a už len Hope u like it!! and don´t rememeber Coment! vaša Janii :* :*
Sophia
Otvorila som dvere a zbadala Nialla, opretého o stenu pri mojich dverách ako niečo ťuká do mobilu. Bol dokonalý. Bledé nohavice, modrá polkošeľa, jednoduchý svetrík a modré botasky. Existuje niekto krajší a zlatší?
„Ahoj.“ zoširoka som sa usmiala. O tomto okamihu snívam už druhý deň a zrazu sa ani len neviem pohnúť z miesta.
„Ahoj kráska.“ on vyzerá viac než úžasne a mne povie kráska? Zatiaľ čo ja som zamkýnala dvere od môjho jednoizbáka Niall schoval mobil do vrecka a pomaly sa približoval ku mne. Stretli sa nám pohľady a ja som vedela čo bude nasledovať. Prisal sa na moje pery a rukou si ma pritiahol bližšie k telu. Ja som si prsty zaplietla do jeho vlasov a hodnú chvíľu sme len tak stáli, opretí o moje dvere a užívali si našu chvíľku. Niall sa odo mňa odtiahol a ešte raz som mala možnosť pozrieť sa do tých hlbokých očí tak tesne blízko. Zobral ma za ruku a s prepletenými prstami sme sa pomaly pustili dole schodmi.
„Aký si mala deň?“ nechcela som mu hovoriť o tom incidente v škole, zbytočne by ho to možno mrzelo alebo by ho to naopak vôbec nezaujímalo. Ale taký podľa mňa nebol.
„Poznáš to, škola, rýchlo domov, rýchlo do práce a rýchlo z práce.“ zasmiala som sa.„Ale z tej psychológie som mala A+.“ trošku som sa musela pochváliť. Pustil mi ruku, objal ma okolo pliec a dal mi bozk do vlasov.
„Ehm, ďakujem za pochvalu.“ zasmiala som sa. Počas nášho „rozhovoru“ sme už stihli zísť k hlavným dverám. Niall mi samozrejme otvoril dvere a znovu ruka v ruke sme sa pohli smerom k autu. Jeremy vystúpil a dvere na aute nám tento krát otvoril on.
„Dobrý deň slečna Sophia.“ milo sa usmial a ja som mala chuť mu vyhovoriť to suché oslovenie, že slečna Sophia, viac by sa mi páčilo keby sa ku mne správal ako ku kamarátke. Mohol mať okolo 30ky čo si myslím, že je nie je až tak veľa. Keďže ma Niall súril do auta nestihla som mu nič povedať, tak som sa len tiež milo usmiala a ani neviem kedy a už sme cestovali.
„Chalani sa na teba už tešia. Hlavne Louis.“ šťuchol do mňa.
„Vieš čo nerob si zo mňa srandu. Som aj tak dosť vyklepaná, aj bez tvojich uštipačných poznámok.“ napravila som si tričko a dala si pás.
„Ale prosím ťa. Vyklepaná a z čoho? Snáď nie z nich. Ty jak živ nikomu neublížili. Iba ak sebe.“ začal sa smiať a rukou mi opäť, ako keď sme šli po schodoch, objal plecia a natisol sa na mňa. Takto v spoločnom objatí sme ticho presedeli celú cestu k nemu domov.
Jeremy zrazu zostra pribrzdil, stlačil akýsi čudlík a brána k jednému obrovskému domu, ktorý ako som sledovala cestu, ležal na juhu Londýna, sa otvorila. Prešli sme ešte pár metrov a potom sme zastavili.
„A sme tu.“ víťazne objasnil vlastne už dosť zjavné Niall. Odopla som si pás a krkolomne sa dostala z auta.
„Ďakujem Jeremy, auto môžeš dať kľudne do garáže, chvíľku sa tu zdržíme.“ Jeremy prikývol a už si znovu sadal za volant. Niall ma zobral za ruku, čo som hneď využila a silno ju stisla a s úsmevom na Niallových perách, akoby si domov viedol nejakú vzácnu trofej, sme kráčali k hlavným dverám. Otvoril nám dvere a v predsieni, z ktorej viedlo jedno obrovské vyrezávané schodisko si dal dole svetrík. Mne bolo dosť chladno a tak som si ten môj len napravila a rukávy natiahla ako najviac to išlo, vlastne až po končeky prstov. Keď som totižto nervózna mám strašne studené ruky a pri prípadnom zoznamovaní by som im asi pripadala ako mŕtvola.
„Chalani kde ste?“ s miernym krikom sa Niall opýtal do zjavne prázdneho, ale za to obrovského domu.
„Sme v obývačke!“ ozvalo sa a Niall ma len opäť zobral za ruku a ťahal akousi chodbou, myslím, že práve do obývačky. Čakala som, že tam stretnem 4 chalanov ako sedia na gauči, možno pozerajú televíziu alebo jedia, ale čo som videla som vážne nečakala...
Namiesto milých úsmevov alebo možno prekvapených výrazov sa na mňa vyškierali 4 vyšpúlené zadočky. Chalani boli totiž „prehodení“ cez operadlo gauča, akoby na zemi niečo hľadali alebo niečo zaujímavé našli.
„Ehm chalani.“ odkašľal si Niall a ja som čakala, že sa začne smiať, ale on mi chcel skôr zabrániť vo výhľade na tie štyri dokonalé pozadia. „Čo to stvárate? Veď som vám vravel, že prídem so Sophiou vy mantáci.“ to som už smiech nevedela udržať ja a dusene som sa rehotala.
„Hrali sme sa s tou tvojou zelenou loptičkou, vieš čo si dostal od tej brunetky z Ameriky. Vieš tá s tými veľkými pľúcami a ako si nám zapadla.“ neviem kto to povedal, ale tipujem Harryho alebo Louisa.
„Hmm tá.“ pridali sa k nemu ostatní traja. Zjavne im táto dievčina veľmi dobre utkvela v pamäti. Ktovie čo s ňou mali.
„Myslíte tú moju obľúbenú zelenú loptičku čo mi dala Lucy, ehm..“ áá takže Lucy, jemne som Niallovi šťuchla medzi rebrá. Ten to správne pochopil a radšej hneď zmenil tému. „Dobre chalani kašlite na ňu, veď sa nájde. Chcem vám niekoho predstaviť.“ Možno nevedeli, že som tam. Po celú dobu som bola totižto ticho a môj smiech nebol až taký hlasný.
„Mám ju!“ vykríkol jeden z nich a všetci sa pomaly otočili a so zdvihnutými obočiami posadali na gauč.
Zayn
„Mám ju!“ no konečne. Louis nás zachránil od Niallovej prednášky ako mu nemáme brať jeho osobné veci. Všetci sme sa teda pomaly otočili, ja som si stihol ešte napraviť vlasy a už som sa pozeral na najkrajšie dievča, aké som kedy videl.
„Chalani, tak toto je moja Sophia.“ hrdo prehlásil náš Írsky blondiačik a bledú brunetku objal okolo pása. Bola oblečená jednoducho, len rifle, tričko a svetrík, ktorého rukávy žmolila v rukách. Asi bola nervózna.
„Ahojte.“ jemným hláskom nás pozdravila a keby že nesedím, podlomili by sa mi kolená a gravitácia by ma už ťahala k zemi.
„Toto je Louis, Liam, Harry a nakoniec Zayn.“ postupne na nás ukazoval a keď povedal moje meno, oči sa nám stretli a ona mi venovala dokonalý úsmev. Jej bledá pokožka a hnedé jemné vlasy tvorili ten najdokonalejší kontrast farieb. Modro zelené oči zmätene pozerali, ale ako náhle pohľadom zavadila opäť o Nialla bola v nich láska. Ako to, že ju má Niall. Čo má on a ja nie? Prečo ju musel stretnú prvý? Toto jediné hrýzlo moje svedomie. Nedokázal som byť šťastný za Nialla. Moje srdce ju chcelo viac ako to jeho.
Sophia
Všetci sa na mňa milo usmievali, len Zayn pozeral akosi čudne. Ublížila som mu nejako?
„Doniesla si mrkvu? Hej a prečo máš supermanovské tričko. V tejto domácnosti som superman výlučne ja.“ spýtal sa a zároveň aj skonštatoval Louis a ja som len prekvapene vypúlila oči a stojac ešte stále pri Niallovi pokrútila hlavou.
„Louis daj jej pokoj, ona nie je Directionerka. Nevie o tvojej závislosti a detských nezmysloch.“ objasnil Niall a potiahol ma smerom k ďalšiemu menšiemu gauču, kde sme sa obaja posadili.
„Aha, tak prepáč. Myslel som si, že si naša fanúšička“ poškriabal sa na hlave „ale táto varianta sa mi tiež páči.“ prehlásil a odišiel neviem kam, ale keď prišiel naspäť s mrkvou domyslela som si, že asi do kuchyne.
„Tak Sophia, pracuješ alebo ešte študuješ? Niall spomínal, že nie si z Anglicka, ale myslím, že z..“ rozhovor začal Liam, ale ako vidím, názov môjho miništátika mu asi vypadol.
„Zo Slovenska.“ s úsmevom som ho doplnila. „A, áno, študujem na miestnej strednej škole, ale už som v maturitnom ročníku.“ odpovedala som mu, ale stále som na sebe cítila Zaynov pohľad. Aká som hlúpa, myslela som si, že s ním si bude rozumieť najlepšie, už len pre naše „vlasové“ zlozvyky, ale teraz si myslím, že ma skôr neznáša. Možno si myslí, že som s Niallom iba pre slávu alebo peniaze. Ale to samozrejme nie je pravda! Niall sa mi páčil už pred tým ako som vedela kto vlastne je. Ak bude treba, pokojne si to so Zaynom vybavím aj ručne stručne, aj keď pri pohľade na jeho vypracované ruky by som veľkú šancu asi nemala. Pár vecí sa ma opýtal ešte Liam, vlastne väčšinou o škole a trochu aj o Slovensku, ale to už Harry s Louisom nevydržali a na pretras si ma zobrali teraz oni.
„Sophia?“ s otáznikmi v očiach som sa na tých dvoch exotov otočila. Prišlo mi smiešne ako Louis dojedá už asi piatu mrkvu v rade a Harry si len stále napráva tie svoje povestné a Nicol stále ospevované a zbožňované „curls.“
„Tak čo, už ste tuto s blondiačikom praktizovali mrkvoviny?“ pohybom brady ukázal na Nialla, ktorý sa len zarehotal.
„Praktizovali čo? Prepáč, ale vôbec ti nerozumiem.“ začala som sa smiať. Veď čo iné, boli smiešni. Ako vystrihnutí z časopisu. Človek by si povedal, že budú strojení ako na väčšine fotiek, ale mne z nich bolo strašne smiešne. Bez pocikania od smiechu by som s nimi asi nevydržala jeden celý deň.
„No, že či už bolo šuch šuch v posteli.“ ahá, už viem kam tým mieri. Trošku ho natiahnem.
„Tak toto.“ zatvárila som sa tajnostkársky a ukazovákom pravej ruky som si poklepkávala po dolnej pere. „Louis neviem či táto téma je vhodná pre utorok večer a mimo to, za chvíľu pôjdeš spať a nechcem riskovať, že by si nemohol zaspať alebo by si mal veľmi živé sny.“ všetci, samozrejme okrem Louisa a Zayna, ktorý vyzeral, že ho táto konverzácia otravuje ba dokonca hnevá alebo uráža, sa začali smiať. Zayn to akoby už nevydržal, postavil sa a odišiel. Podľa zvukov som usúdila, že vybehol hore schodiskom a tresnutím dverí naznačil, že sa asi usalašil vo svojej izbe.
„Čo mu je?“ nedalo mi to. Až príliš som si myslela, že je to mnou. Teda, isto je to mnou, som o tom presvedčená. Ale čo som mu spravila?
„Nerob si z neho nič.“ odpovedal mi Harry „asi videl svoj odraz v nejakej vitríne a nepáčili sa mu jeho vlasy. Takto sa správa často.“ počul niekto spadnúť ten kameň z môjho srdca? Asi len ja. Aspoň sa už nemusím trápiť, že som niečo spravila alebo možno nespravila správne.
„Dobre chalani“ Niall sa znenazdajky postavil „užijeme si trochu súkromia a tú loptičku mi vráťte na miesto a potom sa o tom ešte porozprávame.“ zazrel na nich a už ma ťahal na nohy a aj, aspoň myslím, do jeho izby.
„Oooo!!“ nemusela som sa ani otočiť. Vedela som, že je to Louis a počula som aj ako si s niekým dal päť. Tipujem, že s Harrym.
„Kam ma to ťaháš? Mne tam bolo dobre.“ opýtala som sa Nialla, keď sme kráčali hore schodiskom.
„Ukážem ti moje kráľovstvo a mám pre teba prekvapenie.“ prechádzali sme po chodbe a z jedných dverí sa ozývala pesnička od Ne-yo - So sick, asi to je Zaynova izba. Ak má depku z vlasov, tak ho naozaj ľutujem.
„Tu sú moje tajomstvá.“ otvoril dvere do priestrannej izby s dvomi zelenými stenami. Nad posteľou samozrejme írska vlajka (ten chlapec je riadny národniar) a všade popchaté trojlístky. Asi zbadal, že počítam všetky suveníry a tak moje počty prerušil.
„To mám od fanúšikov. Nikdy by som od nich nič nevyhodil tak som ich aspoň vystavil.“ zasmial sa a ukázal, aby som si sadla do malého kresla, ktoré bolo pri posteli. Natiahol na seba nejaký tenký biely svetrík cez hlavu, asi mu ostala zima a ani neviem z kade, vytiahol gitaru. Sadol si s ňou na posteľ a dotknutím strún sa v izbe ozvali prvé tóny.
„Nevedela som, že vieš hrať na git..“ nedokončila som, pretože na mojich perách sa ocitol Niallov ukazovák.
„Psst.“ Lepšie som sa usadila a čakala čo sa bude diať. Profesionálne chytil gitaru, uprel na mňa svoje nádherné oči a s úsmevom na perách začal hrať. Melódiu som nepoznala, ale slová, aj keď ich spieval pomalšie a s väčším citom som spoznala..
„If I was your boyfriend, never let you go.
Keep you on my arm girl, you’d never be alone.
I can be a gentleman, anything you want.
If I was your boyfriend, I’d never let you go, I’d never let you go.“ odložil gitaru chytil ma za ruku a kreslo na koliečkach si pritiahol bližšie k sebe.
„Sophia.“ jemne ma pohladil po líci a palcom prešiel po hornej pere. „Bola by si taká blaznivá a skúsila to so mnou?“ možno to vyznelo smiešne, ale neha v jeho očiach to vôbec nenaznačovala. Spýtal sa to smrteľne vážne a ja som od toľkého šťastia a prekvapenia nevedela čo povedať. Tak som sa mu len hodila okolo krku a po dlhej chvíli objímania som sa na neho usmiala a s kývaním hlavy na znak súhlasu som tíško, aby to počul len on povedala.
„Áno, som bláznivá, ale do teba.“ a prerušila som aj tú malú medzierku medzi našimi perami.
Zayn
Z Niallovej izby som počul zvuk gitary a tichý spev. Bieber. Isto jej vyznáva lásku.
Musím sa prestať správať ako malé dieťa. Je to jeho dievča a on mal to šťastie, že ju stretol prvú. Jej pohľad naznačoval, že toho nášho opatrného a stále hladného blondiačika má rada viac len ako kamaráta. Budem im držať palce a nedovolím, aby som kvôli svojim hlúpym citom rozbil ich vzťah.
Dal som si pokyny, ešte raz hodil očkom do zrkadla, aby som skontroloval vlasy a vybral sa naspäť za chalanmi do obývačky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára