dnes je možno časť trošku kratšia a menej záživná, ale veď aj také musia byť :*
koment!! a "Kecy adminiek"
V byte som sa samozrejme ako prvej prihovorila posteli, veď som už spomínala jej žiarlivostnú náladu vždy keď prídem neskoro. Vyzliekla som si legíny a natiahla na seba pyžamové nohavice a voľné tričko. Išla som dať spraviť popcorn, pretože to je klasika pri našich žúrkach. Stihla som ešte pouhadzovať pár veci a už mi ktosi klopal na dvere. No ktosi, kto by to asi bol nie? Otvorila som dvere a v nich stála vysmiata Nicol v modrej mikine s Fernetom v ruke.
„Ahoj honey!“ hneď som ju objala a pozvala dnu, „vidím, že dnes nebudeme len tak nasucho sedieť a pozerať filmy.“ rýpla som si do nej.
„No tak tomu ver, že nie. Musíme niečo osláviť.“ prekvapene som sa na ňu pozrela. Nepamätám si, že by sa malo stať niečo zaujímavé. Vždy sme si všetko vraveli.
„Ále robím si srandu, keby si sa videla. Myslela si si, že som tehotná alebo čo? Túto jazdu plánujem už týždeň tak neprídem s holými rukami nie? Tak vrav čo máš nové? A prečo si dnes tak utekala zo školy, hm? Nestihla som ti ani pripomenúť ten dnešok.“ Vychŕlila na mňa okamžite niekoľko otázok. Je už raz taká, všetko chce vedieť. Ale je to super kamarátka.
Spoznali sme sa v škole, raz cez obedovú prestávku si ku mne sadla a dali sme sa do reči. Odvtedy sme spolu každý deň, či už v škole alebo takto jedna u druhej. Býva s rodičmi len pár ulíc odo mňa. Čudujem sa, že sme sa nestretli už skôr niekde na ulici. Jej rodičia sú obaja právnici. Väčšinou času nie sú doma a tak sa táto bláznivá blondýnka túla denným a samozrejme aj nočným Londýnom bez akýchkoľvek zákazov a príkazov. Netvrdím, že jej rodičia sú zlí, priam naopak Josh a Emily sú tí najobetavejší rodičia, ktorí sú však veľmi vyťažení svojou prácou. O to viacej si potom užívajú spoločné chvíle, ktoré majú možnosť stráviť naozaj len občas.
„Ale tak mne sa dnes nestalo nič také zaujímavé...“ naťahovala som ju. Ona ma už ale pozná, nadvihla obočie a silno ma šťuchla medzi rebrá.
„Aúú, Nicol prestaň“ začala som sa rehotať.
„Sophia vyklop to, inak ti zapletiem obočie“ jej obľúbená hláška, myslela si aká je vtipná, ale mne to prišlo skôr divné a nepravdepodobné ako vtipné.
„Aj tak vieš, že ti to poviem. Tu si sadni, idem zobrať popcorn“ mrkla som na ňu „a všetko ti hneď vysypem aj s podrobnosťami.“ Odišla som do mini kuchynky, zobrala vrecúško so slano maslovou pochúťkou, 2 poháre na Fernet a ešte aj Coca Colu, predsa treba nejakú brzdu. Počula som ako zapla televízor. MTv ako vždy.
„Sophiááá, rýchlo poď sem. One Direction!! To sú tí, o ktorých som ti dnes na obede hovorila. Pozri! A ten Harry, áách.“ Musela som sa pousmiať, keď som si spomenula na Harolda. Zvedavosť bola však väčšia a tak som sa rýchlo presunula do obývačko-izby a zahľadela na televízor. Hrala WMYB, ten debutový singel čo mi Niall pustil ako prvý. Škoda, že pri tejto pesničke nemal vlastné sólo, jeho hlas je perfektný.
Sadla som si k Nicol na zem, položila všetko na koberec a zadívala som sa na obrazovku. Nespustila som z nej oči po celý čas pesničky. Všimla som si, že aj Nicol úpenlivo sledovala každý ich pohyb ako by čakala, že sa stane niečo ako v top filme „Kruh“ a oni vyjdú z obrazovky. Nehnevala by som sa, aj keď Nialla som už malá tú možnosť spoznať. Pesnička skončila, ale ja som stále pozerala vpred a Nicol si to všimla.
„Ja som ti vravela, že sú dokonalí. A všimla si si Harryho? To bol ten brčkavý v tej tmavej košeli čo spieval tej krave. Neviem prečo si zavolali také dievčatá do klipu. Ja by som tam isto vyzerala lepšie.“ zasmiala sa nad tou myšlienkou.
„Sophia, Sophii počuješ ma. Ja som vedela, že budeš z nich hotová. Tak ktorý je ten šťastlivec hmm?“ Nereagovala som. Nicol do mňa hodila vankúš. Začala sa strašne smiať nad mojím strapatým drdolom. Pridala som sa. Musí sa najprv upokojiť, pokiaľ jej všetko poviem. Teraz je v One Direction-skom tranze a viem, že mojím prekvapením to vôbec nezlepším. Musím najprv ukľudniť situáciu. Otvorila som preto Fernet a naliala nám. Ponúkla som ju popcornom a začali sme sa rozprávať o hlúpostiach. Proste „Dámska jazda.“
Po prebratí všetkých tém, či už normálnych alebo až veľmi bláznivých aj na nás dve, ako napríklad „čo by ste spravili, keby ste po dlhej žúrke našli doma Harryho“ to bola jej obľúbená a ja som sa len usmievala a v duchu si vravela, že to nie je až také nemožné. Musím už začať, musím jej to povedať, je to moja najlepšia kamarátka a isto sa bude tešiť.
„Nicol, pýtala si sa ma čo zaujímavé som dnes zažila.“ načrtla som tú dlho očakávanú tému.
„Áno , a ty si šla po tento alkoholický zázrak, a potom sme kukali chalanov a vieš vlastne že Harry chod...“
„Už ma nechaj ti to povedať!“ Skočila som jej do reči, lebo ako ju poznám znovu by začala splietať plány ako unesieme toho jej brčkavého krásavca a nikdy by sa nedozvedela, že to možno nebude až také nutné.
„Včera som odišla skôr z práce a nanešťastie ten vietor bol dosť nebezpečný a potrhal elektrický vedenie a dokonca sa na mňa skoro zvalil aj elektrický stĺp, ale..“
„Preboha, si v poriadku. Nič ti nie je ? Prečo si mi to nepovedala? Bola si u lekára? Čo ak máš vnútorné krvácanie a nevieš o tom. Aj minule v Housovi jeden týpo mal otras mozgu a nevedel to.“ znovu tisíc otázok a zbytočne.
„Nicoool, necháš ma to už konečne dokončiť. Kebyže vydržíš byť chvíľu ticho zistila by si, že nemôžem mať otras mozgu, pretože ten stĺp mi nič nespravil.“
„Ako to? Veď si povedala, že sa na teba zvalil a..“ pozrela som sa na ňu tým najškaredším pohľadom aký som dokázala vykúzliť. „Dobre, dobre už som ticho madam.“
„Isto? Lebo ja si môžem ísť ľahnúť a ty sa tu vykecávaj s televízorom.“ podpichla som ju. „No, nič sa mi nestalo, lebo ma stihol stiahnuť na zem nejaký chlapec. Našťastie aj on bol v poriadku aj keď som na neho dopadla, ale ustál to.“ Už som jej videla na očiach aj na mimike, že chce povedať niečo ako „Hmm, tak ty si spadla na chlapca a on to nijako nevyužil?“ alebo niečo podobné úchylné. Veď hovorím, k Haroldovi ako uliata. Radšej som pokračovala.
„Poďakovala som mu a on mi povedal ako sa volá. Bol prekvapený, že som ho nepoznala, ale ja som ho fakt nemala z kade. Volá sa Horan..“ schválom som dala pauzu v rozprávaní a sledovala jej výraz, už sa tam zračil údiv, a tak som pokračovala „Niall Horan.“
„Počkaj ten Ni-Niall Horan z“ a prstom ukázala na obrazovku, kde práve hrala Rihanna, ale očividne jej to neprekážalo.
„Psst.“ Trošku som ju ohriakla a ďalej pokračovala. „Vypýtal si odo mňa telefónne číslo, dnes sme boli spolu v parku a nanešťastie nás stihol odfotiť istý dosť „známy“ fotograf, a tak mi Niall musel všetko vysvetliť. Kto je, čo robí.. Neverila som mu, preto som musela ísť kúpiť časopis a vtedy som všetkému pochopila.“
Ďalej som jej hovorila všetko ešte raz od začiatku, ako som sa strápnila s mobilom, ako nám bolo super v parku aj to, ako sme počúvali ich pesničky. Nevedela som či mám spomenúť aj to, že nám prekazila bozk, ale je to najlepšia kamarátka a chcela som vidieť jej výraz v tvári, keď jej poviem že som bola pár centimetrov od tých nádherných očí a jemných pier. Počúvala, ani nežmurkla a myslím, že ani nedýchala.
Bolo 10 hodín, keď sme všetko prebrali. Samozrejme, svadba jej a Harolda (naučila som ju aj na Hazza) bola v suchu a Mimina a Louisa rovnako. Povedala mi, že Liam má už priateľku, istú Danielle, ževraj je tanečnica a sú spolu šťastní. Okolo pol 11 sme obe boli tvrdé. Ja ráno vstávam do práce a ona už mala vypité viac než dosť. Ešte som stihla kuknúť na mobil či mi Niall nenechal správu, žiaľ nie. Nevadí, veď aj zajtra je deň.
 |
| Nicol |
 |
| Sophiin byt |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára