Sophia
Ráno som si ponaťahovala všetky svaly a po rannej
hygiene a samozrejme raňajkách, v podobe bebe keksov s jogurtom,
som hodila očkom do mojej skrine. Trčala z nej mikina a tepláky. Už
dlhšie som chcela opäť začať behávať. Na Slovensku som behávala aspoň každý
druhý deň a tu som to popri v škole a celkovo nestíhala. Myslím,
že teraz by bol vhodný čas do toho vhupnúť. Mám čas a beh mi vždy
prečistil myseľ a lepšie sa mi sústredilo na učenie. Teraz sa mi to bude
hodiť, na budúci týždeň sú maturity a mne to do tej hlavy nejako nejde.
„Idem na to.“ povedala som si sama pre seba, podišla
k skrini a vytiahla môj športový úbor. Natiahla som sa do šedých
teplákov a červenej mikiny, zapla si vlasy a ešte raz napila
z minerálky. Chvíľu mi trvalo kým som našla slúchadlá od MP3, ale keď
sa tak stalo nebránilo mi nič dať sa na odchod. Zdolala som tých pár schodov,
hudba v ušiach mi už hrala a tak som si veselo pospevovala. Bola som
šťastná, s Niallom nám to klape, doma je všetko v poriadku. Áno bola
som šťastná, až pokiaľ som neotvorila vchodové dvere. Oslepili ma blesky
fotoaparátov a niečo sa pýtali desiatky novinárov a reportérov. Keďže
som mala slúchadlá nič som im nerozumela, ale popravde ani nič nevidela,
pretože blesky fotoaparátov boli také silné, že sa mi pred očami objavovali iba
oni a nie ľudia. S dušičkou som si jedno slúchadlo vytiahla
z ucha a snažila sa rozpoznať čo tí zvedavci odo mňa chcú.
„Slečna Sophia, ako dlho ste s Niallom Horanom?“ chcel
vedieť prvý.
„Ste s ním pre lásku alebo len pre peniaze
a slávu?“ pýtala sa zase žena pri ňom.
„Myslíte si, že chudobné dievča zo Slovenska má šancu chodiť
s takou hviezdou?“ tak to už dostala aj mňa. Nechápem ako zistili kde
bývam, koľko som s Niallom sme už povedali včera a to, či som
s ním pre slávu a peniaze ma naozaj ranilo. Slzy som mala na krajíčku
a mala som chuť ujsť a nikdy sa nevrátiť, ale moje nohy nechceli
poslúchať. Len som tam tak stála a nemo na nich hľadela.
„Vášho otca zabili pre únos dvoch detí?“ tak toto bol už
vrchol. Môjho otca nebude nikto osočovať. Nemala som síl im oponovať, iba som
sa otočila a teraz už aj s plačom bežala naspäť do bytu. Hodila som
sa na posteľ a vzlykala. Ako zistili
kde bývam? Odkiaľ vedia, že môj otec je mŕtvy a ako..
„If you ever leave me
baby..“ mobil na stolíku začal zvoniť a tým mi dal najavo, že mi
niekto volá..Nicol. Utrela som slzy a s cieľom, aby nespoznala že som
plakala, som zdvihla. Aj tak mala
v posledných dňoch toho veľa, nebudem jej pridávať ešte aj moje starosti.
„Ahoj Nicol.“ snaha o pokojný hlas.
„Zlato, si v poriadku?“ dnes je fakt čudný deň,
a to je len ráno.
„Prečo? Stalo sa niečo?“
„Aha tak si to ešte nečítala. Choď na FB, poslala som ti
jeden link. Zlato som s tebou, neboj nie si na to sama. Mám ťa rada
pamätaj si to.“ nechápala som.
„Aj ja ťa mám rada, ale čo sa deje?“
„Vysvetlila by som ti to, ale idem s mamou na obklady,
musím pá, cmuk.“ poslala mi mobilovú pusu a zložila. Zapla som teda
notebook, prihlásila sa na Facebook a čo som videla ma šokovalo. Mala som
vyše 2000 žiadostí o priateľstvo, a tento počet sa stále zvyšoval,
vyše 3000 správ a upozornení ani nevravím. Išla som teda do tých prijatých
správ a snažila sa nájsť Nicol. Mala som tam správy od nespočetne veľa
ľudí, ktorých som buď poznala iba z videnia, tých bolo málo, alebo
nepoznala vôbec. Boli aj z rôznych krajín, svetadielov a kontinentov.
Konečne som našla správu do Nicol:
„Zlato
som s tebou, neber to vážne a drž sa..“ klikla som na link hneď pod tou jednou vetou
a začítala sa. Ohromil ma hneď nadpis.
Horana zbalila chudoba?
Včera
v popoludňajších hodinách sa nám podarilo prichytiť Nialla Horana, člena
známej chlapčenskej speváckej skupiny One Direction, na rande s istým
neznámym dievčaťom. Pána Horana sme zastihli aj pred týždňom aj pol ako
v rovnakom parku obletuje tiež nejaké dievča, že by to bola tá istá? Alebo
má náš írsky blondiačik viac priateliek? Po rozhovore, ktorý poskytol najmä
spevák, pretože slečna sa nechcela prezentovať, sme sa dozvedeli, že ide
o jeho novú priateľku Sophiu. Chodia spolu už skoro dva týždne,
a podľa jeho slov sa skutočne ľúbia. Jeho rodičia ju ešte nepoznajú, ale
že vraj sú s ich vzťahom oboznámený. Žeby sa za ňu hanbil? O Sophii
sme pátrali ďalej. Exkluzívne pre vás, naši milí čitatelia sme zistili, že toto
neznáme dievča je pôvodom zo Slovenska, je to chudobná krajina v strede
Európy, ktorá už teraz nemá veľkú budúcnosť, hlavne čo sa financií týka. Sophia
má jednu sestru, Michaelu a matku, ktorá berie sociálne dávky a tým
ožobračuje už teraz chudobné Slovensko. Otca nemá, bol uväznený za únos dvoch
detí, počas svojej vojenskej misii v Iraku a vo väzení umrel. Priateľka
známeho speváka študuje na miestnej strednej škole a teraz je
v maturitnom ročníku. Škola jej ide primerane, ale v angličtine má
stále medzery. Veď čo si myslí, nikdy nebude ozajstná Angličanka. Na jazyk sa mi rysuje otázka, je táto na
pohľad možno pekná Slovenka so známym spevákom len pre peniaze alebo je tam aj
náznak lásky? Posúďte sami. Bližšie informácie sa vám budeme snažiť podať už v
najbližších dňoch.
Po tvári mi stekali slzy, ale nie od smútku, skôr od hnevu.
Ako sa opovažujú takto hovoriť o mojej rodine? Moja matka nie je žiadna
zlodejka, pracuje a otec zomrel po nehode lietadla a nie za únos detí
vo väzení. Hnev som mala v každej nervovej bunke môjho tela. Mala som sto
chutí nájsť toho idiota čo to napísal a pomstiť sa mu za každé jedno
slovíčko čo napísal. Radšej som tú stránku zavrela, nemala som síl ju znovu
čítať alebo sa len pozerať na našu fotku pod ním, na ktorej ma opísali ešte raz
ako najväčšiu zlatokopku. Išla som znovu na FB a otvorila som správy. Ak
som pred chvíľou plakala od hnevu teraz už od smútku. Správy som prebehla len
zbežne, ale slová ako nenávidím ťa, drž sa od neho ďalej je môj, si to najškaredšie dievča na svete, zomri, u bitch! zabijem ťa!
a mnohé iné tohto charakteru sa nedali nevšimnúť si. Prečo? Ublížila som im nejako? Myslela som si, že fanúšičky držia
chlapcom prsty vo všetkých ohľadoch, až teraz mi došlo, že včerajšie
zverejnenie nášho vzťahu bola tá najväčšia chyba a že Liam mal vo všetkom
pravdu. Nemala som na nič chuť ani síl, notebook som aj bez odhlásenia sa
z FB, kde sa mi stále zvyšoval počet správ, upozornení a žiadostí na
priateľstvo, zaklapla a schúlila sa do klbka. Ja a všetky moje
myšlienky. Tie mi teraz veľmi nepomohli, lebo mi stále pripomínali novinárov,
ten článok a všetky tie správy a hlavne včerajší rozhovor
s Liamom. „Novinári sa jej držali
asi 2 týždne tesne za pätami a nemohla spraviť nič bez toho, aby to
nevedeli. Rovnako aj fanúšičky, vyhrážali sa jej a rovnako ju všade
prenasledovali.“ stále som si opakovala to isté.
„If you ever leave me
baby..“ na mobile sa mi rozsvietilo meno Niall a moja fotka
s ním, ktorú sme urobili minulý týždeň u nich doma. Ešte stále som
plakala a tak som to nechala zvoniť. Ak by som to zodvihla spoznal by
fakt, že som plakala a veľmi by sa zľakol.
Telefón zvonil ako o dušu a po 3 zmeškaných hovoroch a 2
správach typu Si v poriadku? Nestalo
sa nič? som sa mu ten štvrtý
telefonát, ešte stále s roztraseným hlasom a občasnými vzlykmi
prijala.
„Sophia, haloo, si v poriadku, stalo sa niečo, prečo mi
nedvíhaš?“ práve tomuto som sa chcela vyhnúť.
„Niall, j-ja..“ zlyhal mi hlas a rozplakala som sa,
neviem mu klamať, jemu nie.
„Jeremyyyy, hneď som tam.“ nestihla som ani namietať
a už som počula len pípanie. Postavila som sa teda z postele
a zamierila rovno do kúpeľne. No
paráda. Oči opuchnuté a červené, sople by bolo tiež vyfúkať a tá
červené mega mikina je vpredu trošku špinavá. Tí novinári si dnes na mne opäť
zgustnú. Po približne 15 minútach som išla do kuchyne napiť sa a ako som
prechádzala popri malom okienku, z ktorého vidno na vchodové dvere, teda
vidno ako vidno, mám tam vtrepaný kvet takže podľa možností, som počula veľkú
vravu a stále opakujúce sa meno Niall. Možno
je už tu.
Z mojich dohadov ma vyrušilo klopanie na dvere. Pobrala
som sa teda, slimačím krokom otvoriť. Vydýchla som si, keď v nich stál
Niall a nie nedajbože nejaký novinár, ktorý by sa opovážil prísť až
k mojím dverám. Bol oblečený dokonale, aj keď vlasy a rozospaté oči
naznačovali, že len teraz vstal. Bledé veci mu naozaj idú, len zvýrazňujú jeho
oči a jasnosť v nich. Nič sa ma nepýtal ani nevravel, len vošiel dnu,
nohou zavrel dvere a uväznil ma vo svojom náručí. Nechcela som plakať, ale
jednoducho sa mi to nedalo zastaviť. Rovnako ako pred istým časom, keď Nicolina
mama mala nehodu a ja som takto plakala, sme s Niallom stáli
v rovnakej polohe. V strede mojej izby, ja plačúca v jeho náručí
a on utešujúci. Deja vú?
Hodnú chvíľu sme tam len tak stáli a keď som prestala
s plačom už nadobro a zaplietla som si prsty do Niallových vlasoch
vzadu na krku, asi už spozoroval, že som v pohode. Odtiahol sa odo mňa,
pozrel do tých mojich uplakaných očí a neposlušný brčkavý vlas, ktorý sa
dostal z drdola, chytil a dal mi ho za ucho. Len som sa pousmiala
a pritiahla som si ho na pery. Toto je liek na všetky problémy
a boliestky. ON!
„Sophii, čo sa stalo? Ak je to za tých novinárov pri vchode,
Paul sa to už snaží vybaviť. Ako som šiel hore po schodoch volal som mu
a rovnako aj Harrymu. Povedal mi, že by sme mali prísť k nám domov,
aspoň na dnes, kým sa to tu neupokojí. Novinári aj tak nevedia, kde presne
bývame, tak si aspoň oddýchneš.“ presunuli sme sa a sadli na moju posteľ.
Opretí o stenu sme si užívali prítomnosť jeden druhého.
„Niall n-nejde o nich..“ S. nerozplač sa! „ide hlavne o ich otázky a..“
„Počkať, ty si s nimi hovorila? Ja som si myslel, že si
ich iba videla.“ bol prekvapený.
„Chcela som si ísť zabehať, tak som sa obliekla
a chcela ísť von, ale tam ma prepadli a pýtali sa ma hlúposti,
vlastne na veci, ktoré sú vymyslené a oni si to chceli len potvrdiť.“ ešte
tuhšie ma objal.
„To mi je naozaj ľúto, n-nechcel som ťa ohroziť.“ vyčítal si
to. No to som tomu dala.
„Niall, nie je to tvoja vina, ale títo novinári neboli to
najhoršie.“ vstala som od neho
a bez všímania si jeho prekvapeného výrazu som išla zobrať notebook, ktorý
som následne zapla. Vrátila som sa naspäť k nemu na posteľ a keďže na
Facebooku som bola ešte stále prihlásená mal možnosť vidieť počet mojich správ
a všetkého ostatného, ktorý sa za tú pol hodinu od môjho zaklapnutia
notebooku, skoro zdvojnásobil. Čudoval sa, ale ja som mu nič nevravela, na to
ešte príde čas. Nechcela som sa hrabať v tej kope správ a hľadať tú
od Nicol, šla som na to jednoduchšie – cez históriu. Klikla som na odkaz
a opäť sa mi pre očami objavili tie klamstvá v podobe článku.
Notebook som podala Niallovi a ten sa začítal. Bola som ticho, ani som sa
na neho nepozerala. Oči som zavrela a užívala si to, že je so mnou
a ochráni ma.
„Toto okamžite musia stiahnuť z internetu, sú to samé
klamstvá, ani jedna vec nie je pravdivá, vlastne iba to, že sa voláš Sophia,
ale možno aj to v najbližšom vydaní dopletú. Ja idem okamžite volať
Paulovi, aby..“
„Pštt.“ zapchala som mu ústa dlaňou „Niall upokoj sa prosím
ťa. Ja viem, že si nahnevaný, neboj aj ja som bola, ale aspoň sa upokoj
a nesprav niečo čo budeš po tom ľutovať.“ nechcem, aby sa dostal do
nejakých problémov s novinármi.
„Takže ty si myslíš, že to nechám len tak? Urážali teba,
tvoju krajinu, rodinu a z otca spravili únoscu storočia.“ bol nahnevaný
viac než dosť.
„Niall, ja viem, ale novinári ma dokážu ohroziť len slovne,
viacej by som sa bála tohto.“ notebook som si opäť zobrala k sebe
a ukázala mu mnohé nenávistné správy od „fanúšikov“. Pri slovách ako zomri! alebo zabijem ťa! ho striaslo a moje očí chceli znovu spustiť
Niagarské vodopády. Chceli? Oni aj
spustili, pretože ma znovu premkol strach, nie len o mňa, ale teraz keď
poznajú aj moju rodinu, mohli by ublížiť aj im. Nepoznám ich, možno sú to len
slová ako do vetra, ale čo ak sú to nejakí psychopati čo si ma pri najbližšej
príležitosti niekde odchytia a ublížia. Rovnako aj Niallovi.
Niall
Oni sa jej vyhrážali
smrťou! Len toto jedno ma teraz trápilo. Neprežil by som, keby sa jej niečo
stalo. Nikdy by som si to neodpustil. Ľúbim ju a je tou najlepšou osobou na
svete. Je ako anjel, ale bez krídel, tie sa jej po dopade na zem z neba
asi zlomili, ale aj tak je dokonalá. V takýchto chvíľach nenávidím fakt,
že ma každý pozná. Ak by som bol len obyčajný chalan, ktorý býva
v Londýne, možno len kvôli škole, mohol by som byť so Sophiou bez takýchto
ťažkostí. A ešte k tomu všetkému je tu tá vec, čo jej musím povedať. Ach, dnes fakt nie je na to dobrý čas, ale
musím jej to už konečne povedať. Bola zamyslená a tak som si ju lepšie
privinul na hruď a spoločne sme si trošku zdriemli. Teda ja som si
zdriemol, Sophia naozaj zaspala. Ten plač a celkovo toto ráno ju naozaj
unavilo. Vymotal som sa z nášho objatia a išiel do kuchyne. Našiel
som tam vajíčka, tak som spravil praženicu. Možno dnes ešte nejedla a aj
keď áno, isto bude ešte hladná. Ako som sa tak obracal v kuchyni zrazu ma
okolo pása objali dve jemné ruky a ja som, dobre zľakol som sa a aj
ma myklo, ale hneď som k nej otočil a pobozkal ju. Bola nádherná,
taká rozospatá a ešte omámená.
„Dobré ráno slniečko.“ usmievala sa. To je dobré znamenie.
„Dobré.“ do reči jej veľmi nebolo tak som jej len naznačil,
aby si sadla a pred nos som jej dal tanier s praženicou. Oči sa jej
okamžite rozžiarili a pustila sa do jedenia. Ja som si dal tiež, veď ako
by to bolo. Po spoločnom obede sme sa ešte chvíľu rozprávali, aj o tom
článku a správach, ale bol som opatrný, nechcel som riskovať, aby sa znovu
rozplakala. Novinárom pred vchodom už bolo o dosť menej ale stále tam
nejakí boli.
„Tak čo, ideme k nám?“ opýtal som po chvíle ticha
a okom zavadil o suchú ružičku na stene, ktorá mi pripomenula náš
spoločný bozk. Včera to boli dva týždne.
„Ja neviem, nechcem chalanov otravovať a musím sa učiť
matematiku. A vlastne ako prejdeme okolo tých novinárov, myslím, že
nepustia teba a nie oboch.“ trápila sa zbytočnosťami.
„Za prvé, nikoho nebudeš otravovať, chalani ťa majú radi
a vždy sa na teba tešia, sám Harry povedal, aby si prišla, no možno chce
vedieť niečo o Nicol, ale aj tak sa to ráta.“ pousmial som sa. „Za druhé,
s matematikou ti môže pomôcť Lou, ja viem vypadá ako retard, ale
s číslami mu to naozaj ide. Mne vždy vyráta koľko cukríkov mi
z peňazí ešte vyjde. A za tretie, o to sa ty báť nemusíš. Nič
nám nespravia.“ s pochybovačným úsmevom prikývla a šla sa obliecť. Ja
som zatiaľ ešte našiel nejaké Bebe keksy a po ich skontrolovaní, dobre
zjedení, som ju čakal pri dverách. Mala oblečené len obyčajné rifle, ale
červené tričko obopínalo jej útly pás a zvýrazňovalo jej krivky. Hovoril som, anjel. Poobzerala sa či
niečo nezabudla, v ruke držala učebnicu z matematiky a po dôkladnom
zamknutí bytu sme ruka v ruke išli na pospas novinárom. Ako som čakal,
otvorili sme dvere a foťáky začali cvakať o dušu. Z každej
jednej strany iná otázka alebo konštatovanie.
„Nechajte nás prejsť.“ to jediné som povedal a viedol
Sophiu do auta. Jeremymu som povedal, že ideme domov, on len prikývol
a naštartoval. Sophiu som si privinul k sebe a cestujúc do nášho
domu som jej zašepkal.
Juj..po dlhom čase zasa komentujem..snáď od teraz budem už stále..no uvidím ako mi bude vychádzať čas..tak ale aspoň sa chcem ospravedlniť, za to že som tak dlho nekomentovala :(..mrzí ma to..snáď už sa to zmení :)
OdpovedaťOdstrániťA teraz k časti(lepšie povedané k častiam :))...táto aj všetky ktoré do teraz boli...sú úplne MEGA ÚŽASNÉ :* ♥...parádne píšeš Januška :*...snáď sa to s tými novinármi dobre vyrieši :)..nech to hlavne Sophia prežije :D :)...
Už sa teším na ďalšie takéto úžasné a ešte úžasnejšie (ak sa to vôbec ešte dá :D) časti..
..Love you so much :* ♥..
*Veroo*
ďakujem moja :) netráp sa, ja som rada za každý jeden koment a nemusí byť ku každej časti, aj keď poviem pravdu je to super pocit, že vieš, že čo baví teba baví aj ostatných, rada píšem aj keď tiež som v poslednom čase veľa toho free time na písanie nemala, ale ja sa tiež polepším :D ďakujem ešte raz :)
Odstrániťtak zase to bolo super :) a inak krásne si opísala Slovensko :D zasmiala som sa :D krajina bez budúcnosti :D no čo, ale napísala si len čistú pravdu :)a chúďa Sophia, ešteže došiel Niall ;) zas bol strašne zlatý, milý a pozorný :) aj jedlo spravil :D a najlepšie bolo ako povedal, že Louis je dobrý v matematike :D ... btw som rada, že ste to z blogom vyriešili :) snád už nebudete mať také problémy ;) (Moni)
OdpovedaťOdstrániťďakujem moja :) poviem ti pravdu, tvoj koment mi strašne chýbal a bála som sa, že si zablúdila a nenašla nový blog, ale som rada, že si tu :D no tak Slovensko, ale zase až také zlé to nie je, ja som chcela, aby to zveličili :D no tak Lou, ja neviem či je dobrý v matematiky, ale tu bude :D :D Janii :)
Odstrániťja strašne rada píšem komenty keď viem, že ťa to poteší ;) a že mi odpíšeš :) ... ja by som nemala pokoj keby nenájdem váš blog strašne rada čítam tvoju FF, tak som to nejako zvládla :D ... ale no nie je to tu ani najlepšie :D Slovensko je už raz také :D lepšie povedané-máme šikovných politikov :D ...dobre :D nech je teda dobrý v matike, aspon to bude zaujímavejšie :)
OdstrániťPLEASE CAN U STOP WITH SPAMING!!!! THANK YOU!!!!!!! ADMIN JANII!!!! S.T.O.P. I.T. !!!
OdpovedaťOdstrániťAwsome site! I am loving it!! Will come back again.
OdpovedaťOdstrániťI am bookmarking your feeds also.
Feel free to surf to my web blog: http://wuwpii.forum.mythem.es/backslidden/glasswort/enebolig/scyphistomoid