sobota 23. júna 2012

England, London, Love 10th

Dievčéénce moje :* dnes mám riadne super náladu lebo včerajšia návštevnosť dosiahla maximum a ja s *K sme na zemi :D (dúfam, že je to pravda a len to neseklo :D) táto časť nesie posolstvo, ktorého sa držím, okej, aj vďaka chlapcom :) dievčatá, každá jedna, bez ohľadu na to, čo si myslíte, keď sa kuknete do zrkadla ste NÁDHERNÉ!!..vaša Janii samozrejme očakávam KOMENT!!!


Pondelok prebehol bez zbytočných okolkov a problémov. Samozrejme, stále som mala na mysli Nialla a dokonca aj moja obľúbená matematikárka si všimla, že som nejaká zasnívaná a zamyslená. Veď prečo asi?  Pri otázke „koľkého je dnes?“ mierenej priamo na mňa, pretože na matematike sedím v prvej lavici, hneď pred katedrou (inde sa už nedalo), som odpovedala, že „pondelok“ a nie že by som sa v okamihu opravila, ja som svoju odpoveď podčiarkla obrovský úsmevom, pretože som myslela len na to, že už zajtra budem s ním. Síce sme spolu boli pred menej ako 15 hodinami, ale strašne mi chýbal. Chcela som sa pozerať do tých azúrových očí, cítiť jeho vôňu po cukríkoch a ochutnať tie jemné pery. Dosť! Sophia venuj sa škole! musela som sa sama okríknuť.
Celú dobu, kým som bola v škole sme sa prezváňali. Cez obednú prestávku, ktorú som trávila s Nicol, samozrejme, som si musela vypnúť vibrovanie, pretože to už psychicky nezvládala. Išla ma zadrhnúť za to, že som ju s ním ešte nezoznámila. Vlastne so všetkými, hlavne s Hazzom.
„Nicol, ako ti mám vysvetliť, že ešte ani ja ich všetkých nepoznám.“ povedala som jej už asi 5x.
„Dobre, ale poznáš Nialla. Vieš aké máš šťastie dievča. Keby to, že spolu chodíte vedela verejnosť, pché čo verejnosť, stačila by táto škola, dievčatá by ťa zabili.“ z jej rečí mi nebolo dvakrát do spevu.
„My spolu nechodíme a nestraš ma. Myslíš, že sú naozaj takí populárni? Podľa mňa na nich letia skôr trinástky. Aj keď ten Zayn hmm.“ začala som sa smiať za čo som si od nej vyslúžila buchnát do ramena.
„Nechodíte? Tak spolu len spávate?“ začala sa smiať tentoraz ona, za čo si vyslúžila tiež buchnát, ale po hlave. „Au! a Vlastne nie si trochu náročná? Narážam na Zayna. Nechaj nejakého aj mne! Uspokoj sa s Niallom, aj keď len medzi nami, ja by som si vystačila s Harrym.“ zažmurkala a prehodila si blonďaté vlasy z chrbta na jeden bok dopredu.
„A kedy sa vlastne máš s nimi stretnúť?“ stále nedala pokoj tejto téme. Čudujem sa? Keby ona poznala napríklad Bruna, pílila by som jej uši od rána do večera.
„Včera mi Niall navrhol, že zajtra by sa to hodilo. Chalanom už o mne vravel a že vraj sa tešia. Dnes majú nejaký malý koncert, nepovedal však kde, ale potom sa mi ešte ozve. Pravdupovediac, trochu sa bojím. Neviem čo mám čakať a spoznať sa zrazu so 4 novými chlapcami, ktorí, priznajme si to, vyzerajú naozaj skvele bude dosť  obtiažne. Hlavne, keď sú zvyknutí, že všetky dievčatá ich poznajú a vedia o nich viac, než oni sami. Ja nepoznám ani ich skladby, až na WMYB a možno Moments. Nie som ani ich fanúšik.“ zvesila som plecia a o odpila si z multivitamínu.
„Directioner.“ povedala s úsmevom.
„Čo?“ nechápala som.
„Ich fanúšik sa volá Directioner, ale neboj všetko bude fajn. Oni sú skvelí a neboj, najviac si z teba vystrelia. Hlavne Louis.“ začala sa smiať.
„Ako vystre..“
„Cŕŕŕn..“ prekričal ma zvonček, ktorý akoby zázračne dokázal, že jedáleň bola v priebehu okamihu prázdna.
„Zlato, bežím, mám ešte ekonómiu a potom idem hneď preč. Mám totiž zubára a zajtra vôbec neprídem, lebo idem s mamkou do Rugby, kde je otvorený nejaký nový wellnes.“ rapotala Nicol.
„Jasné moja. U zubára ti držím päste a zajtra si to uži.“ objala som ju.
„Ty si to zajtra uži a potom mi všetko dopodrobna porozprávaš. Hlavne aký je Harry a ehm, mohla by si ma pred ním spomenúť. Hlavne tie dobré vlastnosti, poprosím.“ zakývala mi a stratila sa v spleti chodieb. Ja som trtúlila na angličtinu, kde nám pani profesorka len tak medzi rečou oznámila, že vo štvrtok nám dáva test z celého polroka. No ďakujem pekne!
Po škole som sa stihla len prezliecť a už som utekala do práce. Johnny bol akýsi nahnevaný tak som sa radšej nič nepýtala. Len som sa venovala zákazníkom. Večer som sa dotackala domov. Rýchla večera, sprcha a Niall mi ešte stihol napísať sms, že koncert dopadol dobre a nohavice mal po celý čas na sebe. Ach ten Lou. Prezvonila som mu a hneď zaspala.
„Dnes je utorok!“ vystrelila som z postele ako raketa. Ranný rituál v kúpeľni a behom do školy. Hodina psychológia dopadla nad moje očakávanie. Z testu som dostala A+ a učiteľ ma ešte pred celou triedou pochválil. Očervenela som ako paprika a radšej som po zvonení ubzikla z triedy ako prvá. Zvyšok dňa sa vliekol strašne pomaly a obedná prestávka bez Nicol bola ako za trest. Šla som si teda sadnúť na schody a nechtiac som si vypočula rozhovor akýchsi 4 báb. Na počudovanie, teda asi len moje, hovorili práve o One Direction.
„Myslíte si, že Niall má nejakú frajerku?“ opýtala sa svojich kamarátok tučnejšia hnedovláska vo fialovom.
„Ale prosím ťa, ten čaká len na teba.“ odpovedala jej tiež „tehuľka“ (myslím len v dobrom :))v okuliaroch vo svetlohnedej mikine. Všetky ostatné sa začali smiať. Prišlo mi to milé, aj keď nejaká iná by sa možnože aj nahnevala, že rozprávajú v takomto o zmysle o jej chlapc.. Počkať! A je vlastne Niall môj chlapec? Túto tému načala včera aj Nicol, ale sama neviem aký vzťah máme. Bozkávali sme sa, to je pravda a strávili sme už spolu dosť času, ale značí to chodenie? Veď sa ma to ešte ani nespýtal. Možno to on berie ako chvíľkové poblúznenie. Sama seba som sa v mysli pýtala a zároveň aj odpovedala.
Vrátila som sa naspäť do reality a zadívala som sa na tie 4 uletené baby. Myslím, že by som sa s nimi mohla aj skamarátiť. Vyzerali milo a mali takpovediac „vlastný svet.“ Na Slovensku som mala dosť kamarátok a nerozlišovali sme či je niektorá z nás príliš vysoká, nízka, tučná, chudá alebo len proste príliš iná. Tu v Anglicku to bolo však inak. Hlavne na strednej škole. Dievčatá, ktoré nemali perfektnú postavu, vlasy, pleť a v zástupe minimálne 5 nadržaných chlapcov nestáli za nič. A tak sa tieto „opustené“ dievčatá zoskupinkovali a poflakovali po zákutiach školy, tak aby ich nikto nevidel. Príde mi to zvláštne, ale dnes sa mi celkom hodilo, že som sa zašila s nimi a nevidela som nikde nejakú namyslenú fiflenu. Možno by ste si povedali, že aj Nicol je jedna z takých, a ešte k tomu bloncka. Ale ona je úplne iná, je milá a skôr ako namyslená je bláznivá, ale v tom dobrom. Vždy sa snaží pomôcť a občas svojou drzosťou len zakrýva fakt, že vo vnútri je najcitlivejší človek akého poznám.
Z môjho prerušenia ma vyrušila hudba. Z niekade ju poznám. Skonštatovala som a už som aj vedela z kade. Bola to jedna z „Niallových“ piesní, a nie hocijaká, ale práve What Makes You Beautiful , veď prečo nie, kľudne si pustite uprostred dňa, na chodbe v škole, kde už bolo aj tak dosť dusno, pesničku na plné pecky. Tie dievčatá obdivujem čím ďalej tým viac. Pohmkávala som si, keď v tom jeden zo školských „búchačov“ teda basketbalista okríkol tieto 4 baby.
„Čo to za hlúposti vy škaredé kravy počúvate. Okamžite to vypnite. Ja nebudem počúvať takých buzerantov. A tobôž nie, keď sú tu moji kamaráti. Ešte si pomyslia, že si tu neviem spraviť poriadok.“ najprv zazrel, ale potom sa len švihácky vytiahol nad svojím dokonalým výrokom a s jedným so svojich „kumpánov“ si dal päť. Len som žasla nad takým indivídom. Ako môže byť niekto taký hrubý a správať sa k druhým akoby bol niečo viac? Čo ON určite nebol. Čakala som, že dievča v momente vypne pesničku a s ľakom a prípadne s plačom sa rozbehne prinajmenšom do dievčenských záchodov alebo možno až domov. Čo spravila ma však úplne prekvapilo, potešilo a Niall a jeho „bratia“ u mňa stúpli o 100%.
„Hej ty macher. Komu ty budeš nadávať do škaredých kráv, hm? Ty si ten posledný človek na svete, ktorý môže o mne niečo povedať. Na tých chlapcov si hubu otvárať nebudeš, dokázali za rok niečo čo ty nedokážeš za celý svoj poondiaty život.“ fúú riadne sa rozbehla. Do toho dievča, daj tomu machrovi čo si žiada.  V mysli som ju podporovala. Ona sa asi len rozbiehala.
„Choď domov a skry sa pod maminu sukňu, pretože si najväčšie dieťa na tejto škole. A nemysli si, že je to len môj názor. Každé jedno dievča je krásne, a za to, že to ty nevidíš sa máme akože hodiť o zem, alebo čo? Naši chlapci sú najdokonalejšími stvoreniami na svete a keď oni povedia, že všetky sú krásne je to pravda, a vrav si čo chceš!! Nemám pravdu?“ pridali sa k nej všetky dievčatá na chodbe a začali po ňom kričať rôzne slová, vyhrážky a neslušné slová, ktoré som aj po dvoch rokoch strávených tu v Anglicku, nepoznala. Nechcela som sa pridať, pretože je nie som typ, ktorý rád provokuje, len som sa ticho prizerala.
„Nebudem sa tu s vami hádať.“ očividne sa chlapec zľakol a radšej aj so svojimi kamarátmi, ktorým tiež nebolo všetko jedno doslova ušli do tried. Dievčatá začali výskať a objímať sa, akoby dnes vyhrali vojnu so zlom. Možno aj áno. Ale ja som si v práve tej chvíli uvedomila pravý význam tej pesničky a čo znamená pre mnohé dievčatá. Rovnako ako celé One Direction.
O tomto incidente sa v škole ešte dosť hovorilo, teda hlavne šepkalo počas hodín. Každý do historky niečo pridal alebo pozmenil, ale ja som tam bola a viem presne ako to bolo. Tie dievčatá sú v skutku úžasné a pri vhodnej chvíli sa s nimi isto zoznámim, už len pre ich charizmu. V škole som si sľúbila, že ako náhle prídem domov vyhľadám si o chalanoch niečo na nete. Začali ma zaujímať ako skupina a nie len ako Niallovi kolegovia.
Zo školy som doslova utekala domov. Bolo pol 2, keď som otvorila dvere do bytu. V práci začínam o 3, končím o 6, potom budem utekať domov a okolo 7 príde Niall a pôjdeme k nemu. Teším sa! Ako som sa predtým obávala teraz sa už len teším. Rýchlo som si zapla notebook a do google som napísala dve jednoduché slová, ktoré som chcela spoznať ako celok „One Direction“. Vyhodilo mi nespočetné kvantum odkazov a vôbec som netušila čo bude v každom. Musela som informácie triediť a tak som si každého jedného člena „vygooglila“ samostatne. Preštudovala som veľa stránok, dozvedela som veľa zaujímavých informácii o chalanoch konkrétne, ale aj o One Direction ako celku. Nestačila som sa čudovať, koľko vecí stihli za ten krátky čas ako sú spolu uskutočniť. Potrebovala by som omnoho viac času, aby som si naštudovala niečo viac, ale práve ten som nemala. Rýchlo som na seba hodila pracovnú bľúzku a už som bola jednou nohou na ceste do reštaurácie. Johnnyho nálada bola dnes na tom oveľa lepšie, a tak sme aj trochu zažartovali. Čas strávený v práci mi ubehol obrovskou rýchlosťou a ani som sa nenazdala a už som doma stála pred skriňou a rozmýšľala čo si oblečiem. Nechcela som nič kombinovať  a tak som sa rozhodla, že čierne rifle tričko superman a jemný biely svetrík bude dobrá voľba. Ak bude treba aspoň niekoho zachránim, tak ako Niall mňa. Vlasy som si nechala rozpustené, trošku som žehličkou upravila ich tvar a chcela som si ešte skontrolovať Facebook, keď som počula tiché klopanie na dvere. Sophia, len žiaden strach, všetko dopadne dobre.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára