sobota 23. júna 2012

England, London, Love 12th

zlatíčka moje :* prepáčte za omeškanie, časť mala byť už včera, ale nejako nevydalo..túto časť venujem mega special mojej Mimi, ktorú som bola včera kuk na liečení (aspoň som sa stretla aj s kamarátmi z pred roka) a ja viem, že sa tam nudíš, tak si čítaj príbeh dookola :D :D :* ľúbim ťa a chýbaš mi :) ale včerajšok bol náš a aj Macíkov :D :D veď ty vieš..tak sa len drž a ja ešte prídem!! :* miss u
P.S. z účtovníctva mám... za 1...juchúúúúú teším sa :) :) a už len hope u like it and coment!! :* 

Len tak sme spolu s Niallom ležali na posteli, buď sa rozprávali alebo jemnými, občas vášnivejšími bozkami prerušovali to ticho, keď sme nejakú tému dokončili . Nemôžem však povedať, že sme sa nemali o čom rozprávať. Pripadalo mi to, ako by som Nialla poznala už dlho, rozprávali sme sa ako starí dobrí kamaráti a často krát sa aj dopĺňali a tém, v ktorých sme sa zhodli bolo nespočetne veľa.
„Sophii?“ spýtavo sa pozrel a jeho oči sa spôsobené malou zažatou lampičkou na stolíku hneď vedľa posteli, leskli.
„Áno?“ ešte stále som sa hrala s prstami na jeho pravej ruky.
„Koľko budeme mať detí?“ začala som smiať. Poznáme sa dokopy šesť dní, pred cca 20 minútami sme sa dali oficiálne dokopy, ešte sme si ani nevyznali lásku (teda, myslím aspoň slovne :D)a on už so mnou plánuje deti? Začal sa smiať so mnou, veď čo iné sa malo diať.
„Niall, ja neviem či chcem teraz deti. Bolo by fajn najskôr doštudovať.“ zložila som si hlavu na jeho hruď a spokojne zavrela oči. Nič mi nechýbalo.
„Za to ja chcem detí jedenásť!“ zvolal a ja som si dlaňou buchla po čele. To budem ako jabloň? Každú jeseň?
„Čo budeš robiť pre Boha s toľkými deťmi Niall. Vari ich len nechceš zjesť?“ to som sa už smiala viac než dosť.
„Nie, čosí. Spravím futbalový tým a Horanovci to vyhrajú na Majstrovstvách sveta. Ja budem trénovať a ty sa budeš starať o dresy a občerstvenie.“ mal to naozaj premyslené.
„Aha, no tak ďakujem pekne. Ak budú všetky naše deti takí žrúti ako ty, na každý tréning nám treba minimálne nákladiak a mimo to, to budú hrať futbal akože aj dievčatá?“ chcela som sa dozvedieť na čo všetko sa pripravil.
„No vidíš, na tom som nemyslel.“ tentoraz si tresol po čele on. „Mám ďalší plán.“ To som teda zvedavá. „Nestanovíme si presný počet detí, vlastne môžeme skončiť keď chlapcov bude 11. Koľko dievčat bude medzi tým to sa už ukáže. A ony budú roztlieskavačky pod, samozrejme tvojím vedením.“ pobozkala ma do vlasov.
„Ehm, nejako nepočítaš s tým kto ti tie deti porodí. Prepáč, ale za to či sa narodí chlapec môže práve muž, a ja odmietam vynosiť a porodiť viac ako 3 deti.“ vyplazila som mu jazyk.
„Tak to sa ešte uvidí.“ vymotal sa z nášho spoločného objatia a ľahol si na mňa. „Uvidíš ako sa ti robenie malých Horanov bude páčiť. Nebudeš chcieť prestať.“ zasmial sa a už sa nado mnou skláňal a voľnou rukou, pretože tou druhou sa podopieral, mi rozopol tri zamatové gombíky na mojom svetríku. Bozkával ma stále vášnivejšie, ale s takou láskou. Nespravil nič čo by sa mi nepáčilo alebo, čo by som nechcela. Môj svetrík už bol niekde mimo postele a zálusk si robil aj na supermanovské tričko. Pomaly nadvihol lem modrej látky a chladnými prstami jemne prechádzal okolo môjho pupku. Spôsobovalo mi to zimomriavky a moje srdce mi šlo vyskočiť z hrude. Prstami pokračoval vyššie a keď mu chýbalo len pár centimetrov, aby sa dotkol kostice na mojej podprsenke, ktorú by následne isto potiahol smerom k sebe, a to by malo za následok zastavenie mojej srdcovej činnosti, niekto s rachotom, samozrejme bez zaklopania, čo by sa nám v tejto situácii dosť hodilo, rozrazil dvere na Niallovej izbe. V nich sa objavili dve hlavy. Jedna brčkavá a tá druhá šišatá.
Ostala som červená ako paprika a Nialla sa zo seba doslova zhodilo a tričko som mala v momente natiahnuté asi až po kolená. Samozrejme som už šmátrala po svetríku, a to všetko v rýchlosti svetla. Tí dvaja retardi si ešte, aby toho nebolo málo, dali päť a s ospravedlňujúcimi výrazmi, s veľkou trochou škodoradosti, spustili.
„Prepáčte, ehm my sme vás naozaj nechc..“ začal Lou.
„Larry, okamžite vypadnite!!“ Niall do nich z fleku hodil vankúš a oni sa pre istotu, aj z ďalšej prípadnej paľby, skryli za zatvorené dvere. Tie im očividne neprekážali, tak spokojne pokračovali v konverzácii. Alebo v samomluve?
„Vidíš toto sú mrkvoviny Harry, ako sa patrí.“ uchechtávali sa, asi si mysleli, že šepotom. Žiaľ nie.
„Hej vy dvaja v posteli, a Sophii to sexi bruško sme videli!“ opäť smiech. Vykokcú sa dnes?
„Chceme ísť pozerať  nejaký film. Rozmýšľali sme, že horor, aby sme sa tuto ja a Harry mohli na seba lepiť. Naveľa, sa môžete aj vy dva. Tak čo vy nato ?“ Niall už chcel po nich zhúknuť, ale ja som mu zapchala ústa a s pokojom v hlase, aj keď v tvári ešte stále červená, odpovedala.
„Áno, prídeme. Dajte nám minútku a sme tam.“ Niall si len vzdychol a pomaly sa dvíhal na nohy.
„Vidíš, ja som ti vravel, že pôjdu. Asi neboli v tom najlepšom.“ tí dvaja sa stále vo veľkom bavili a až po Niallovom „slabom“ odkašľaní asi zistili, že by bolo bezpečnejšie odísť.
„Ako si ich nazval Larry? Zase nejaká prezývka?“ Asi by som si ich mala zapisovať. Veď len Harry je Hazza a Harold a asi aj Larry a čo ostatní? Uvažovala som naozaj vážne.
„No to je tá ich Bromance, vieš furt spolu, tak ich fanúšikovia nazvali Larry Stylinson. Vieš spojenie ich mien. Takýchto kombinácii máme veľa, vlastne každý s každým.  Napríklad ja a Louis = Nious, ja a Liam =Niam a rôzne iné.“ Koho už čo nenapadne.
„Prepáč, ale..“ smiala som sa „Príde mi to fakt čudné.“ Hľadala som svetrík, ešte stále so smiechom.
„Samozrejme, že máme aj prezývky, teda nie len Hazza. Ja som Nialler, koncovka ako Directioner, Louis je tiež Carotman alebo myslím ešte nejaký Gankster či ako, ani sám neviem. Zayn je Zayner alebo po novom Zaynátor, Liam je Daddy Directioner. A myslím, že ešte mnoho iných, ale tieto sú také naj.“ čumela som s otvorenými ústami. Kto to vymýšľa?
„Mne budú stačiť vaše obyčajné mená, teda až na Hazzu, na to som si už zvykla. A Larry tiež použijem, aspoň bude Lou vyvedený z mieri.“ Už komplet oblečená a dúfam, že bez červene v líčiskách som sa spolu s Niallom vybrala za ostatnými do obývačky.
„Konečne ste tu.“ Povedal Lou a posunul sa na gauči smerom k Harrymu. Teraz neviem či preto, aby sme si mohli sadnúť alebo, aby sa mohli na seba lepiť. Asi to druhé. Posadili sme sa teda na už vopred vyhriaty gauč a moje srdce poskočilo, keď som videla Zayna ako sa usmieva. Aspoň, že mu je už fajn.
„Tak čo to ideme pozerať?“ Spýtal sa Niall.
„Voľba padla na „Kruh“, veď vieš Harryho láska.“ v duchu som sa zasmiala, lebo som si spomenula na moju a Nicolinu „dámsku jazdu“ a pri pohľade na „Niallov“ klip sme si žiadali len to, aby sa stalo presne to, ako v tomto filme. Ktovie ako sa má vlastne Nicol, mala by byť s mamou v Rugby, v tom Wellnese, nie? Z kuchyne sa k nám vyrútil Liam, v ruke držal pukance, veď aké by to bolo kino bez maslového zázraku?
„Nebojíš sa?“ pritiahol si ma Niall ešte bližšie, teda ak sa to vôbec dá. „Lebo ak hej, ja ťa ochránim neboj.“ žmurkol na mňa.
„Nie nebojím. Tento film som už videla niekoľko krát, tak ma nič nemôže prekvapiť. A vlastne, vôbec nie je strašidelný. Skôr taký divný.“ zasmiala som sa.
„Pšššššt.“ Harry po nás hodil jeden pukanec a tak sme radšej sedeli potichu ako päť peňazí. Lepšie som sa usadila, položila hlavu na Niallovu hruď, ten odniekiaľ vytiahol deku a zakryl nás ňou. A tak sme takto, v spoločnom objatí sledovali. Spustila sa začiatočná zvučka a ...

„Sophii, zlatko, zobuď sa..“ Rozlepila som oči a pozerala priamo do tých jeho, nádherných.
„O Preboha! Ja som zaspala? Koľko je hodín? Musím ísť domov, zajtra mám školu a..“ Ako to, že som zaspala ?
„Zlato, kľud, je pol 10 a môžeš kľudne spať tu. Vlastne my sme s tým už trošku aj počítali. Jeremyho sme poslali domov a môžeš spať v mojej izbe, ehm teda aj so mnou. A Lou už išiel hľadať tričko, v ktorom budeš spať. Podotýkam JEHO tričko. Si moja priateľka, ja ti mám dať predsa svoje tričko, nie?“ bol zlatý ako to všetko naplánoval a trápil sa ešte aj s tričkom.
„Niall, ďakujem, ale prepáč, ja naozaj potrebujem ísť domov. Zajtra mám školu a...a potrebujem svoju posteľ.“ zasmiala som a už dvíhala na nohy. Trošku ma zanieslo, veď som iba teraz vstala.
„Naozaj si to nechceš rozmyslieť? Ja by som bol rád keby tu ostaneš a ráno by ťa Hazza zaviezol priamo do školy.“ vypúlil psie oči. Ach..
„Som si istá.“ pohladila som ho po líci. „Len ako sa vlastne dostanem domov?“ Toto mi nedošlo.
„Ja ťa odveziem.“ zo zeme sa postavil ešte stále veľmi čulý Harry. Niall na neho v momente hodil pohľad nasratého tigra, a tak radšej o pár centimetrov ustúpil.
„Neboj sa Irish boy, nebudem hádzať zvodné pohľady a ani „flipy“.“ zasmial sa a potľapkal ho po pleci.
„Tak to si myslím, že nebudeš. Drž sa od nej ďalej, je to moja kráska. Nájdi si inú.“  rozčuľoval sa Niall, ale to sa už Harry v predsieni obliekal červené sako a hľadal kľúče od auta.
„Idem po auto.“ zavolal a už ho nebolo. Niall ma zobral za ruku a ťahal k dverám.
„Ahojte  chalani.“ pozdravila som sa ostatným a všetci sa v momente zodvihli, že ma objímu.
„Nabudúce aj mrkvu. A bacha na výber trička.“ ešte ma stihol zvoziť Lou. Len som nemo prikývla a objala ho.
„Drž sa Sophia a príď nás ešte pozrieť.“ objal ma aj Liam. Zrazu mi srdce zastalo, lebo sa ku mne približoval Zayn.
„Prepáč za ten dnešok. Asi zlý deň.“ usmial sa a silno ma objal. Cítila som ako sa v jeho objatí topím. Sophia prestaň, máš predsa Nialla!
Konečne sme sa dostali k dverám. Z vonku bolo počuť slabé zatrúbenie čo značilo, že Harry je už pripravený. Pán šofér.
„Škoda, že neostaneš. Ale dnešok bol aj tak nádherný. Som rád, že si sa spoznala s chalanmi, ale..“ pritisla som svoje pery na tie jeho a chvíľu tam pobudla.
„Niall, žiadne ale, dnešok nepotrebuje žiadne ale.“ ešte raz som ho jemne pobozkala a objala a bez myšlienky, že by vonku mohla byť aj zima som sa vyrútila z ich krásneho a hlavne vyhriateho domu.
Ako náhle moje telo precitlo chladom striaslo ma. Trtúlila som teda do auta.
„Ahoj Harry.“ prisadla som si na miesto spolujazdca a pripútala sa. Ešte jeden pohľad na Nialla, ako vidím vôbec sa mu nepáči, že som v takom stiesnenom priestore práve s Haroldom. Ale naozaj sa nemusí báť, mne sa Harry až tak nepáči, aj keď je vážne milý, vlastne tak ako všetci. S úsmevom som mu zakývala a už sme cestovali.
„Harry naozaj ti veľmi pekne ďakujem, že ma odvezieš. Koľko je vlastne hodín?“ Vybrala som si z vrecka mobil. Fúú 20 neprijatých hovorov. ..od Nicol. Určite je v tom wellnese a chce sa mi pochváliť, že tam zbalila nejakého búchača alebo sa chce vypytovať ako som sa dnes mala. Nejdem jej už teraz volať, je skoro 10 hodín a aj keď viem, že isto nespí ja nie som spôsobilá na telefonát a nie pri Harrym.
„Kde to vlastne bývaš?“ polopatisticky som mu vysvetlila kde sa môj „barák“ nachádza.
„Aha, tam to poznám, raz som tam mal rande s nejakou kočkou, počkaj nebolo to s tebou.“ žmurkol na mňa.
„Nie, určite to nebolo so mnou.“ zasmiala som sa. „A Harry vieš čo si sľúbil Niallovi, žiadne zvodné pohľady.“ hodila som vážny výraz.
„Jasné, jasné. Už som ticho.“ upriamil svoj zrak na cestu.
„A vlastne randíš teraz s niekým?“ nedalo mi byť len tak potichu.
„Nie, prečo? Hlásiš sa?“ a znovu ten pohľad.
„Mám Nialla, zabudol si?“ vyslúžil si jemný buchnát do ramena. „Ja len, poznám jedno dievča, dobre je to moja kamarátka, ktorá by za stretnutie s tebou dala čokoľvek.“ očká mu zažiarili ako každému chlapcovi, ktorý sa dozvie, že sa niekomu páči. Aj keď on sa páčil miliónom dievčat na celom svete. Ešte posledná zákruta a som konečne doma.
„Povedz mi niečo o nej.“ vyzvedal.
„Je to strašne strelená blondínka a myslím, že v niektorých veciach, hlavne v úchylnostiach, by ste sa k sebe naozaj hodili. Volá sa..preboha Nicol.“ zastali sme pred mojím panelákom a tam na lavičke pred tou zlepeninou tehál a okien sedela v plači moja najlepšia kamarátka.
„Takže Nicol, to je pekné meno.“
„Nie, teda áno, ale..“ v rýchlosti som vybehla z auta a bežala som smerom k nej. Zbadala som len Harryho prekvapený výraz, ale počula som ako otvoril dvere a tiež vystúpil.
„Nicol, Nicol, preboha čo sa stalo.“ objímajúc som sa snažila upokojiť svoju kamarátku. Očividne si nevšimla, že presný meter od nej stojí chlapec jej snov. Muselo sa stať niečo vážne. Takúto som ju ešte nevidela.
„Sophia..“ vzlykla si a pevne ma objala okolo krku.
„Moja ...“ dych sa mi zastavil.

toto sú mrkoviny :D

1 komentár:

  1. To budem ako jabloň? Každú jeseň? :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD boha si ma zabila :DDDDDDDDDDDDDDDDD Jana

    OdpovedaťOdstrániť