sobota 23. júna 2012

England, London, Love 9th


10.06.2012 12:59
tak ďalšia časť je na svete :) neviem ako to bude v nasledujúcich dňoch, pretože škola je na spadnutie :D :D treba ešte čo to doopraviť, aby Janii mala možno aj čistém, aj keď pochybujem :) nezabudnite koment a jednodielovky!!! ehm možno trošku kratšia..Janii
P.S. *K naša pesnička ;)
Hope u like it!!

Niall
V nedeľu som otvoril oči a ostal som prekvapený. Chalani sedeli na mojej posteli a očividne čakali kedy sa zobudím.
„Čo je? Nechajte ma spať.“ prikryl som si perinou hlavu.
„No to isto. Pekne nám povieš kde sa posledné dni táraš. Si viac preč ako doma.“ žeby si to všimli už aj ostatní? Odkryl som sa a zazrel na Liama.
„Na mňa nepozeraj. Ja som nepovedal ani slovo. Chladnička ťa prezradila, bolo v nej akosi veľa jedla.“ pokrútil hlavou.
„Počkať..“ nie, Louis, prosím buď ticho. „Takže Liam o tom vedel? No pekne. Takže sa okamžite vymáčkni, lebo nám to aj tak povie on. Z neho to už dostane ľahšie, že Liam?“ Liam však len pokrútil hlavou a vyplazil jazyk.
„To sa ešte uvidí!“ dodal.
„No neviem, čo tak vytiahnuť jednu lyžičku a zahrať sa, hmm? Čo ty na to?“ nedal pokoj Louis. Aspoň dali pokoj MNE.
„No ták, nemusíte byť hneď agresívny. Mimochodom jedná sa tu o Nialla, mňa do toho neťahajte.“ obraňoval sa.
„Ták?“ štvoro párov uší čakalo čo poviem.
„No dobre, vzdávam sa. Volá sa Sophia a je naoz..“
„Á vyhral som.“ začal mi po posteli skákať Hazza. „Je to dievča, dievča, dievča. Louis navaľ 10 libier a nie, že nie.“ takže sa stavili. No pekne.
„A čo si tipoval ty Lou?“ nedalo mi to.
„No, myslel som, že v meste otvorili novú reštiku.“ začal som sa smiať, ale dobrý typ.
„Ok, a teraz už vypadnite.“ hodil som do nich vankúš.
„Niall, áá moje vlasy.“ samozrejme kto iný ako Zayn.
„Poďme už, nechajme tohto zaľúbenca spať.“ zastal sa ma Liam a odišli. Ešte som stihol začuť Zayna ako hovorí „ako mám tie vlasy? nestojí mi to zle?“ a skupinové povzdychnutie. Pomyslel som si na Sophii a na náš včerajší bozk. Opäť som sa ponoril do ríše snov.
Sophia
Zobudila som sa až okolo 11. Fú dobré ránko ospalče. Začala som si v hlave prehrávať všetko čo sa za posledné dni stalo. V hlave mi však znelo len jedno meno Niall!! Mala som na sebe dokonca  ešte jeho tričko. Samozrejme, že som v ňom spala. Veď ako inak. Zapla som si svoju obľúbenú pesničku (*K) a začala som skákať po posteli.
„Twilight, l am lovin this twilight, u lááá, ulááá...“ (PUSŤ SI JU!!)ok, môj spev nie je bohvieaký (je hrozný), ale teraz mi to bolo jedno. Bola som taká šťastná, pesnička mi hrala už asi 3x a ja som usúdila, že by bolo fajn pobrať sa do kúpeľne.  Doslova som sa pretancovala až k umývadlu. Pozerala som sa na seba v zrkadle a spustila som sama na seba.
„Ok Sophii. Ja viem, že Niall je taký úžasný a všetko dokopy. Ach tie oči a tie pery. Dosť!! Nemôžeš byť z neho taká hotová. Ja? A hotová? Kdeže! No veď preto!“ bili sa vo mne dve ja. Jedno čo lietalo na obláčiku s menom Niall a druhé, ktoré sa urputne snažilo ostať na zemi. Rozhodla som sa, že sa osprchujem a umyjem si vlasy.
Pesnička mala nastavené opakovanie, a tak som počas sprchy spievala do šampónu. Isto ma bolo počuť v celom baráku. A nech! Celý svet musí vedieť, že som...a vlastne nie som, ja na Nialla vôbec nemyslím som úplne v pohode. Ehm :D. Obliekla som si čisté tepláky a moje tričko. V tom Niallovom budem výlučne len spávať, aby som mala pocit, že je v noci so mnou. Vyvoňaná som sa pomaly, samozrejme tancom, premiestnila do kuchyne, že si spravím raňajko – obed. Z poličky sa na mňa usmievala ružička vo váze, ktorú som mala chuť ovoňať. V tom však...
„If you ever leave me baby, leave some morphine at my door..“ rozutekala som sa k posteli za mobilom. Možno je to Niall kričala som vo vnútri. Ale kdeže, veď pred koľkými? 3 minútami som vôbec nebolo z neho hotová. Koho klamem? Bežala som ako odušu, keď..
„Aúúú, do pííííp..“ stupila som na štuplík z minerálky, ktorý tu isto zabudla lomítko nechala Nicol ešte zo včera. Sadla som si na posteľ a počas šúchania malíčka na pravej nohe som zodvihla mobil. Samozrejme Niall. Ehm samozrejme ako pre koho.
„Hello.“
„Hi honey. Are you at home?“ opýtal sa.
„Yea, l am at home. Why?“ počula som zaklopanie. „Niall give me a secund. Somebody is here..“ s mobilom pri uchu som otvorila dver(c)e a v nich stál on. Mal na sebe jednoduchú košeľu, aj keď na ňom vyzerala božsky a rifle. V ruke držal vrecko s obrázkom z akejsi cukrárni. A ja v teplákoch a v rozťahanom tričku, v byte bordel a vlasy v turbane ako dáky šejk z támto, Arábie.
„Ahoj.“ zase to jeho len ahoj. „vidím, že tu máš veselo.“ ó, áno, ešte stále mi hrala pesničku. Už asi 20x.
„Ako dlho tu stojíš? A čo máš v tom vrecku hm?“ vyzvedala som a pozvala ho dnu.
„No dosť dlho na to, aby som počul tvoje hlasné „Aúú“ a potom nejaké slová, ale to som ti už volal. A v tom vrecku, pozri sa.“ podal mi ho a ja som si vtedy uvedomila, že ešte šťastie, že nadávam  a aukám (aj keď myslím, že „áúú“ je rovnaké v každom jazyku) iba v slovenčine lebo Niall by sa čudoval. Ale ja som slušná!!
Otvorila som vrecúško a zbadala som...koblihy!!
„Mňam koblihy. To zbožňujem, a jéé táto je ružová. Nič sladšie nepoznám.“ hneď som si odhryzla, ale to sa už Niall približoval ku mne. Chytil ma okolo pása, pritisol bližšie k sebe a pobozkal ma. Nie tak ako včera, dnes už vášnivejšie.
„Toto bolo určite sladšie.“ žmurkol na mňa a oblizol si pery. Keďže som si opäť odhryzla z mojej ružovej „slabosti“ len rukou som Niallovi naznačila, aby si sadol na moju posteľ, zatiaľ čo ja som vypla pesničku a  išla do kuchyne s cieľom dať zvyšné cukrovinky na tanier. On to však pochopil inak a išiel za mnou.
„Ja tam mám sedieť a ty zatiaľ zješ celý obsah vrecúška? Sú tam štyri, mám to dobre spočítané.“ prísne sa na mňa pozrel.
„Aha, takže to nie je len moje? Myslela som si, že darček patrí len mne.“ vyplazila som mu jazyk a už som zvyšne 3 koblihy ukladala na tácku.
„No hej, bol to darček, ale ja som dúfal, že..“ smutne sa pozrel.
„Ach Niall, jasné že 2 sú tvoje.“ začala som sa smiať a jemu sa očičká hneď rozžiarili. „Zober túto tácku a choď si pustiť telku. Ja si zatiaľ zapnem vlasy.“ vysvetlila som mu.
„Ale mne sa takto páčiš. Vyzeráš ako šľahačka. Aj Hazza nosí takýto turban. Ale na tebe je to viacej sexi.“ svoju odpoveď doplnil citoslovcom „wrr“, ale to som ho už navigovala k telke.
Rýchlo som si trošku vysušili vlasy, zapla ich a už som „trtúlila“ k nemu na posteľ.
„Čo pozeráme?“ díval sa naozaj úpenlivo.
„Je to zostrih nejakého nového filmu. Už dávno som nebol v kine tak ani neviem čo je teraz nové.“
„Prečo? Teda, myslela som, že si môžete robiť čo chcete.“ čudovala som sa.
„No nie je to až také jednoduché. Paul nás drží na krátko a väčšinu času máme koncerty, interviá alebo nejaké autogramiády. Tieto dni máme vlastne voľno. Dosť očakávané, keďže sme posledné 4 mesiace boli na turné v Amerike a v Austrálii. Máme dokonca fotky aj s koalou, aha.“ vytiahol znovu tú jeho „pýchu“ mobil a ukázal mi fotky s dosť tučnučkým zvieratkom.
„Takže ty vlastne bez toho, aby ťa niekto nefotil, nenaháňal alebo nechcel od teba spoločnú fotku či podpis nejdeš ani len do kina, mám pravdu?“ stále som si neuvedomovala akí sú slávni. Nestihla som si ich vygoogliť a tak som si len niečo domyslela.
„Vlastne áno, ale s chalanmi si to užívame, aj keď je toho už niekedy priveľa. Bez fanúšikov, teda vo väčšej miere bez fanúšičiek, by sme neboli nič.“ bol zlatý, keď mi hovoril ako im dievčatá na autogramiádach dávajú rôzne darčeky. Jemu väčšinou niečo zelené, keďže je Ír, alebo niečo zjesť. Hazza často dostáva spodnú bielizeň alebo niečo s mačkami. Zayn zrkadlá, Louis nejakú tú mrkvu a Liam niečo rozprávkové. Hovoril mi, že miluje Toy Story. Ách, ja som pri trojke revala ako dudok.
„Ako počúvam ste dosť slávni, ktovie či aj na Slovensku. Vieš čo, hneď to zistím. Podaj mi notebook.“ začudovane sa pozrel, ale poslúchol ma. Prihlásila som sa na FB a hore do vyhľadávača som zadala One Direction. Teda iba One a už mi našlo viac ako 1000 odkazov. No pekne, klikla som na prvý.
„Niall pozri, očividne aj dievčatá na Slovensku sú z vás viac než hotové.“ naklonil sa, ale keď zistil, že je všetko písané len po slovensky pokrčil plecami a dojedol poslednú koblihu. Kde sa vytratili tie ostatné?
„Napríklad toto dievča“ pokračovala som „preložím ti čo napísala. Je to asi nejaká adminka alebo niečo také. ´Ach, when they  finally come to Slovakia? Harry l love you and your managers know only half of the world? Hello, Paul we are exist too. ´ Ehm, poznajú dokonca aj vášho manažéra.“ začala som sa smiať. Ale potom mi prišlo ľúto, že tie dievčatá by dali čokoľvek za to, aby mohli s chalanmi stráviť čo i len 5 minút a ja tu mám Nialla. Ale ja to tak neberiem. Niall pokladám za obyčajného chalana a nie za pop stár, ktorou očividne je.
„Na tvojom mieste sa nečudujem. Niektoré dievčatá sú až posadnuté a nečudoval by som sa keby nás teraz špehovali cez kľúčovú dierku.“ trhlo so mnou. To vážne?? Niall si to všimol, položil noťas na zem a silno ma objal.
„Neboj sa, ja si ťa ochránim.“ naklonil sa ku mne a pomaly ma bozkával od ucha, cez lícnu kosť až k perám, kde hodnú chvíľu pobudol. Nenamietala som, práve naopak. Najradšej by som teraz zastavila čas a užívala si tento moment. Niall ma položil na posteľ a ľahol si na mňa. Nie však celou váhou, jednou rukou sa podopieral, aby mi nebol príliš ťažký. Tou druhou rukou mi pomaly zašiel pod lem trička a ja som pocítila jeho jemnú a chladnú ruku na mojom odhalenom bruchu. Prešli mnou zimomriavky a moje srdce pumpovalo krv obrovskou rýchlosťou. Aj jeho srdce bilo silno a dych sa zrýchľoval. Páčilo sa mi to, veď komu by aj nie, ale moje vnútro hovorilo, aby som to stopla. Poznáme sa krátko a myslím, že budeme mať ešte dosť času viac sa „zblížiť“.
„Ehm Niall“ jemne som ho od seba odtlačila a narovnala si tričko. On sa tiež posadil a milo sa na mňa usmial. Ešte raz som ho nežne pobozkala a radšej som sa ho rýchlo niečo opýtala lebo by som pery využila inak.
„Takže rodinu sme už prebrali, aj chalanov čo tak teraz niečo trápne.“ šťuchla som do neho.
„Začni ty. O mne si už trapotiny čítala vtedy v tom časopise. Hlavne o tom ako mi Lou stiahol gate. Si na rade.“
„No dobre teda, hm..“ rozprávala som mu o tom, ako som v 8 triede mala raz v škole sukňu a po poslednej hodine som šla na záchod a akosi som si tú sukňu zastrčila do silóniek a takto som šla celou cestou domov. Ľudia sa na mne smiali, ale ja som nevedela prečo, až keď mi jeden chlapec asi v mojom veku zakričal „nevieš sa obliecť?!“ a ukázal na zadok, pochopila som. Niall sa strašne smial.
„Tebe sa smeje, ale ja som potom doma plakala a hanbila sa vyjsť na ulicu.“ pobozkal ma do vlasov a ďalej sme sa rozprávali len tak ležiac alebo sediac na mojej posteli. Bolo 5 hodín, keď sa pobral na odchod.
„Zajtra máme taký menší koncert, ale čo keby si v utorok prišla k nám domov. Chalanom som už o tebe hovoril a radi by sa s tebou zoznámili.“ spýtal sa, len tak mimochodom.
„No neviem, mám prácu, takže iba ak okolo 7, ale myslíš, že im nebudem prekážať.“ mala som pochybnosti.
„Ach ty môj hlupáčik, jasné, že nie. Už sa na teba tešia.“ znovu ten úsmev.
„Tak dobre, v utorok sa mi ešte ozvi.“ pritakala som. Nežne ma pobozkal a odišiel. To bol dnes zase deň. Pomyslela som si a ľahla späť do perín.
„Počkať, veď ja mám zajtra školu. Hups.“  A už som sa hrabala v papieroch.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára