, všetkým anonymkám a aj úplne každému. :*vaša Janii :*

streda, 22. augusta 2012

Dance to Love :) 7.kapitola


,,Nicol videla som práve dobre?Bol u teba Zayn Malik?"šokovane na mňa vyrúkla Domii, keď sa vrátila z wécka
,,Domii..nevidela si všetko..on..on.."trošku som sa odmlčala, aby som ju mohla napnúť ,,pobozkal ma"zasnene som sa na ňu usmiala a Domii sa rozvrieskala ako najatá
,,Si robíš srandu?"na chvíľu ju seklo a pozrela sa na mňa
,,Nie Domii, nerobím si srandu.Ani nevieš čo všetko sa tu stalo..toľko vecí v priebehu hodiny čo som na teba čakala."pozrela som sa na ňu a Domii sa konečne ukľudnila
,,Nicol ak ma budeš ešte dlho napínať tak ťa tu zadusím!"zahriakla ma po chvíľke ticha.Trošku som sa zamyslela
,,No..dobre..dobre..okolo tej druhej, keď si mala prísť zazvonil zvonček a tak som sa rozutekala dole schodmi, aby som ti otvorila, vynechám to, že som sa na poslednom schode strepala,"začala som a Domii sa rozrehotala ako sprostá.Počkala som kým sa ukľudní a pokračovala som ,, ako vždy.Otvorila som dvera v ktorých ma čakalo prekavpenie v podobe Stefa.."
,,Čože?Stef bol tu?Ten chumaj!"skočila mi Domii do reči až som sa zľakla
,,Nechaj ma dohovoriť Domii"zasmiala som sa na nej ,,V rukách držal červené ruže, plne vedomý toho, že ich zbožňujem a prosíkal ma o odpustenie..Domii ja ho ešte asi stále trošku ľúbim"zaplakala som a Domii ma riadne čapla po kolene
,,Nicol..neľúbiš ho..je to len ľútosť nad tým všetkým čo si s ním zažila..a tým, že je koniec"povedala Domii a ja som si uvedomila, že možno vraví pravdu.Oka.Zabudnem na Stefa a budem sa sústrediť na Zayna.
,,Myslíš?"pochybovačne som sa na ňu pozrela
,,Ver mi Nicol..Viem.Ináák mám nový objav"pochválila sa mi a ja som ostala šokovaná
,,Neverím!Už ťa prešla Lohnesska?Náá toto je na dobrej ceste"
,,Len sa tak neteš..Viem iba opis, ako vyzerá, nie podrobne, ale v nedeľu sa máme stretnúť v Starbuckse"usmiala sa na mňa Domii a oči jej žiarili nedočkavosťou
,,Domii len, aby to nebol nejaký pedofil jasné?"pozrela som sa na ňu a Domii sa na mňa pohoršene zaškľabila
,,Tss.To čo si myslíš?"
,,Ja?Níč.Len, že si máš dávať pozor.Inak kde si ho našla?"
,,Kde som ho našla?Na twitteri.Už si píšeme dosť dlhú dobu a rozhodli sme sa, že sa stretneme.Neboj sa o mňa Nicol!Počuj, keď ťa už ten Zayn pobozkal, čo o ňom vieš?"
,,Viem, že je spevákom zo skupiny 5tich šialených chalanov.Rozprával mi o nich cez tréningy.Vlastne o ničom inom sa ani nebavíme.Má tri sestry, všetky mladšie od neho.Miluje bowling a ešte pár vecí.Inak neviem nič"zaškerila som sa na ňu a Domii vybehla do mojej izby po notebook.
,,Tak si ich trošku prekukneme a ujko googľa nám pomôže"hrôzostrašne sa zasmiala Domii a zapla ujka Googľa ,,Ako si vravela, že sa volá ich skupina?"spýtavo sa na mňa pozrela a ja som sa zamyslela
,,Viem, že je to niečo One..one..derection..? nie to je blbosť..damburion? bože som ja ale hus..direction!Áno je to One Direction..viem, že to bolo niečo so smerom"nahlas som rozmýšľala a Domii sa na mňa nablblo pozerala.Konečne naťukala slovné spojenie do klávesnice a vybrali sme sa po ceste detektívok..

,,Prosím, Nicole Venables pri telefóne"profesionálne som sa ozvala do telefónu, keď mi začalo bruňať neznáme číslo
,,Nicol si to ty?"ozval sa v telefóne pre mňa trošku známy hlas, no nie natoľko, aby som si ho mohla priradiť k osobe
,,Podľa toho kto volá"zasmiala som sa do telefónu
,,To som ja Zayn."dusene sa zasmial
,,Áhá..prepáč, nespoznala som tvoj hlas"zasmiala som sa do telefónu a dlaňou som si čapla po čele
,,To je v poriadku.(e)N ak ťa tak smiem volať, nezájdeme vonku?"
,,Smieš ma takto volať, ale von teraz? V noci?"začudovane som sa pozrela von oknom a predstavila som si tú možnú romantiku.Ách.
,,Teraz.Veď 10 hodín večer nieje neskoro, alebo áno?"
,,Prepáč Zayn, pre mňa nie, ale pre moju mamu áno.Teraz ma už nikam nepustí.Je dosť prísna"smutne som si vzdychla a počula som ako Zayn zaplakal
,,Ale Nicol ja ťa potrebujem vidieť.Chýbajú mi tvoje hnedé oči a dotyk tvojich pier na tých mojich"počúvala som tieto krásne slová, až sa mi hlava zatočila a musela som si sadnúť na posteľ
,,Prepáč mi Zayn..Aj ty mi chýbaš, ale naozaj nemôžem"vzdychla som si a Zayn taktiež
,,Počkaj o 10 minút ti zavolám!"povedal zrazu a ja som sa zľakla, že sa na mňa nahneval
,,Nie, Zayn počkaj"kričala som do už hluchého telefónu.Nicol ja ťa asi naozaj zabijem!kričala som na seba a ak by som tak veľmi nemilovala moje blond vlasy, tak by už ležali pri mojich nohách a vytrhané.Keď mi volal bolo 9:57 p.m. a už je 10:05 p.m  Nicol ale si to dosrala.Postavila som sa a začala som pochodovať po izbe ako sprostá.Hypnotizovala som mobil hodený na tigriej obliečke, ktorý sa konečne rozzvonil.Hodila som sa na ňho a zdvihla som
,,Zayn..prepáč.."snažila som sa mu vysvetliť
,,Pššt.Pozri sa von oknom kráska"počula som jeho hlas a znova pípnutie.Pohľad som upriamila na okno v ktorom sa črtala Zaynova podobizeň.Musela som párkrát zažmurkať a prešúchať si oči, aby som uverila, že tam naozaj stojí on.Pribehla som k oknu a otvorila som balkónové dvere.
,,Z-Zayn čo ty tu robíš?"užasnuto som hypnotizovala boha, teraz stojaceho v mojej izbe
,,Ja..vravel som ti to už do telefónu..proste ak neprídeš ty za mnou tak idem ja za tebou a tak som tu"usmial sa na mňa a ja som si myslela, že sa roztopím
,,Toto som nečakala a už vô..."nestihla som dopovedať, lebo si ma lačne pritiahol k sebe a dobíjal sa mi do úst
,,Uhmm Zayn počkaj..takto to nieje bezpečné..ak nás nájde moja mama som v riti.Počkaj.Spravím sa, že idem spať dobre?Ty si zatiaľ sadni, ľahni..proste rob čo chceš.Budem sa snažíť byť tu čo najrýchlejšie"usmiala som sa na ňho a vzala som si zo šatníka čisté pžamo.Vybehla som von z izby a nechala som ho tam samého napospas mojej izbe.Rýchlo som si umyla zuby, vlasy som si zopla do čuplíka a prezliekla som si pyžamo.Mame aj Andymu som zaželala dobrú noc a vybrala som sa do mojej izby.Zayna som našla sediaceho na mojej posteli a pozeral si moje fotky z detstva.Rýchlo som zamkla, čo robím stále.Tento zvyk mi ostal ešte od môjho otca tyrana.Aspoň takto som sa chránila bitky od neho a teraz to používam skoro stále.Dobre dobsť myslenia naňho pretože som sa znova roztriasla.Z mysle som vytiahla hnusné myšlienky a sústredila som sa na Zayn v mojej posteli.Práve došiel k fotke, ktorú nerada ukazujemVidela ju len Domii.Som na nej ja so Stefom na našom prvom spoločnom výlete.Mám ju tam pre chvíľe, keď spomínam, čo nebývajú veľmi príjemné.Domii mi najprv chcela tú fotku vyhodiť, ale nejako sa mi ju podarilo zachrániť
,,To je on?Ten Stef?"opýtal sa ma Zayn pri pohľade na spoločnú fotku a ja som so sklonenou hlavou prešla k nemu na posteľ
,,Áno..náš prvý spoločný výlet"smutne som sa usmiala a pozrela som sa Zaynovi do očí.Nicol už tú fotku nepotrebuješ..máš Zayna ,,Dovolíš?"milo som sa na ňho pozrela a z rúk som mu vytiahla fotku, ktorú som následne roztrhala na malilinké kúsočky.Spolu so všetkým čo som držala v ruke som prešla na balkón a útržky som nechala vetru, aby sa s nimi pohral.Chvíľku som tam stála až som sa nakoniec vrátila k Zaynovi, ktorý len šokovane sedel na posteli a díval sa na miesto, kde som pred chvíľou vypustila spomienky do vzduchu
,,Prečo si to urobila Nicole?"nechápavo sa ma opýtal a ja som sa s úsmevom vrátila k nemu na posteľ
,,Pretože kapitola môjho života s názvom Stef Withington sa konečne ukončila a ďaľšia sa otvorila.."pozrela som sa do jeho drevených očí
,,Aký má názov tá čo sa otvorila?"milo sa na mňa usmial čím ukázal perličky v ústach
,,Ak ti to nebude vadiť, volá sa Zayn Malik"usmiala som sa na ňho a Zayn si ma pritiahol na pery.Bol to nežný bozk, ktorý by som od badboya ako je Zayn nečakala
,,Nevadí mi to..Skôr ma to teší" milo mi zašepkal do pier, keď sme sa od seba odlepili
,,Som rada.."zasmiala som sa a pohladila som ho po jemných fúzikoch, ktoré mu zdobia tvár..

waiting..

memorieš (viem, je to memories, ale ja to mám s š! :D)

No..dievčence..krátko po tom, čo som pridala Skryté Tajomstvá 5-ťku Vás znova otravujem s Dance To Love..:)
Táto časť je taká..milá..páči sa mi..
Zas som ju písala do 3tej rána takže si to vážte jasné?! :D
Do zajtra 10 komentárov..:)
Ešte by som sa chcela opýtať..premýšľala som, žeby som napísala jednodielovku, ale neviem s kým a, že či vôbec mám písať niečo..
Nápad by už bol..
Spravím anketu a tam to bude dobre? :)
Ľúbim Vás a ďakujem :)
*K