sobota, 30. júna 2012

England, London, Love 19th

pašovia :* holidays are coming juchúú :)
čo sa týka ELL, keďže nemám od vás žiadnu spätnú reakciu, myslím, že sa vám môj príbeh nepáči, okej beriem to. Ak je to teda pravda asi ani netreba dávať ďalšie časti či? mám napísanú aj jednodielovku, ale podľa počtu hlasov v ankete usúdim či ju zverejním alebo nie :) držte sa Janii
ak niečo dole coment, ale už strácam nádej :/

town of my dreams :) London <3


Nastal čas lúčenia. Túto chvíľu sa snažím odkladať od toho momentu, ako som sa o turné dozvedela. Sedím v Niallovej izbe a on sa zatiaľ s chalanmi dohaduje kto ako pôjde na letisko. Chceli sme byť pred letom ešte trochu sami, ale keďže Niall nemá vodičák a Jeremy vezie ostatných chalanov, nemáme žiadnu možnosť. Mohli by sme ísť síce taxíkom, ale isto majú ešte nejaké plány, všetko zbaliť a podobne. Ani neviem kde je Paul. Ten má nachystaných isto milión organizačný bodov a povedzme si pravdu, Niall to s tou dochvíľnosťou nepreháňa.
„Tak už som len tvoj.“ vošiel s úsmevom na perách a prisadol si ku mne na posteľ. Hlavu som si oprela o jeho rameno a už nejako samovoľne začala plakať. Možno by si to ani nevšimol, keby jedna moja slza nepristála na jeho bledú košieľku. S ustaraným pohľadom mi zodvihol bradu a pozrel sa mi do očí. Čo videl sa mu asi nepáčilo, lebo pokrútil hlavou a bozkom zotrel ďalšiu slzu, ktorá sa už kotúľala po líci. Silno ma objal.
„Prosím neplač, prosím. Neboj sa, my to zvládneme.“ pravou rukou ma šúchal po chrbte a po tele mi behali zimomriavky. Zvykla som si na jeho prítomnosť a naše dlhé rozhovory. Mesiac je dosť dlhá dobra na to, aby na mňa zabudol. Nebudem si nič nahovárať. Ide do Ameriky a tam si ho isto bude chcieť uchmatnúť dáka fanúšička. Im je totiž jedno či je zadaný alebo nie. Veď aj Liam a Dan. Sú spolu už pekne dlho a stále sa mu fanúšičky hádžu okolo krku.
„Mali by sme už ísť.“ povedal a postavil sa. Ja som na neho hodila začudovaný výraz.
„Kam by si chcel ísť? Veď lietadlo odchádza až za dve hodiny a ako viem, je to súkromné lietadlo, takže kľudne na vás aj chvíľu počká.“
„Aha, niekto si tu naštudoval cestovný plán čo?“ vyplazil mi jazyk a obliekol si tmavú mikinu. Chytil ma za ruku a ešte obdaril dokonalým bozkom. „Lou ide ešte na chvíľu do mesta asi nemá mrkvu, a tak nás tam hodí.“
„Ale kam, a ako sa dostaneme naspäť, a stihneš lietad..“ umlčal ma bozkom.
„Ty naozaj neprestaneš.“ potiahol ma a už sme schádzali do malej chodby.
„Loooou, už poď! Čaute chalani, vidíme sa na letisko a Liam, moja taška je v izbe. Ďakujééém.“ už som iba počula ako si Liam zašomral niečo v zmysle „Liam skoč tam, Liam zober to, aach moje deti..“ a už sme čakali v aute na pána šoféra. Ja som si radšej sadla na zadné sedadlo a Nialla som poslala nech ide hriať miesto spolujazdca. Nemám náladu počúvať Louisove reči o tom, ako sa na seba vzadu lepíme, akoby to, čo robí s Hazzom bolo niečo lepšie.
„Čaute mrkvy.“ konečne sa mu aj uráčilo prísť. „Tak čo? Chcete využiť ešte poslednú šancu šupnúť sa niekde do kríkov?“ pozrel sa do čelného zrkadla a žmurkol na mňa. Naozaj som nemala chuť doťahovať sa s ním, tak som len zvodne nadvihla obočie a radšej sa otočila nabok. Snažila som sa sledovať cestu, ale vôbec netuším kde to sme. Zastali sme pred nejakou vysokou budovou. Niall vystúpil prvý a otvoril mi dvere. Ešte si s Louisom prehodili pár slov, zakýval nám a odfrčal preč.
„Niall kde to sme? A čo je to za budovu?“
„Ak ti to poviem, nemôžem to nazvať prekvapením.“ objal ma okolo ramien a spoločne sme vošli do bledomodrej budovy. Išli sme rovno k výťahu a podľa ľudí okolo som nevedela posúdiť kde presne sme. Vošli sme do priestoru asi 2x1meter, Niall stlačil čudlík s číslom 26 a výťah sa pohol. Mala som v mysli stovky otázok, ale pri jeho prísnom výraze som radšej čušala. Viem, nechcel nič prezradiť. Bolo to predsa prekvapenie. Pozorne som sledovala blikajúce číslice jednotlivých poschodí a čakala na to naše.
„Tak, vystupujeme.“ ruka v ruke sme vykročili z tej nočnej mory všetkých klaustrofobikov (aspoň, že ja netrpím touto chorobou) a kráčali sme dlhou chodbou.
„Veď tu nikto nie je. Kam ma to ťaháš?“
„Ešte tam nie sme. Daj tomu pár minút.“ otvoril staršie drevené dvere, z ktorých viedlo schodisko. Tiež staré, železné a podľa mňa, nie dosť bezpečné. Na konci boli veľké plechové dvere s názvom „No Entry!“ (Nevsupovať!), ktoré napísané červeným hrubým písmom naozaj vzbudzovali pozornosť. Niall ako keby slepý natiahol sa za kľučkou.
„Prestaň.“ capla som mu po ruke. „Nemôžeme tam predsa ísť. Máš tu zákaz. Po anglicky ešte čítať viem.“
„Sophii, prosím, ver mi.“ tvár zvraštil do zvláštnej grimasy.
„Ja ti verím, ale nie je to nebezpečné? Nechcem, aby sme sa dostali do nejakých problémov. Som ešte mladá na kriminál.“ začal sa smiať.
„No poď ty moja kriminálnička.“ znovu ma objal okolo ramien a s malými problémami otvoril veľké, podľa mňa dosť často nepoužívané dvere. Išiel prvý, asi preskúmať terén. Otočil sa naspäť ku mne a podal mi ruku. S ochotou som ju prijala a zdolala ešte posledné tri schodíky na ceste za prekvapením. Zacítila som vietor a hneď mi došlo, že sme asi na streche. Čo som však videla potom bolo vskutku nádherné. Pamätáte si, keď ma Niall zobral na naše prvé ozajstné rande na tú malú červenú chatku? Tak to bolo oproti tomuto nič!

Zrazu som mala na dosah celučičký Londýn. Cítila som sa taká veľká, akoby mesto mojich snov bolo len akýsi obrázok. Však, dokonalý obrázok. Presunula som sa k zábradliu a s pootvorenými ústami spoznávala všetky budovy. Nikdy som nič také nevidela. Všetko bolo také malé a tak..pokope. Nič tomu nechýbalo. Bol to ten najdokonalejší výhľad. Celý Londýn ako na dlani. Nikdy by som si nepomyslela, že budem mať príležitosť vidieť Londýn z tohto uhla. Áno, je tu to Big Eye, ale vždy je tam veľa turistov. Vsadím sa však, že takýto výhľad nie je ani odtiaľ. Kochala som sa krásou môjho sna a úplne zabudla na Nialla. Zrazu ma zozadu objal a preplietol si so mnou prsty na rukách.
„Páči sa ti tu?“ ja som len žasla.
„Je to..ja nemám slov, ale ako si to..kde to vlastne sme?“ je čas na otázky.
„No dobre, tak sa ide vyplňovať dotazník.“ zasmial sa a ja som si hlavu oprela o jeho rameno. „Nachádzame sa na jednej z najvyšších budov celého Londýna, teda neviem možno aj najvyššej obývanej. Majiteľ je môj známy a dovolil, aby sme sem skočili.“ pobozkal ma do vlasov. „Vieš, chcel som ti ukázať v akom krásnom meste bývaš. Viem, že si o Londýne dlho snívala, ale nikdy si si ho nemohla užiť inak ako len študent. Turistické atrakcie sú tiež fajn, ale toto je o inom. Toto mesto mi dalo toho najviac. Stretnutie s chalanmi, nekonečné vystrájanie s nimi, ale dalo mi aj teba. Za to mu budem vďačný do konca života.“ cítila som ako sa usmieva. „Tak, a teraz ti ho nechávam. Staraj sa mi oň dobre a o mesiac, keď sa vrátim, sem prídeme zase. Len ťa prosím, nech je všetko ako teraz.“ už som to dlhšie nevydržala, otočila som sa k nemu. Nikdy si nezvyknem na jeho dokonalé vlasy, postavu a tie oči, ale jeho vnútro je ešte dokonalejšie.
„Neboj sa, dám ti naň pozor. Ako najlepšie budem vedieť. O mesiac presne tu, sľubujem!“ môj sľub som spečatila sladkým bozkom.
„Je tu ešte niečo.“ zamračila som sa. Zrazu z vrecka nohavíc vytiahol malú hnedú krabičku. Oblial ma pot.
„Nie, neboj, nie je to to, čo si myslíš.“ zasmial sa. „Ale možno aj to raz.“ žmurkol a otvoril malú zamatovú krabičku. Bola v nej jemná strieborná retiazka s krásny príveskom v tvare písmena N.
„Aby  si mala niečo čo ti ma pripomenie, keď tu nebudem.“
„Niall, všetko mi ťa pripomína. Neveril by si čo všetko. Je krásna, prosím, zapni mi ju.“ otočila som sa mu chrbtom a čakala kedy ucítim jeho chladné prsty na mojom odhalenom krku. Zapínal ju pomaly, ale netrvalo mu to dlho. Využil šancu a pobozkal ma na krk. Potom ešte na uško, lícnu kosť, ale to som sa už otáčala a vyhľadávala jeho pery. Na streche sme strávili ešte pár minút, spravili si spoločnú fotku a užívali posledné chvíle. Niallovi už volal aj Hazza, že kde trčí. Museli sme sa teda pobrať na odchod. Odchytili sme si malý čierny, typický anglický taxík a bez zbytočných problémov trielili na letisko.

„Hazza mi povedal, aby sme prišli zadným východom. Vpredu je vraj veľa fanúšičiek a sú nejaké akčné.“ len som prikývla a nasledovala ho na ceste nájsť vlastné lietadlo. Na letiskách sa nevyznám, vôbec neviem nájsť čísla terminálov, ale keď som v diaľke počula to Zaynove typické „Vas happenin", vedela som, že sme dobre.
„Ahojte chalani.“
„No to je dosť, kde ste? Niall volal som ti minimálne 20x.“ hneď nás zvozil Liam.
„Ja viem. A vieš prečo som ti nezodvihol? Nahúkať môžeš na mňa aj tu.“ Niall sa ešte otočil ku mne a asi ma chcel pobozkať, ale prerušil nás Paul, ktorý s veľkou dávkou endorfínov a isto aj kofeínu v krvi  dobehol k nám.
„Deti moje. Niall ty sa choď skontrolovať na checkingu a všetci ostatný nástup do lietadla. Za 15 minút odchádzame, smer...Amerika!!“ doplnili ho ostatní štyria. Nialla už zatiaľ ošahávala akási ženská a mne šli žiarlivosťou vyliezť oči z jamiek.
„Sophia, ahoj drž sa a nezabudni na nás.“ objímal ma Liam.
„Neboj sa. Je to síce mesiac, ale nie je to až také hrozné.“ usmiala som sa. „Liam? A čo ty a Dan? Už je všetko v poriadku?“ možno ho trošku zaskočilo, že viem o ich problémoch, ale s Niallom si hovoríme všetko a chalani o tom vedia.
„Už sa to medzi nami trošku upokojilo. Máme na seba len málo času a frustruje nás to oboch. Niektorým párom odlúčenia pomáhajú, viac si potom vážia spoločné chvíle, ale my tých odlúčením máme akosi veľa. Niekedy už mám toho dosť, ale my to zvládneme. Ľúbime sa a to je základ. Má teraz ponuku od samotnej Rihanny, ktorá ma akurát koncerty po celej Európe. Žiaľ, asi nás nenavštívi, ale bude šťastná, tanec je jej život.“
„Liam, ty si jej život. Nezabudni na to!“ s ukazovákom som mu zamávala pred tvárou a ešte raz silno objala. Má to ťažké, ale on to zvládne.
„Ahoj sestrička a pozdrav Nicol.“ nalepil sa na mňa Hazza.
„Ahoj braček. Neboj pozdravím a vlastne ako je to medzi vami? Dávno som s ňou nevolala. Obe sme zahrabané v knihách.“ začervenal sa.
„Ani neviem, naozaj sa mi páči a viem, že aj ja jej, len sme akosi obaja zaspali na vavrínoch. Naozaj nám to klape, ale asi sme obaja natoľko blázniví, že sa bojíme záväzku.“ postrapatila som mu vlasy a v duchu už splietala plán ako ich podstrčiť. Nebojte sa, budem len akási tretia (ne)zainteresovaná osoba.
„Čau mrkva a nenájdi si zatiaľ dákeho iného búchača, dobre?“ zodvihol a zatočil so mnou Lou.
„Neboj, nenájdem, teda, iba ak by si mal záujem ty.“ hodila som zvodný kukuč a Lou trochu ustúpil. „HAHA, robím si srandu, už bež, lebo ti ujde aj súkromné lietadlo.“ dal mi frčku do nosa a už bežal za Paulom. Pristúpil ku mne Zayn. Opäť tá zástava dychu, ale prečo?
„Ahoj.“ nič viac? Nahol sa a jemne ma objal.
„Tak teda ahoj.“ pošúchala som mu po chrbte a ani sa nestihla nadýchnuť jeho vône, už bol preč. Ku mne kráčal však ten najúžasnejší chlapec zo všetkých.
„Ahoj kráska.“ pohladil ma po líci a chytil za boky. Pritiahol k sebe a bez zbytočných rečí spojil naše pery. Bozky som si užívala ako najviac to šlo, chcela som si z nich pamätať všetko, jeho vôňu, dotyky..
„Musím už ísť.“ objímajúc sme stáli v strede letiska a nevšímali si Paulove kričanie, že už musí ísť.
„Ja ťa ale nepustím.“ držala som ho zo všetkých síl a nechcela nechať odísť.
„Ľúbim ťa.“ ešte posledný bozk a aj cez moje „silné“ zovretie odkráčal ku vchodu do lietadla. Ešte sa posledný krát otočil a zakýval. Ja som už samozrejme plakala a v pravej ruke žmolila jeho prívesok. Odkývala som mu a mala som na mále, aby som sa za ním nerozbehla. Zrazu som osamela. Zvykla som si na hluk, vravu, smiech. Ostalo ticho a nikde nikoho, len v rozhlase hlásili odlety a prílety rôznych lietadiel. Sadla som si na malú koženú stoličku a rozmýšľala čo dnes budem robiť. Náhle ku mne prišiel Jeremy a opýtal sa či ma niekam nemôže zaviesť. Ide do domu chalanov, zbaliť si nejaké svoje veci a na mesiac ide na zaslúženú dovolenku. Tiež to má s nimi ťažké a do Ameriky si chalani objednali šoféra, ktorý túto komplikovanú krajinu pozná. Zaviezol ma domov, poďakovala som a pomalým krokom vyštverala do bytu. Bolo to tam ako po výbuchu, všade nejaké veci, teda skôr hlúposti. Pustila som sa do upratovania. Aspoň som nemyslela na Nialla. Po veľkom upratovacom nálete na môj byt som akosi vyhladla. Chladnička bola celkom plná, tak som zvolila praženicu a k tomu toasty. Nakrájala som si aj paradajky a všetko doladila ovocným čajom. Napapaná som mala dosť energie pustiť sa do učenie. Nie s radosťou, ale skôr so sebazaprením. V pondelok mi však začínajú maturity a ja mám ešte stále nejaké medzery. Študovala som poctivo niekoľko hodín, až po zapípania mobilu.
„Miss u, lov u so much Niall xoxo“ jedna veta, ale zhrnul všetko čo cítim aj ja. Ja by som sa však vykecala aspoň v troch správach, ale takto je to zrozumiteľnejšie. Odpísala som mu, že aj on mne a že sa práve učím. Teraz je niekde v oblakoch a myslí na mňa.

just Niall :)

prívesok :)



štvrtok, 28. júna 2012

England, London, Love 18th

hviezdičky moje :* nová časť už v priemére, práve tu :* nikde inde len a len tu :D :D áno, trošku mi šibe :) včera sme boli v Tatroch :) možno vám o tom hodím aj niečo do kecov, uvidím :) a teraz veľká pohroma :O KOMENTUJTE!!! ženy!! :D hanbite sa, ktoré nekomentujete :) rovnako aj do *K poviedky :) ešte raz sa odvolávam na jednodielovky :) kto nečítal šup šup, už sú tam tri :) a tuto hore v ľavo máte diskusiu, s kým chcete ďalšiu :)
Hope u like it!! Janii


Sophia

Utorkové ráno sa nemohlo začať horšie. Zobudila som sa možno okolo 4 ráno na ukrutné kŕče v bruchu. Vonku bola ešte tma a ja som s veľkou nevôľou vstala z vyhriatej postele a s rukou na bruchu, ako by to nejako pomohlo, som sa presunula do kúpeľne. Sediac na záchode som s prekvapeným výrazom pozerala na malý kalendárik na skrinke oproti mne, ktorý mal za úlohu sledovať  „moje“ dni.
„No skvelé, už len toto mi chýbalo.“  chytila som si tvár do dlaní a hútala ako som len mohla zabudnúť. Spravila som potrebnú hygienu a keďže bolesť brucha neustupovala musela som si zobrať aj tabletku. Spať sa mi už nedalo, čomu vôbec nechápem, tak som si zapla nočnú lampu a zobrala do rúk tú nešťastnú učebnicu z matematiky. Pripomenula mi včerajšok, hlavné tá časť dňa, ktorú som strávila so Zaynom. Nialla ľúbim, tým som si istá na 110%, ale Zayn je iný. Niall je jemný, milý, láskavý a Zayn mi príde ako tvrďas a s tými tetovaniami je naozaj dokonalý. Ja viem, nemala by som takto rozmýšľať o bratovi svojho chlapca, ale ja k nemu nič necítim. Nič! Len ten včerajšok bol divný dokonca aj na neho. No nič, Sophii, takto nezmaturuješ nikdy, pekne sa uč!

Štvrtok

Niall

Posledné dni som so Sophiou veľmi nebol. Ona sa poctivo učila a ja s chalanmi sme vybavovali posledné veci k nášmu turné. Bude mi skutočne chýbať, ale rozprávali sme sa o tom už veľa krát. Ona chápe to, že je to moja prácu a zároveň hobby, ktoré je mojím životom a stále mi len dookola opakuje, že je na mňa hrdá a budem jej chýbať.
Akurát som z domu vyhodil všetkých chalanov, pretože máme so Sophiou posledné spoločné chvíle, keďže zajtra pre obedom už odlietame za oceán. Pripravil som niečo špeciálne. Dobre, tak ani nie. Objednal som pizzu, ale syrovú, tú ona zbožňuje a požičal som nový diel Twilightu, ktorý nie je taký nový, ale ona ho ešte nevidela. Raz mi to spomenula a myslím, že na dnešok sa to hodí. Je to náš posledný spoločný večer, možno noc, pred mesačným odlúčením a bol by som rád ak by bola výnimočná. Nie Twilightom ale, veď viete. Sophii som samozrejme nič nevravel, ale myslím, že sme na to obaja pripravení a dnešok sa na to hodí absolútne. Milujem ju a ona miluje mňa, chcem na túto noc spomínať nie len na turné, ale aj po zvyšok môjho života.
Práve zazvonil poslíček s pizzou, to je akurát. Asi o pol 15 minút by tu mala byť Sophia. Idem si ešte dať čisté tričko a pripravím CD. Po schodoch som vybehol za okamih a už som stál pred skriňou a lamentoval nad výberom trička ako nejaká 13 ročná holka. Zobral som si teda zelené s nápisom „Free Hugs“ čo mojej situácii dosť vyhovovalo. Keby som mohol, Sophiu by som držal v mojom náručí stále a nikdy ju nepustil. Keď je so mnou som kompletný a nič mi nechýba. Jej úsmev je prekrásny a bledá pokožka má ten najkrajší odtieň. Všetko na nej  je dokonalé, a kto povie, že nie, je slepý a nevidí prirodzenú krásu. Nepotrebuje make up, aby zakryl jej nedostatky, ona totiž žiadne nemá a ak hej, len zvýrazňujú jej originalitu a prirodzenosť.
„Klop, klop.“ fúha, asi som sa nejako zamyslel. Rozbehol som sa teda dole schodmi a snažil sa čo najrýchlejšie dostať k hlavným dverám. Otvoril som ich a mohol som znovu vidieť to najkrajšie stvorenie na svete.
„Ahoj.“ pozdravil som ju a ona ma namiesto pozdravu pobozkala.
„Hm, čo tu tak vonia?“ začínala chytať moje „jedálenské“ zvyky.
„Poď so mnou, niečo som pripravil.“ zobral som ju za ruku a ťahal do obývačky. Náš dom už dostatočne poznala, veď za ostatný týždeň tu bola dosť často. Aj chalani si ju obľúbili. Nečudujem sa... Tešia sa so mnou, že som šťastný a Liam mi raz medzi rečou povedal alebo skôr len tak letmo naznačil, že ona by mohla byť tá pravá.
„Mňam pizza.“ zalizla sa a hneď otvorila tenký poklop krabice, ktorý zakrýval taliansku špecialitu. „Jééj syrová.“ na znak vďaky ma pobozkala.
„Požičal som aj Twilight.“ chcel som sa pochváliť už úplne všetkým.
„Si zlatý.“ pohladila ma po líci. „Ešte si odskočím a hneď som tu, dobre?“ len som prikývol a jeden kúsok pizze som už žul. Posadil som sa na gauč a zapol Twilight. Začiatočné titulky nie sú dôležité, tak to aspoň trochu pretočím.
„Som tu.“ s úsmevom sa ku mne posadila a ja som ju objal okolo pliec. Na tanierik som jej dal kúsok pizze, na ovládači stlačil PLAY a spoločne sme kukali, pre mňa tú hlúpu romantiku. Sophia sa ešte lepšie usalašila a zapozerala. Film ma bavil kým som mal pizzu, ale po poslednom kúsku, ktorý zjedla Sophia a ešte mi stihla vyplaziť jazyk, som sa nudil. Akurát bola časť  svadobnej noci a ja som mal pri sebe tú najkrajšiu osobu. Sophia sa pri pozeraní trošku zahanbila a radšej si tvár schovala do môjho ramena. Bolo to milé a také nevinné. Ako keby mala päť rokov a rodičia jej zakryli oči, aby nevidela na televízor. Pohladil som ju po líci a keď zodvihla hlavu a zapozerala sa mi do očí pobozkal som ju. Najprv jemne, ale potom som jazyku vkĺzol dnu. Potreboval som cítiť jej telo, tak som ju ešte viacej natisol na seba. Gauč bol dosť nepohodlný a kecy z obrazovky mi dosť vadili. Zobral som si ju teda na ruky.

Sophia

Bozkával ma ako nikdy, ale gauč mu asi nevyhovoval. Šibalsky sa usmial a zobral ma do rúk ako nevestu.
„Niall, áá.“  začala som sa smiať. „Daj ma dolu.“ len mi vyplazil jazyk a znovu začal bozkávať. Bála som sa, že ma niekde vysype, ale držal ma naozaj pevne. Pomaly kráčal hore na poschodie, až do jeho izby. Tú som už dobre poznala. Írska vlajka, všade drobnosti od fanúšikov, to je jeho kráľovstvo. A mne sa to takto páči. Trošku detského sveta, ale aj dospeláckeho. Na stole sa mu povaľovala hŕba papierov, hlavne o blížiacom sa turné. Ach, už zajtra odíde. Jemne ma položil na posteľ a priľahol. Bozkával mi pery, krk a prstami dráždil odhalenú pokožku na bruchu. Tento priestor mu však dlho nevydržal a bruškami prstov smeroval stále vyššie a vyššie. V hlave mi svietila kontrolka, že predsa nemôžem, ale bolo mi tak úžasne. Každý jeho dotyk mi spôsoboval výpadok srdca a dych sa mi zrýchľoval každou sekundou. Musím to zastaviť ešte teraz!
„Niall.“ jemne som ho od seba odtlačila.
„Stalo sa niečo? Myslel som si, že to chceš?“ pozeral na mňa s prekvapeným výrazom a pravú ruku vytiahol spod môjho trička.
„Chcem, naozaj by som to chcela, ale nemôžem.“ hádam mu to dôjde.
„Aha, ty si ešte..“ vypúlenými očami akoby dopovedal vetu. Bojí sa povedať panna?
„Nie, nie som, ale..počkať, to by bol problém?“ toto ma naozaj zaujímalo.
„Nie, jasné, že nie, teda..“  no som zvedavá čo z neho vyjde „Len som si myslel, ak by si mala strach alebo pochybnosti.“ túto tému radšej nechám tak.
„Nie, ja mám len..“ tentoraz som vypúlila oči pre dopovedanie vety ja.
„Čo? Si chorá? Preboha Sophii, si v poriadku? Nič ti nie je?“ ťapla som si po čele. Niekedy je ako čistý blondiak, nič mu nedochádza.
„Preboha Niall.“ postrapatila som mu vlasy. „Nič mi nie je, teda svojím spôsobom. Mám krám..“
„Nie, nie, nevrav to.“ nestihla som ani dopovedať. Zapchal si uši a začal si spievať. Musela som sa začať smiať. Prišlo mi to vtipné a tak trochu odveci. Je už dospelý a bojí sa počuť nejaké slovo? Toto mu ešte niekedy pripomeniem.
„Niall, je to len obyčajné slovo. Prečo ho nechceš počuť?“ stále som sa ešte smiala.
„Lebo to je taká vaša vec, myslím žien a ja..“
„Že si ty na biológii sedel v zadnej lavici.“ podpichla som ho a začal sa smiať tiež. Sedeli sme na posteli a smiali sa ako dvaja blázni.
„Takže to znamená, že dnes nič?“ zadíval sa na mňa s tými svojimi pukmi.
„No asi to tak už bude.“ aj keď odvážny šofér ide aj na červenú. Pritiahol si ma bližšie, a aj keď som cítila, že ho to mrzí, veď mňa tiež, usmieval sa.
„Ľúbim ťa.“ povedal a pobozkal ma do vlasov.
„Ľúbim ťa.“ len tak sme tam polosedeli a pololežali a užívali si prítomnosť toho druhého. Mrzí ma, že dnes nám to nevyšlo, hlavne preto, že zajtra odchádza, ale viem, že príležitostí ešte bude dosť. Začali sme sa rozprávať, bola som zvedavá kam vyhnal chalanov a ako sa majú. Povedal mi, že Liam má s Dan akési problémy, teda hádajú sa a Liam je na tom dosť zle. Naozaj sa ľúbia a ich napätie je len kvôli tomu turné. Dan má tiež veľa práce, jej tanečná kariéra je na vrchole a ona je stále žiadaná. Trávia spolu naozaj málo času, ale o to viac si ho potom užívajú. Ten Louisov incindent s políciou bol pre novinárov ako čerešnička na torte. Nijaké články k tomu som nečítala, ale Niall mi povedal, že novinári sa doňho dosť obuli a dokonca napísali, že Louis to dievča znásilnil. On je však typ, ktorý si z toho nič nerobí a pravdupovediac mne sa to aj celkom hodilo. Aspoň prestali riešiť mňa a Nialla a dnes som pred bytom nemala ani jedného novinára.
„Tak, čo ideme robiť?“ po asi hodinovom pokeci sme sa akosi začali nudiť.
„Rada by som dopozerala ten film“ hodila som psie oči.
„No dobre, ale mne sa skutočne nechce ísť dole.“ vyplazil mi jazyk. „ Tu mám všetko čo potrebujem.“ sklonil hlavu a venoval mi jeden z jeho dokonalých bozkov. Po nich som vždy taká omámená.
„Tak skoč poň a ja si zatiaľ odskočím tiež.“ chcela som sa postaviť, ale on ma stiahol naspäť a doslova uväznil vo svojom náruči. Metala som sa a nakoniec aj vyhrala. So vztýčenou hlavou som odkráčala a pri dverách som pyšne hodila vlasmi. Nialla to hneď naštartovalo a rozbehol sa za mnou.
„Nechytíš ma.“ kričala som a trielila do kúpeľne. Žiaľ nestihla som to. Podarilo sa mu chytiť ma za pás, pevne ma držal a raz so mnou zatočil. Cítila som sa ako princezná. Na takýto pocit by som si veru vedela zvyknúť. Ešte posledné objatie a každý išiel svojou cestou. Ja do kúpeľne a on po film. Ako ho poznám donesie minimálne Oreo alebo nejaké keksy. V kúpeľni som sa rýchlo vybavila a vrátila naspäť do izby. Niall už ležal na posteli a ako som si myslela, pozorne otváral modrý obal na Oreo keksíkoch. Aby ich náhodou nepoškodil. Pomyslela som si a s úsmevom na perách si k nemu priľahla. Stlačil PLAY a znovu sme pozerali diel mojej obľúbenej upírskej ságy. Viem, že zajtra odíde, ale teraz na to myslieť nechcem. Tieto okamihy si chcem vychutnať.

Zayn

Práve sedím v kine a na plátne sa mihá akási rozprávka. Ani neviem aká. Ale vyberal Liam takže to je asi nejaké miliónte pokračovanie Toy Story. Myšlienkami som bol úplne inde. Niall nás ráno doslova vyhodil z domu, so slovami, že príde Sophia a do večera a možno aj v noci sa tam nemáme ani len ukázať. Myslel som si, dobre, asi chcú byť sami. Veď zajtra odchádzame a je pochopiteľné, že posledné spoločné chvíle chcú stráviť spolu. Najhoršia časť dňa prišla však vtedy, keď nastalo to, čoho som sa bál najviac. Niall mi vošiel do izby a chcel sa rozprávať o Sophii. Na dnes plánoval ich veľkú chvíľu a prišiel si po radu. Skoro som Sophiu pobozkal, bol som tak blízko a on chcel odo mňa rady ako ju uspokojiť? Vždy si navzájom pomáhame, ak ide o čokoľvek, ale vtedy som mu nemal čo povedať. Behal som po izbe a on na mňa zmätene pozeral. Ospravedlnil som sa, že si musím ísť kúpiť cigarety. Nechcel ma pustiť z vlastnej izby, až kým som mu nesľúbil, že potom sa porozprávame. Celý zvyšok dňa som sa mu vyhýbal a aj keď ma skoro začal naháňať vždy som si niečo našiel, čím som ho odbil. Nakoniec sme sa nestihli o ničom porozprávať lebo chalani zahlásili odchod a ja som v aute sedel ako prvý. Viem, že sa na mňa isto hnevá, ale počúvať o Sophii mi robí vždy problémy a hovoriť o nej, a ešte v akej téme, by som nezvládol.

Celé kino sa zrazu začalo smiať a Harrold sediaci pri mne sa dokonca oblial colou. Asi nejaká smiešna časť. Ja na smiech nemám náladu. Niekde teraz sa možno Sophia vášnivo miluje s Niallom a ja nemôže spraviť nič, aby som tomu zabránil. Normálne sa na to naše turné teším. Možno na ňu konečne zabudnem a šťastie by bolo, ak by som si tam niekoho našiel. Nejakú našu fanúšičku, ktorá bude šťastím bez seba, keď sa na ňu čo i len usmejem. Na twitteri mám milióny správ ako ma ľúbia a chcú byť so mnou, ale ja sa musím zaľúbiť práve do Niallovej priateľky. Som idiot. Vôbec by som takto rozmýšľať nemal. Pôjdeme do Ameriky a všetko bude v poriadku. Na Sophiu zabudnem a koncerty mi zaberú všetok čas. Zapozeral som sa do rozprávky a z mysle vypustil Sophiu.
zožeňte mi také! :D

Twilight, my love :*

streda, 27. júna 2012

Stole my heart :) 68.kapitola


Claudie
Predomnou sa rozprestieral západ slnka,na zemi boli pohádzané lupene červených ruží spolu so sviečkami.V strede tohto všetkého stál stolík a vedľa neho môj pán dokonalý.Milo sa usmieval a ja som tam stála omámené touto krásou.Prekvapenie.Vykročila som k nemu a cítila som ako sa mi jemný piesok vsypuje do balerínok,tak som ich radšej vyzula a šla naboso.Piesok mi hladil chodidlá a príjemne ich ohrievaal.Pomaly som sa blížila k tej dokonalosti oproti mne a obdivovala som tú dokonalosť popri mne,ktorá vytvárala kúsi cestičku.
,,Toto má byť čo?"koktala som keď som k nemu konečne prišla.Harry podišiel ku mne,jeho dlhé prsty si obmotal okolo môjho pása a pritiahol si ma k sebe.Balerínky som zľahka pustila na zem a ruku som mu vplietla do vlasov.
,,Prekvapenie"vydýchol mi do pier a ja som sa usmiala.Nahol sa a naše pery spojil v jedno.Moje srdce začala biť ako o preteky a ja som si myslela,že mi bude chcieť vyskočiť z hrude.Harry to asi cítil lebo sa počas bozku na jeho perách vyčaril aj úsmev.Keď sme sa od seba odlepili usmievala som sa pretože som bola dokonale šťastná.
,,Nech sa páči madam!"zasmial sa Harry a zaviedol ma k stolu,ktorý bol bohato zdobený ale zároveň jednoduchýZladený do mojich obľúbených farieb-modrej a červenej.V strede bola sviečka.Maličká čajová sviečka a ležala na veľkom červenom srdci.
,,Toto všetko je pre mňa?"s úžasom sa hladila všetko čo mi prišlo pod ruku a pritom som sa pozerala na Harryho,ktorý len nemo prikývol a šťastne sa na mňa pozeral
,,Áno všetko pre moju najdokonalejšiu princeznú!"prikyvoval a mne sa do očí tisli slzy.Toto je najromantickejší zážitok môjho života.Postavila som sa od stola a Harry sa na mňa zmätene pozeral.Prešla som až k nemu a sadla som si mu na kolená.Znova som sa mu prisala na pery a nikdy som nechcela skončiť..
,,,Ty si blázon"tíško som sa mu smiala do pier keď sme sa od seba odlepili..

Harry

,,Ty si blázon"tíško sa mi smiala do pier keď sme sa od seba odtiahli.V tých šatách čo som jej kúpil vyzerala viac než len božsky.Príde mi akoby bola anjelom čo spadol z neba ale pri páde sa jej krídla museli zlomiť.Dlhé hnedé vlasy si zopla na temene do drdola a vyzeralo akoby sa práve zobudila.Vzbudzovalo to vo mne wrr pocit (:D) pretože už po nej neskutočne túžim.Každým dňom,každým dotykom sa jej chcem nabažiť viac ale stále viem,že si musím ešte počkať.Chcem sa s ňou spojiť ako najviac to ide.Asi jej na narodeniny spravím prekvapenie.Milujem ju a pre ňu znesiem aj modré z neba.Bože,ďakujem,že si vybrala práve mňa aj keď ja si ju podľa seba nezaslúžim.Vôbec niesom taký dokonalý ako si myslí.
,,Milujem ťa Claudie"pozrel som sa jej do očí a za ucho som jej zastrkol pramienok jej jemných vlasov,ktorý si našiel cestu von z drdola.Z jej čokoládkových očí na mňa sršala láska,neha a túžba.Viem,že po mne túži tak ako ja po nej aj keď ja si myslím,že ja po nej túžim viac.
,,Aj ja ťa milujem ty môj kučeravý blázonko"zasmiala sa a objala ma okolo krku.Stále mi sedela na kolenách a ja som ju objal okolo pásu a pritiahol som si ju k sebe najviac ako to len šlo.Sedeli sme tam len tak v objatí medzi miliónmi svetielkujúcich sviečok a lupeňov ruží,ktoré som chystal celý čas čo si Claudie zdriemla.Ani sama o tom nevie..bolo to naozaj zdriemnutie,ktoré trvalo 2 hodiny.Stále som ju objímal a doslova 'fetoval' jej vôňu až kým sa neozvalo jej brucho.Je hladná.Predsa celý deň vo vode a to naše šantenie.Radšej som ticho
,,No a jesť!"zrúkol som so smiechom a potľapkal som ju po zadku aby si presadla,že jej môžem dať večeru.Poslúchla ma a s vyplazeným jazykom si sadla na stoličku a čakala čo bude ďalej.Prešiel som k 'vraku' malej loďky kde som mal poukladané jedlo,ktoré som tiež stihol sám navariť.Áno viem som šikovný.Ehm..
,,Nech sa páči tvoje obľúbené špagety so smotanovou omáčkou a krevetami."ako pravý čašník som podišiel k nej a tanier s čerstvým jedlom položil pod jej nos.Až na tú výnimku,že normálni čašníci nedávajú zákazníčkam pusy na líce
,,Harry ty si naozaj dokonalý.Vo všetkých ohľadoch a vrav si čo chceš!"vygúlene sa na mňa pozerala a ja som len krútil lavou ale radšej som bol ticho.
,,Jedz!"usmial som sa na ňu a porciu som dal aj sebe a s chuťou som sa do nej pustil..Toto bol najromantickejší večer v mojom živote s mojou láskou.Celý večer sme sa rozprávali a ja som bol stále prekvapený koľko toho ešte neviem..Stále sme sa mali o čom rozprávať a ja nechápem ako je to možné.Každý a jeden z mojich vzťahov bol príliš krátky pretože ma to stále prestalo baviť a potom to bolo už len o sexe,ale teraz keď mám Claudie sa cítim akoby som bol novým človekom.Zmeneným.K lepšiemu...Verím,že to tak aj je..

Zayn

Jane.Meno,ktoré mi stále lieta po rozume.Nie nezoznámil som sa s ňou.Mala to napísané na vysačke v obchode.Je neodolateľná.Najkrajšie dievča pod slnkom.Hnedé mierne kučeravé vlasy,modré očí a úžasný úsmev.Telo mala ako modelka.Presne podľa mojich predstáv.Vyzerala veľmi milo a ja som ňou ostal očarený.Neviem čo si o tom mám myslieť.Žeby som sa od Ann tak rýchlo odľúbil? Žeby som bol schopný svoje srdce znova zlepiť pomocou Jane? Neviem..naozaj neviem..ale viem jedno,zaľúbil som sa..bezhlavo a beznádejne..
,,Zayn!Nezbehol by si do Starbucksu?"počul som ako na mňa volá Liam kým som premýšľal
,,Načo?"pýtal som sa s vreskotom naspäť
,,Kúpiť kávu..šiel by som aj ja ale nejako ma bolí hlava a Niall so Sim sa zamkli v izbe a robia tam..ehm..niečo..vieš čo myslím"zasmial sa mi spoza dverí Liam a ja som vybuchol do smiechu.Postavil som sa z postele a otvoril som dvere kde bol o zárubňu opretý Liam
,,Dobre zbehnem tam.Len počkaj prezlečiem sa."povedal som mu a Liam mi dal buchnát do ramena a otočil sa na odchod.Prezliekol som si tričko a zbehol som ešte do kúpeľne aby som si upravil moje háro.Stačilo nastriekať troška laku a boli hotojo..(:D) Bože už mi začína šibať.Vzal som si moju obľúbenú červenú baseballovú bundu a zapol som si prvé dva gombíky ako to nosím len ja.Posledný kuk do zrkadla,ktoré mám skoro všade a môžem ísť.Liam mi nadiktoval požiadavky a šiel si ľahnúť aby si troška pospal a oddýchol.Nemá tu Dan to preto mu je zle.Okolo krku som si omotal šál a nahodil som bundu.Schmatol som kľúče a vybral som sa na cestu.
Keď som došiel do Starbucksu čakal ma tam rad.Dosť dlhý.A tak som sa postavil do radu a kým som čakal stihol som porozfávať pár podpisov a aj sa troška pofotiť.Dúfam,že tam vyzerám dobre.Ehm..Už už som sa blížil k pokladni keď som ju zbadal.Jane.Sedela v najodľahlejšom kúte Starbucksu a pozerala do počítača chlipkajúch si z kávy.Srdce mi začalo biť ako o závod a ja som nevedel čo mám robiť.'Zayn ukľudni sa.Pekne krásne pôjdeš za ňou a dáš sa s ňou do reči'vravel som si v mysli a ukľudňoval som sám seba.Rad došiel aj na mňa a ja som zadal požiadavku stále pozerajúc sa na Jane aby sa mi nedajbože nestratila z dohľadu.Vzal som si poháre so sebou a zamieril som si to k nej.Už už som bol pri nej až som nakoniec odbočil na pánske vécka.Nedokážem to.Som príliš hanblivý.Kávu som položil vedľa umývadla a preklínal som vlastný strach a hanblivosť.Pane bože pomôž mi.Potrebujem povzbudenie.Claudie.'Ona jediná o tom vie.Musím jej zavolať.' povedal som si a už som z vrecka vyberal mobil a naťukal som si jej číslo.Zvonilo,zvonilo..
,,Haló?"ozval sa jej hlas po dosť dlhom zvonení
,,Claudie?"roztrasene som sa ozval.Nikdy by som si nemyslel,že by ma dievča dokázalo tak rozhodiť.Ale Jane je iná.Úplne iná.
,,Zayn čo sa deje?"cítil som v jej hlase strach
,,Ja len potrebujem tvoju pomoc"zúfalo som ju prosil do telefónu
,,Zayn pre boha čo sa deje?Ihneď mi to vysyp!"skoro na mňa vrieskala
,,Neboj sa nikto nezomiera a ani nič podobné chvala bohu.Ja len ..Liam ma poslal do Starbucksu po kávu a ja som tu stretol Jane.Chcel som ísť za ňou ale nemám odvahu"zaplakal som jej do telefónu
,,Zayn!Ihneď polož ten mobil a bež za ňou!Ihneď!!"kričala na mňa do telefónu až som mal z nej strach
,,Dobre dobre..Ja len..Bojím sa"
,,Zayn ským si sa zrazil pre boha??Veď si členom najdokonalejšej skupiny na svete a miluje ťa viac než dosť dievčat celého sveta tak čo ti to napadlo?!Už si načisto padnutý?"presne to som potreboval počuť.Čo to do mňa vošlo?
,,Dobre dobre..Idem za ňou.Drž mi palce!"povedal som jej s úsmevom na perách do telefónu
,,Potom sa ozvi!"povedala a už sa mi ozývalo zvyčajné tu tu tu..Zhlboka som sa nadýchol,vzal som kávu a vyšiel som von.'Pane bože nech tam stále je'modlil som sa v duchu a znova som sa zhlboka nadýchol.Kuk do zrkadla a vyšiel som von.Rozhliadol som sa po predajni ale Jane som nikde nevidel.Bože som ja ale debil..Moja životná šanca ja som ju len tak dosral.Pozrel som sa ku stolu kde sedela pred tým a ten bol prázdny.Ja asi hodím slučku.Do frasa.
,,Pane?"niečo mi alebo skôr niekto mi zaťukal na plece.Otočil som sa a uvidel som maličké dievčatko.Mohla mať tak 9 rokov
,,Moja čo sa deje chceš autogram?"opýtal som sa sklamaný,že tam nieje tá,ktorú som s prial
,,Aj ten"zachichotala sa,,Ale mám Vám odovzdať aj toto"v maličkej rúčke mi podávala zhúžvaný papierik a v druhej mi podávala pero aby som sa jej podpísal do denníčka.Nahol som sa a podpísal som sa.S úsmevom na perách odišla a ja som otvoril papierik.Bolo v ňom úhľadne napísané 'Ak nemáš odvahu spravím to ja.Všimla som si ako sa na mňa pozeráš tak ak chceš o 17:00 v parku pred Starbucksom.J'.Skoro som sa od šťastia rozplakal.Vzal som kávu a rozbehol som sa von z predajne.Bolo mi jedno,že sa na mňa každý pozerá viac mi šlo o čas,ktorý za chvíľku ukáže 17:00 keďže bolo 16:57.Zbehol som po schodoch a šprintom som si to zamieril do parku.Keď som ju uvidel stále som neveril,že som toho schopný.Stála pri lavičke a v ruke držala dve kávy.Keď sa nám stretli pohľady usmiala sa na mňa a ja som si myslel,že spadnem z nôh..Podišiel som k nej
,,Ahoj.."usmiala sa...

Tak baby je tu 68. :) čo na ňu hovoríte? :) dúfam,že sa Vám páči :) Dole koment pls :) :)
Ľúbim Vás :) :*
PS:ak by ste chceli na fb som adminkou na TEJTO stránke..:) Tak ak chcete môžte dať LIKE :)
*K

utorok, 26. júna 2012

Chalani o nás vedia!!! o.O

Baby ja revem neskutočne revem a stále dookola si to čítam..Chalani o nás vedia..a ja tomu nedokážem uveriť..dáva nám to aspoň malilinkú nádejmže sem prídu..:') Zbožňujem tie dievčatá čo to vymysleli..!! <3



Začnem takto:
Kami raz dostala nápad, že poprosí jedno dievča aby niečo odovzalo chalanom. Vtedy som sa o pokúsila aj ja s ďalším dievčaťom, no ani jednej nám to nevyšlo. Tak sme sa na to úplne vykašlali a mysleli sme si, že to nemá zmysel. Pred pár dňami si Kami písala s dievčaťom menom Jennie, dievča ktoré malo to šťastie a stretlo Nialla v Starbuckse. Áno, je tu o tom poznámka. Po informáciach ktoré jej poskytla, si s ňou prestala písať. Nevedela som o tom, iba keď mi Kami písala, čo sa chystá urobiť. Nevedela som, aký má to dievča twitter. Nič. Vo štvrtok som ju náhodne našla na twitteri, cez jeden účet. Kami netušila, že si s ňou píšem a tak nevedela, že to je Jennie. Jennie v tom čase bola v tom istom hoteli ako aj chalani. No bohužiaľ mi povedať, čo sa deje v hoteli nemohla. Mala zakázané odovzdávať informácie von z hotela, no napriek tomu som si s ňou písala. Neskôr som sa jej spýtala, či by niečo nemohla dať chalanom, keď ich stretne. Jej odpoveď bola "samozrejme". No vyskytol sa problém. Jennie prespávala v aute, do hotela ísť nemohla pretože ochranka bola prísna a domov tiež nie. Nemala pri sebe tlačiareň. Dlho som ju prehovárala, aby šla niekde do mesta to vytlačiť. Písala som jej o nás, že sme nikdy nestretli chalanov a ani sme nikdy neboli na koncerte. Napriek tomu, že sme blízko UK o nás nevedia. Jennie bola naša jediná nádej a aj som jej to napísala. Bolo to ťažké, no nakoniec mi odpísala a mne sa nahrnuli do očí slzy. Sľúbila, že sa pokúsi urobiť, čo môže a že jej to mám poslať na e-mail.
A tak sme to s Kami rýchlo zrealizovali, ona rýchlo dopísala list a ja som jej to poslala.
No postupne som spolu s Kami strácala nádej. Nevedeli sme, či sa to podarilo a či sa stretla s chalanmi. Jennie nám nič nepísala, nevyjadrovala sa k tomu.

Dnes asi pred 3 hodinami som videla na jej twitteri nové fotky (pridávala som vám ich sem). Áno, stretla sa s nimi. Zavalilo ma šťastie a rýchlo som jej napísala, či im to dala. O pár minút som sa dozvedela snáď najkrajšiu odpoveď - áno. Odovzdala to presne Niallovi do rúk! Znova som plakala. Je úžasný pocit, že sa takéto niečo podarilo. Že chalani vedia o mne, o Kami, o Slovensku a slovenských fanúšičkách. Že držali v ruke niečo od nás. Že si to prečítali (čo dúfam, že áno) a zistili, že aj na Slovensku sú fanúšičky ktoré ich majú radi. Fanúšičky ktoré sú tie najlepšie na svete. A fanúšičky, ktoré budú na vždy verné. Zo správ od Jennie: "Niall bol prekvapený, že má na Slovensku fanúšičky a bol veľmi šťastný, že si to prečíta. Povedal mi, aby som sa tebe a vám všetkým zaňho poďakovala."*Nataly* 

A teraz prichádzam na rad ja. Prvá veta, ktorú mi Nataly napísala, znela : "Milujem Jennie!" .. Keď som si to prečítala, nevedela som čomu veriť. Moje prsty ma zaviedli na stránku, kde som uvidela fotky s Jennie a chalanmi. Vtedy mi to došlo. Vtedy mi došlo že sa to pravdepodobne podarilo. Nevedela som to však naisto a tak som trpezlivo čakala na odpoveď od Nataly. Dostala som ju a rozrevala som sa ako malá. Po mesiacoch trápenia, po kope nepodarených pokusov to tentoraz vyšlo. Neviem tomu uveriť doteraz :)) 
A čo ten list obsahoval ? 
"Dear boys,
at first we need to say THANK YOU for reading this. We hope that this letter is in right hands. You can´t imagine what it means for us! Our names are Nataly and Kamila, we are directioners from Slovakia. Why are we writing this? It´s not hard to answer. The biggest problem we want react to is your ignore to fans from Slovakia. I´m asking myself why are u doing this, and I can´t find the answer. We want to say, that you have many true fans here, which are sad, that you ignore us. We really hope, that you will come to see us to Bratislava or Košice when you will doing Europe tour. We hope, you won´t forget us again. Why don´t you want to give us a shoutout? Why don´t you mention us in only one tweet? We don´t understant. Yeah, we´re little contry in the middle of Europe, but we have big hearts and we love ya lots! Sometimes when we´re thinking about this, there is one thing we are worry about. Isn´t this only a stupid bussines? Sometimes, I have feelings like to tear down all the posters which are bonded on my walls, feelings like to delete all your songs from  my mp4 player and feelings like forget everything about One Direction. But it´s not possilble. You file big place in our hearts, One Direction is a big part of our lifes! We´re crying when we watch videos on YouTube, we´re crying when we see happy tweets other fans that you came to their country. Please, do something for directioners from Slovakia, we don´t know what to do to remind you Slovakia. It´s funny, but possible that you don´t know where our country is. Sorry, but we think it. We think that Europe doesn´t belongs to your world. We´re worry that Slovakia is nothing important for you. We´re doing everything we can for you, but you, you pretend you haven´t heard about Slovakia yet. Why? Give us an answer ... We don´t understant. What is in America better than in Europe? Are Australian fans prettier than Slovakia fans? Or what?
Boys, please remember Europe, and especially Slovakia ♥
Please, tell the world something about Slovakia, we need to be sure you know where Slovakia is, we need to be sure you know we exist. Thank you boys ♥

This letter is written in the name of every DIRECTIONER FROM SLOVAKIA, because we have the same feelings . " 

PREKLAD : 

"Drahí chlapci, 
najprv by sme sa vám chceli poďakovať, že to čítate. Veríme, že tento list je v správnych rukách. Neviete si predstaviť, čo to pre nás znamená. Voláme sa Nataly a Kamila, sme directionerky zo Slovenska. Prečo to všetko píšeme? Nie je ťažké odpovedať. Snáď najväčší problém, na ktorý chceme reagovať je vaša ignorácia. Pýtam sa sama seba prečo to robíte, no odpoveď nájsť neviem. Máte tu skutočne veľa pravých fanúšikov, je smutné že nás ignorujete. Dúfame, že počas Európskeho turné nás prídete navštívt do Bratislavy alebo Košíc.Veríme, že na nás znova nezabudnete. Prečo nám vlastne nedáte ani jeden shoutout? Prečo nás nespomeniete hoc v len jednom tweete? Nerozumieme. Áno, sme malá krajina v strede európy, avšak máme veľké srdcia a vás máme neskutočne radi.  Niekedy keď nad tým tak rozmýšľame, napáda nás jedna vec, ktorej sa vlastne bojíme. Nie je toto všetko len hlúpy biznis? Niekedy mám chuť strhnúť všetky plagáty, ktoré mám polepené na stenách. Niekedy mám chuť vymazať všetky vaše songy z mojej mp4ky a zabudnúť na všetko spojené s One Direction. Nie je to však možné. V naších srdciach máte isté miesto, ste veľkí časť naších životov. Plačeme, keď vidíme videá na YouTube, plačeme, keď vidíme šťastné tweety ostatných báb o stretnutí s vami. Prosím, urobte niečo pre directionerov zo Slovenska, nevieme čo ešte máme urobiť, aby sme vám našu krajinu pripomenuly.
Je to vtipné, no dosť možné, že neviete, kde Slovensko je. Prepáčte, ale niekedy si to naozaj myslíme. Myslíme si, že Európa nepatrí do vášho sveta, bojíme sa že Slovensko pre vás nie je dôležité. Robíme pre vás všetko čo vieme, no vy pravdepodobne predstierate, že ste o Slovensku ešte nikdy nepočuli. Prečo? Odpovedzte nám .. Nerozumieme tomu. Čo je v amerike lepšie ako v Európe? Sú austrálske fanúšičky krajšie ako Slovenky? Alebo čo ?! Why? 

Chalani, prosíme, nezabúdajte na Európu, hlavne na Slovensko ♥
Prosím, povedzte svetu niečo o Slovensku. Potrebujeme si byť isté, že viete kde sme, že viete že existujeme.
Ďakujeme chlapci ♥


Tento list je písaný v mene všetkých DIRECTIONERS ZO SLOVENSKA, pretože všetci cítime to isté."

Na koniec sme dali ešte nejaké kontakty :')) .. 
Strašne dúfame že to len tak nezahodili. Uvidíme.. _Kami_




Chápete?? Lebo ja nie..Bože..:O o.O :') Čo na to vravíte vy? :)
Adminka *K

Second chance? (by Janii)

cukerlíky moje :* je ďalšia jednodielovka z mojej tvorby :) chcela som ju dať až zajtra, ale keďže nebudem isto stíhať je tu dnes :) :) dúfam, naozaj dúfam, že sa vám bude páčiť :) :) možno by bolo dodať 18+ , ale ani ja nemám toľko :D tak by som to ani napísať nemohla :D a kuknite aj moju ELL :) :)..vaša Janii :* a dole koment!! :D
P.S. kľudne si k tomu pustite TOTO, hodí sa to aj obsahovo :)

Liam :)


„Fajn!“ bola som naozaj nahnevaná. „Tak čo keby si išiel teraz za tými svojimi fanúšičkami a venoval sa im, keď na mňa už nemáš čas?“ už naozaj nevládzem.
„Ty len proste nemôžeš pochopiť, že ja nemám len teba. Sme slávni, už to pochop! Ja som v živote niečo dokázal, nie ako ty!“ po tvári mi začali stekať slzy. „P-prepáč, nemyslel som to tak..“ približoval sa ku mne, ale ja som ho odsotila a tlačila smerom k dverám.
„Možno nie som známa po celom svete ako ty, ale mám svoju hrdosť!“ hlas mi zlyhával, ale nemohla som byť s ním byť v jednej miestnosti „Liam odíď z môjho bytu, odíď z môjho života a už sa nevracaj! Nikdy!“ vyhodila som ho z môjho bytu a dverami som tresla tak silno, že ma počuli isto až na prízemí. S obrovským plačom a vzlykmi som sa zviezla na zem a od toľkého nešťastia som nemohla popadnúť dych. Niečo takéto mi dokáže povedať po dvoch rokoch chodenia? Toľko spoločných nocí, zážitkov, chvíľ a on to proste všetko zahodí?

Nemala som ho nikdy stretnúť! Rodičia ma varovali, že speváci ako on sú prelietaví a nikdy v ňom nenájdem oporu akú potrebujem. Ja som sa však hádala a nakoniec aj z Francúzska odišla priamo sem, do Londýna. Jasmine, vzchop sa! Žiaden chlap ti nestojí za to, aby si sa pre neho trápila! Rozum mi chcel pomôcť, ale moje telo ho nechcelo počúvať. Srdce som mala rozbité na milión kúskov a jeho črepy mi prebodávali vnútro. Spojila som všetky moje sily a vstala som z tej chladnej podlahy. Presunula som sa na posteľ, kde sa môj plač akoby zdvojnásobil. Tu sme sa prvýkrát milovali. Bola to tá najkrajšia noc v mojom živote, užívala som si každú sekundu strávenú s Liamom a láska, ktorú som k nemu cítila bola nekonečná.  Všetko bolo dokonalé, naplánoval to presne na Valentína a aj keď by to mohlo pripadať ako klišé, nebolo. Nemám rada kvety a tak na miesto lupeňov ruží, rozhádzaným po posteli alebo po zemi boli všade malé sviečky, ktoré rozjasnili môj malý byt. Bol jemný a romantický. Všetko robil pomaly a v momente, keď sa naše duše spojili som bola tou najšťastnejšou osobou na svete.
Chlapci ma mali tiež radi. Niallovi som dokonca dohodila moju najlepšiu kamarátku Zoe a už niečo vyše roka spolu tvoria pár. Všetko bolo dokonalé, až pokiaľ na mňa Liam nezačal kašľať a prvoradé sa mu stali fanúšičky a nie ja. Nebola som žiarlivá, vedela som, že ich zbožňujú milióny dievčat na celom svete a bez nich by One Direction vlastne neexistovalo, ale keď som na nete našla fotku ako sa bozkáva s jednou blondínkou, naše problémy sa začali. Najskôr sme to nejako pretrpeli, ale myslím, že dnešok bola posledná kvapka. Ublížil mi, ani si nevie predstaviť ako to bolí, v hrudi mám dieru a on odišiel aj s mojím srdcom.

Moje trápenie z rozchodu trvalo niečo vyše 3 mesiacov. Na Liama sa mi zabúdalo naozaj ťažko, všetko, každá drobnosť mi ho pripomínala a hrozne ma to bolelo. Snažila som sa na neho nemyslieť, venovala som sa práci, ktorá mi skutočne pomáhala. Liam sa mi od nášho rozchodu neozval a ja som to tiež neskúšala. Nemala som chuť a ani síl sa s ním rozprávať. V práci ma povýšili a mala som toľko starostí a vybavovačiek, že som nemala ani čas myslieť na hlúposti. Ako rýchlo sa môže zmeniť taká obrovská láska k ľahostajnosti.

V stredu ráno ma šéf poslal do nahrávacieho štúdia v centre Londýna. Nahrávala tam skupina, ktorá mala hrať na našom najbližšom benefičnom koncerte. Elegantne, ako sa na manažérku patrí, som zdolala tri snehom posypané schody, vošla do budovy a po zistení, že štúdio je na treťom poschodí stlačila gombík na privolanie výťahu. Stlačila som trojku a trpezlivo čakala na správne poschodie. Šéf mi nepovedal a akú kapelu alebo speváka ide, len ma poslal sem. Vošla som teda do štúdio a keďže nesvietilo červené svetielko mohla som v stúpiť.
„Dobrý d..“ pozerala som sa priamo na človeka, ktorého som chcela už tri mesiace dostať z môjho srdca a hlavne spomienok. Nezmenil sa veľmi, len vlasy mu trošku narástli čo spôsobilo, že sa mu už začali brčkavieť ako tie Harryho. Čakala som, že možno po mne začne kričať čo tam chcem, či ho prenasledujem, ale v očiach mal smútok rovnako ako ja. Všetky spomienky na tie krásne chvíle sa nám vrátili, ale prebil ich jeden moment. Moment nášho rozchodu.
„Jasmine, ahoj.“ podišiel ku mne Niall aj s keksíkom v ruke. Silno ma objal, ale ja som sa nezmohla na nič. „Čo tu robíš? Vari nás len nesleduješ.“ zasmial a so snahou o vtip sa otočil na Liama. Ten však len pokrútil hlavou a otočil sa k malej obrazovke.
„Poslali ma sem z práce, mala tu byť kapela, ktorá bude hrať na našom benefičnom koncerte, ale zjavne som na nesprávnom mieste alebo už odišla.“ chcela som sa na päte otočiť a naozaj sa nikdy nevrátiť.
„Nie, nie, to sme my.“ objasnil mi situáciu Harry, ktorý práve vyšiel z toalety.
„Aha, tak to je zaujímavé.“ napravila som si vlasy a aj keď sa mi chcelo prinajmenšom plakať, musela som sa správať dospelo. Nevedela som čo povedať a hodnú chvíľu sme tam len tak všetci stáli, celkom potichu. Mne to však nedalo.
„Ach, chalani, no tak. Nebudem chodiť okolo horúcej kaši. Viem, že pre vás je to rovnako trápne a zvláštne ako pre mňa, ale musíme sa k tomu postaviť čisto pracovne. Môj šéf si vás objednal a ja mám s vami doladiť nejaké detaily. Nebuďme ako malé deti a normálne to doriešme, nech máme pokoj všetci. Vy dostanete zaplatené a ja rovnako. Takže čo vy nato?“ otočila som sa hlavne na Liama. „Liam?“ s neutrálnym výrazom prikývol. Vždy bol ten čo všetko vybavoval, ale teraz sa staral hlavne Harry a Zayn. Louis a Niall len prikovali a Liam bol duchom neprítomný. Neviem či mu až tak vadila moja prítomnosť, ale je mi to jedno. Čo bolo, to bolo. Vybavíme túto vec čisto pracovne, bez žiadnych emócií a podobne.
„Ďakujem chalani, tak v piatok o 7 príde po vás auto rovno domov, zaspievate čo sme sa dohodli a peniaze prídu na účet Paulovi. A vlastne kde je?“ na neho som úplne zabudla.
„Išiel len na skok do Rugby, niečo vybaviť pred naším turné.“ vysvetlil mi Niall.
„Idete na turné, fúú tak gratulujem a kam?“
„Len tu po Európe, chceme spoznať aj náš kontinent a nie len stále behať za oceán a tak.“ objasnil Harry.
Rozlúčila som sa s nimi s jemnými objatiami a na Liama som len zakývala. Volala som šéfovi, že všetko je vybavené. Už len vyzdvihnúť šaty z čistiarne a modliť sa, aby všetko vyšlo podľa plánov.

Benefičný koncert

Stojím pri bare v mojich marhuľových dlhých šatách a sledujem ako môj šéf zahajuje benefičný koncert. 1D sú v zákulisí a čakajú na môj povel. Cítim sa ako agent, mám totižto vysielačku a roongenový zrak :D. Šéf práve oznámil, že nám zaspieva známa skupina..
„Chalani nástup.“
„Dobre, ideme.“ sledovala som či sa v malom backastagei objavia piati chalani a keď som za odkrytým závesom videla Zayna ako si napráva vlasy, vedela som, že všetko je tak ako má byť. Vystúpili na pódium a začali hrať tú svoju otrhovačku WMYB. Po rozchode s Liamom sa mi aj tá ich hudba prestala páčiť. Ako veľmi by som sa však chcela nepozerať práve na neho, nedarilo sa mi to. Oblek sa mu proste hodil. Vyzeral ako James Bond, veď vravím, dnes sme všetci agenti. Rovnako dokonalí boli aj ostatní chalana, ja som však mala vždy slabosť len na Liama. Prvý ma balil Harold, ale ja som podľahla len a len Liamovi. Zaspievali ešte dve pesničky, presne tak, ako sme sa dohodli, poďakovali sa a zišli z pódia. Plán bol taký, že ak budú chcieť môžu ísť domov, ale ak nie môžu tu kľudne zostať. Otočila som sa naspäť k baru a keďže moja dnešná úloha už skončila, a šťastne, mám nárok na panáka.
„Takže stále piješ vodku s džúsom?“ otočila som na známy hlas. Liam.
„Veď predsa vieš, že iný alkohol mi nerobí dobre. Teda..vedel si.“
„Viem, viem.“ usmial sa. „Nechceš si zatancovať?“ nastavil ruku.
„Liam, nemyslím, že je to dobrý nápad. Prepáč, ale nechcem jatriť skoro vyliečené rany. Nikdy som ťa neprosila, aby sme zostali kamaráti a ani to robiť nebudem. Mala by som odísť.“ zodvihla som sa a chcela odkráčať.
„Nie, nechoď, jeden tanec ťa nezabije.“ vypúlil tie svoje psie oči a do mňa vošla zlosť.
„Liam, prestaň. Nesprávaj sa ku mne ako ku kamarátke. Povedal si, že som nikdy nič nedokázala a vlastne si sa so mnou rozišiel.“ po líci mi stekala slza. Všetko sa to vrátilo. Všetko...
„Ale mňa to mrzí..“
„Prestaň! Prestaň! Prosím, nechci odo mňa, aby som tu s tebou teraz stála a rozprávala sa ako by sa nič nestalo. Zlomil si mi srdce! Ty nevieš čo som prežívala a musela spraviť, aby som ako tak na teba zabudla. Ľúbila som ťa a..a možno, že ešte aj ľúbim. Musím odísť.“ chytila som si moje dlhé šaty a mierila som za šéfom. Povedala som mu, že mi je zle a potrebujem ísť domov. Bez problémov ma pustil, aj tak som tam už nemala čo robiť a išla som domov. Taxík ma zaviezol až pred byt a v ňom som sa bez zbytočného trápenia s vyzliekaním šiat hodila aj v nich rovno na posteľ. Plakala som tak silno ako pred tromi mesiacmi.
„On mi povie, že ho to mrzí, že ho to mrzí..“ krútila som hlavou a môj vankúš bol už celý zmáčaný mojimi citmi. Vedela som, že ho ešte stále ľúbim, len som si to nechcela priznať. Prečo je to také ťažké?
„Klop, klop.“ nie, nebudem otvárať. Choďte preč! Chcem zomrieť!  „Jasmine to som ja, Liam, viem, že si tu, prosím ťa otvor mi.“ Ako sa opovažuje? Po tom všetkom!
„Liam, vypadni! Nechaj ma na pokoji!“
„Nie nenechám. Budem tu stáť a vyklopkávať pokým mi neotvoríš. A vieš dobre, že keď si niečo zaumienim tak to aj dosiahnem.“ hovoril pravdu. Bol bojovný typ a nikdy sa nevzdával. Už som nebola len smutná, ale hlavne nahnevaná. So zúrivosťou v krvi som sa postavila a mierila k dverám. Surovo som ich otvorila.
„Čo chceš? Chceš vidieť aká som troska?“ otočila som sa mu chrbtom a snažila utrieť roztečenú špirálu.
„Nie. Chcel som len vedieť či si v poriadku.“ WTF? Otočila som sa a päsťami našla jeho hruď, do ktorej som začala hlava nehlava búchať.
„Daj mi už pokoj. Prosím!“ plakala som a on sa ma snažil upokojiť, objal ma a ja som už nemala viac síl zdráhať sa mu. Svoje telo som uvoľnila a spoľahla na Liama.
„Prepáč mi to. Ľúbim ťa. Ľúbim ťa stále a nikdy neprestanem. Náš rozchod bola tá najhlúpejšia vec akú sme mohli spraviť.“ zdvihol mi bradu a zapozeral sa mi do očí. Zrazu sa naklonil a pobozkal ma. Jeho pery chutili stále rovnako a silné ruky mi zvierali pás. Musela som sa však odtiahnuť.
„Liam, nie, prosím.“ ak mi znovu ublíži už to nerozchodím. Raz to bolo hrozné a druhý krát to už naozaj neprežijem. Nesmie mi dávať ucítiť jeho lásku ak mi ju nenechá. On však nebral ohľad na to čo hovorím a znovu ma začal bozkávať. Nemohla som odolať... Prsty som mu zaplietla do vlasov a užívala si túto chvíľu. Jemu to zjavne nestačilo, chcel viac. Zobral si ma do náručia a preniesol do postele. Cestu poznal už spamäti, takže sa ani na chvíľu neodtrhol od mojich pier. Položil ma na posteľ a jemne priľahol. Aby mi nebol príliš ťažký jednou rukou sa podoprel a tou druhou ma držal za pás. Moje šaty mu však zavadzali a zakrývali až príliš veľa. Trošku som ho odtlačila, pochopil to správne a pravou rukou sa natiahol za zipsom. Ťahal ho pomaly a šaty bez ramienok skĺzli až k mojím bokom. Trošku som sa nadvihla a Liam mi ich vyzliekol a hodil na kreslo vedľa postele. Zatiaľ som mu dala dole sako, ktoré skončilo rovnako ako šaty a moje prsty už rozopínali gombíky na bielej košeli.  Zdalo sa mi, že ich je až príliš veľa, len som odopínala a odopínala. Moje pery boli stále zamestnané tými Liamovými a len tak naslepo som hľadala tie nešťastné gombíky. Konečne som sa dostala k poslednému, chytila som lem košele a pomaly mu ju dala dole. Od našej poslednej spoločnej noci sa jeho telo trošku zmenilo. Bolo pevnejšie a tehličky na bruchu boli zreteľne viditeľné a na dotyk hladké. Ruky mal tiež silnejšie, čo som cítila aj na jeho stiskoch a dotykoch, ale stále bol jemný. Stále to bol ten istý Liam. Košeľa už bola dole a bruškami prstov som mu hladila hruď. Šla som stále nižšie a nižšie, až ma zastavil opasok na nohaviciach. Šikovne som ho rozopla, rovnako ako aj gombík. Liam sa s dušičkou v očiach odo mňa odtiahol, asi nevedel, až kam chcem zájsť, a spýtal sa.
„Naozaj to chceš?“ len som prikývla a znovu ho vášnivo pobozkala. Ruky som mu znova držala na hrudi a krúživými pohybmi nechtami som mu spôsobovala zimomriavky. Znovu ma zatlačil do perín, ale ešte pred tým si stihol dať dole nohavice. Rukami mi zachádzal na všetky zakázané miesto a v jeho plánoch mu asi aj to tenučké spodné prádlo prekážalo. Natiahol sa za zapínaním podprsenky, ale ja som ho predbehla a prevalila som. Teraz on ležal na chrbte, zahrabaný v perinách a ja som sa skláňala nad ním. Bozkávala som ho od pier, cez krk, hruď a naspäť k perám. Viem, že malá priehlbinka pod uchom je jeho slabosť a patrične som to využila. Neviem čo bude zajtra, pozajtra alebo o mesiac, ale dnešnú noc si chcem patrične užiť. Nemyslieť na nič, len na tento okamih. Len ja a on! Jemu sa táto pozícia očividne nepáčila, surovo ma chytil za pás a prehodil pod seba. Robil presne to isté ako ja. Bozkával celé moje telo. Podprsenku som už nemala a on sa prebozkával až k mojím bokom. Medzierku medzi prsiami si dostatočne užil a samozrejme aj ja. Slastne som si vzdychla a on to hneď využil. Súboj našich jazykov bol dlhý a vášnivý. Nikto nechcel prehrať, ale obaja sme chceli ešte viac. Ak to mám zajtra ľutovať, nech aspoň poriadne. Rukou som mu stále prechádzala po hrudi až k boxerkám, ktoré sa začali akosi zväčšovať. Liam mi dal dole nohavičky a ja som vedela, že teraz už nie je cesty späť. Bozkával ma stále vášnivejšie, dal si dole boxerky a zapozeral sa mi do očí. Len som sa usmiala a pritiahla som si ho naspäť. Do bozku som vložila všetko čo som mu chcela povedať. Ešte stále sa na neho istým spôsobom hnevám, ale nemám síl odporovať. Som až príliš slabá a on až príliš dokonalý. Rukami sa oprel o opierku postele a jemným pohybom spojil naše telá. To moje to hneď zacítilo, nohy som mu obtočila okolo pásu a panvou mu vychádzala v ústrety. Užívala som každý jeho pohyb a on mi zatiaľ bozkával krk. Z môjho hrdla sa drali rôzne zvuky, zväčša len vzdychy, ale to len preto, že som normálne rozmýšľať nemohla. Bola som inde, v našom svete. Vznášala som sa na obláčikoch a nechcela pristáť. Jeho prírazy boli čím ďalej tým silnejšie a ja som cítila, že nás tanec sa za chvíľu skončí.
„Liam, ja u-už..“  prehla som sa v páse a hlavu som zaklonila dozadu. V tele mi vybuchli ohňostroje a dosiahla som svoj vrchol. Liam, po uistení, že beriem tabletky a plodné dni nemám, ešte dva krát prirazil a dosiahol ten svoj tiež. Nakoniec si vyčerpaný ľahol vedľa mňa. Posunula som sa bližšie k nemu a celá rozhorúčená som si hlavu položila na jeho rozpálenú hruď. Obaja zadychčaní a spokojní sme sa snažili popadnúť dych. To krásne a vášnivé už prešlo a teraz je čas rozmyslieť si čo bude ďalej.
„J-Jasmine, čo to teraz znamená?“ otočil hlavu smerom ku mne.
„Liam, ja neviem, ale viem, že chcem byť s tebou.“ pobozkala som ho a v spoločnom objatí sme sa, aj keď už každý sám, oddali snom.

pondelok, 25. júna 2012

Stole my heart :) 67.kapitola


Claudie
,,Kráska vstávaj..Začína sa prvý deň našej spoločnej dovolenky."šepkal mi do ucha Harryho sladký hlas.Slastne som otvorila oči a naskytol sa mi pohľad na najkrajšieho chlapa planéty.
,,Mhm..Dobré ránko"usmiala som sa a ponaťahovala som si svaly
,,Ako sme sa vyspinkali?"usmial sa a nosom ma pohladil po krku
,,V tvojom náručí skvelo.A ešte to teplo.aw"vzdychla som a pošúchala som si ešte zaspaté oči
,,Som rád.Poď obleč si niečo..ehm..a ideme na raňajky!"vyrovnal sa a načiahol ku mne ruku.Chytila som sa nej a vytiahla som sa na zadok.Chcela som sa ho pustiť no Harry si ma pritiahol k sebe a pobozkal ma.Vášnivo a prenikavo.Aw.Jemne som sa odtiahla a postavila som sa na nohy.Prešla som k skrini kde boli poskladané naše veci a vybrala som si kraťasy s americkou vlajkou a jednoduché biele tričko.Vhupla som ešte rýchlo do kúpeľne kde som si poriadne umyla zuby a vlasy som si vypla do drdola na temene hlavy.Vyšla som späť do izby a pozrela som sa na Harryho,ktorý ležal rozvalený na gauči.
,,No čo?Nemali sme ísť na raňajky?"zasmiala som sa a to už Harry vstával z postele bral kľúče a za pás ma ťahal z izby von.Na oči som si nasadila okuliare a ruka v ruke sme si to zamierili k 'jedálni'.Včera po našej romantickej prechádzke pri západe slnka sme si to tu prezreli a teraz už ovládame všetko kde je.Bola som prekvapená koľko miest a cestičiek som si pamätala.Vybavovali sa mi sami od seba a ja som len držala Harryho za ruku a ťahala som ho so sebou.Došli sme do jedálne a usadili sme sa vonku na terase.Bolo tu veľa milo vyzerajúcich čašníkov.Položili sme si veci na stôl aby sme 'ukázali˝,že ten je už obsadený a vybrali sme si vyberať jedlo.Na raňajky sa mi hodili cereálie a mlieko a tak som si vzala do misky mlieka nasypala som tam cereálie a pobrala som sa k stolu.Harry tam ešte nebol.Zdalo sa mi,že stál pri jednom z pultov.Pustila som sa do svojich chutných raňajok a o pár minút došiel aj Harry.
,,Tak čo budeme dnes robiť princezná?"opýtal sa ma keď si vloži prvé sústo omelety do úst
,,No rada by som sa zbehla na izbu ešte osprchovať a potom by sme mohli ísť do bazéna.Tak na obed a potom môžme ísť na pláž.Vieš aby sme si to vystriedali."usmiala som sa na ňho a do úst som si vložila lyžicku s cereáliami a mliekom.Keď som tak videla tú lyžičku spomenula som si na Liama.Bože tak tí budú mať starosti.
,,Takže delenie hej?"zasmial sa Harry a poškrabal sa po tetovaní čo má na zapästí.Áno myslím to tetovanie,ktoré si dal na naše 2 mesačné výročie.Koľko vecí sa od toho zmenilo
,,Nó.Spomínam"zasmiala som sa a do úst som si vložila posledné sústo
,,Dobre.Takže najprv sa ide na izbu,potom bazén tak obed a pláž.Dobre som porozumel?"lišiacky sa na mňa pozrel
,,Presne tak.Dobre si pochopil"odsunula som misku na bok a postavila som sa od stola,,Idem po pitie mám ti niečo priniesť?"pozrela som sa na ňho
,,Dám si džús ak sa nájde tak pomarančový alebo multivitamín."usmial sa.Bože ten jeho sladký úsmev!Aw.
,,Dobre pane.Ako si želáte"vystrela som sa a odkráčala som preč po pitie.Stihla som si všimnúť ako sa na mňa uprene pozerá jeden čašník.Milo som sa na ňho usmiala a ďakovala som pánu buho za túto dovolenku.Podišla som k pultom a do pohárov som naliala džús.Vrátila som sa k stolu a otočila som sa na otočku aby som sebe a Harrymu doniesla rannú káv.Už som si na ňu zvykla.Aj keď pochybujem,že tu budú mať moju kávu.Ale toto je Egypt a nie Starbucks.Či?Vzala som kávy a vrátila som sa k Harrymu,ktorý už dojedol.Dopili sme a pomalým krokom sme sa vybrali na izbu.Prešli sme cez palmovú oázu a po úzkom chodníčku sme sa dostali až ku dverám.Harry odomkol a vhupli sme do izby.
,,Aj tak si musíme trošku počkať kým budeme môcť vyjsť vonku do vody keďže sme sa práve najedli."povedala som Harrymu,ktorý sa na mňa hneď pozrel s ohníkmi v očiach
,,Tak potom túto chvíľku musíme patrične využiť"povedal a pomaly ale isto sa ku mne začal približovať.Pomaly som pred ním cúvala a hrala som hru 'mačka a myš'.O chvíľku som už bola nalepená na stene.Ruky mi voľne padali pri tele a Harry mal tie jeho opreté po oboch stranách mojej hlavy.Boli sme pri sebe tak blízko až som cítila jeho teplý,prerývaný dych na mojej tvári.Ani žiletka by sa medzi nás nevopchala.Chcela som sa už konečne natiahnuť a okúsiť jeho pery ale Harry sa pri každom mojom pokuse o spojenie odtiahol.Začínala som byť nervózna.
,,Harry ešte dlho ma budeš trápiť?"šepkala som mu do pier skoro bez hlasu.Jednou rukou sa dotkol mojej tváre a kĺzal ňou po celej dĺžke mojej ruky až ma pevne chytil za pás a pritiahol si ma k sebe až nás od seba delilo len naše oblečenie.Želala som si aby nebolo ani toho.Cítila som mravčenie a vášen čo sa mi rozlievala po žilách ale zároveň som sa v hlave krotila lebo som vedela,že ešte nieje pravý čas.Túžba vo mne ma mučila a ja som ho chcela hneď teraz no viem,že to budem musieť nejako pretrpieť a ešte tie 3 týždne vydržať.Harry si ma pritiahol ešte bližšie a konečne spojil naše pery v jedno.Nevydržala som to a spolupracovala som s takou vervou až som sa bála,že mu niečo spravím.Ruky som si vplietla do jeho vlasov a pritiahla som si ho ešte bližšie na pery.Boj našich jazykov bol neprekonateľný.Bol slastný,vzrušujúci a ešte neviem aký.Ale viem,že na tento boj budem spomínať dlho.Harry ťa pritlačil o stenu a rukami si ťa tlačil ešte bližšie sebe.Bolo to..bolo to..neopísateľné a dokonalé...


,,Híí aká je tá voda studená."zhíkla som so smiechom keď som namočila prst do vody.Harry tam stál podomnou a vyškieral sa na mňa
,,To sa ti len zdá.Poď.Skoč ako ja"zasmial sa a potriasol hlavou aby dostal jeho mokré kučery tam kde majú byť
,,Jasné miláčik.Budem tu nacvičovať tvoje kaskadérske triky.Ďakujem neprosím už som ležala v nemocnici.Stačilo mi."usmiala som sa na neho a stále som močila prst v tej studenej vode.Viem,že mi bude teplo a viem,že aj tá voda je studená ale nejako sa neviem prenútiť skočiť do nej.Ani som sa nestihla nazdať a už som sa ani nútiť nemusela.Harry ma chytil za nohu a stiahol ma do vody.
,,Harry tak toto.."prudko som sa nadýchla keď som sa vynorila.Nebola až taká studená.To nie.
,,Aj ja ťa milujem Claudie"smial sa Harold a pritiahol si ma k sebe aby svoj čin nejako odčinil.Cítiť jeho nahú pokožku na tej mojej ešte k tomu tiež nahej ma dokonale vyliečilo zo zimi.Akoby ma to teleportovalo do inej galaxie.Galaxie menom 'Harry Styles a jeho dokonalé telo'.Ten názov by mohol byť dlhý aj 3 metre kým by som tam vypísala všetko čo chcem.Cítila som to teplo čo z neho vyžaruje..
,,Claudie žiješ?Alebo si dostala šok?"pýtal sa ma Harry a rukou mi mával pred očami
,,Ehm jasné.Som v poriadku.Prepáč zasnívala som sa"ospravedlňujúco som sa na ňho pozrela a usmiala som sa
,,A o čom snívaš?"z tváre mi odhrunul prameň mokrých vlasov a pobozkal ma na líce.Znova to spravil.Dokonca aj pod vodou ma chytili zimomriavky.
,,Harry čo si sa pýtal?"povedala som keď som sa uvedomila
,,Že o čom snívaš"zasmial sa
,,Keby si ma toľko nebozkával tak by som nesnívala."usmiala som sa na neho a tiež som mu rukou prehrabla vlasy
,,Takže ťa nemám bozkávať?"jeho úsmev ochabol až som sa zľakla
,,Len skús!A potom ma prvý raz zažiješ nahnevanú!"vážne som sa na ňho pozrela a on sa rozrehotal,,Hneď teraz chcem jednu!"povedala som a našpúlila som pery.Prestal sa smiať a aj medzi toľkými ľudmi sa mi vrhol na pery..

,,Ideme?"opýtal sa ma Harry a hodil na mňa jeho rozkošné psie oči
,,Harry ty ma chceš zabiť?"vzdychla som keď som ležala rozvalená na posteli a pozerala na televízor zavesený na stene.Harry mal oblečené čierne obopínavé rife,biele tričko a červené sako.Neviem ani načo chce ísť na tú pláž a ešte takto elegantne nahodený.Vraj prekvapenie.
,,Claudie kráska poď.Sľubujem,že sa ti to bude páčiť"lišiacky sa zasmial a vo mne sa začala ozývať zvedavosť
,,No dobre..že si to ty!"zasmiala som sa a vstala som z postele.Zamierila som si to do kúpeľne aby som si učesala čerstvo vysušené vlasy.Pred chvíľou sme vyšli z bazéna a už sa pekne stmieva.Nemám ani pojem o čase.Tak mi je tu dobre.A s Harrym.Aww.
,,Harry prezraď mi kam to ideme!"zafňukala som no nikto mi neodpovedal.Osušila som si tvár a vyšla som z kúpeľne.
,,Harry?"nikde ho nebol a tak som začala panikáriť až do chvíľky kým som si nevšimla červený tulipán položený na posteli a pod ním ležal list.Rýchlo som k nemu pribehla a jemný lem obálky som roztrhla aby na mňa mohol vykuknúť papier.Otvorila som ho a čítala 'Miláčik ja som vedel,že privolíš.Neboj neutiekol som.Obleč si šaty čo máš v krabici na stole a príď na pláž prosím ťa.Čakám ťa a milujem! xx' jéé on je taký zlatý.Som zvedavá čo vymyslel.Zdvihla som zrak od listu a všimla som si podlhovastú krabicu previazenú červenou mašľou na stole.Postavila som sa a prešla som ku krabici.Rozviazala som úhľadne uviazanú mašlu a otvorila som krabicu.Šaty,ktoré na mňa vykukli ma načisto omráčili.Jednoduché biele čipkované šaty na tenučké ramienka.Ako sa hovorí v jednoduchosti je krása.V krabici boli aj nové topánky.Balerínky.Vyzerali ako cukrík ale predsa boli prenádherné.Harry myslel na všetko lebo inak neviem ako by som sa na opätkoch premávala po piesku aj keď mohla by som chodiť bosá.Veci som si položila na posteľ a znova som zavítala do kúpeľne kde som si znova poriadne umyla zuby a vlasy som si vyčesala do drdola na temene hlavy.Vyzerala som ako ježibaba pretože vlasy mi trčali na všetky strany no keď ani po 3 opravení nevyšlo nechala som to tak.Pomaly som na seba natiahla šaty,obula som si balerínky,posledný ku do mirror a môžem ísť.Zo stolíka som schmatla kľúče a vybrala som sa tých 500m na pláž..Keď som tam došla bola som ohromená ešte viac než tými šatami...

Moje šatky od Harryho :)

Balerínky :)

Nový blog nová časť..:D chá..:) Dúfam,že už žiadne problémy s blogmi mať nebudeme a už ostane to,čo je teraz..dúfam,že na nás nezanevriete a,že budete ďalej komentovať a čítať ako na fashionimagine :) Dúfam,že sa Vám časť páči :)
Dole dole koment pls :) na vylepšenie mojej na prd nálady prosím :) :* Ľúbim Vás :)

England, London, Love 17th


zrkadielka moje :* prosím len ma nezabite za túto časť :D trošku to predsa musím skomplikovať, nemôže byť všetko dokonalé :) ja len chcem povedať, že túto časť mám ja osobne veľmi rada a zbožňujem písať pohľad chalanov, hlavne ten Niallov, ale Zaynov má v sebe takú túžbu a hlavne závisť :D vážne ma to baví :) tak, dosť mojich obkecov ..vaša Janii
Hope u like it!

Niall

„Ahojte chalani, sme tu.“ ozval som sa, keď som spolu so Sophiou vošiel do chodbičky.
„Ahojte.“ vyrútil sa k nám Harry a hneď Sophiu objal. Srdce mi stislo, žiarlivosť. Áno je to môj brat, ale Sophia je moja. Moja!
„Ako sa má Nicol?“ a už vyzvedá. Chcel som ho napomenúť, teraz nie je správna doba sa na ňu vypytovať, ale Sophia to asi vycítila tak do mňa drgla s úsmevom, s tým dokonalým úsmevom, milo odpovedala.
„Nicol sa má dobre, dnes sme spolu volali. Akurát išla s mamou na obklady, ktoré jej pomáhajú s hojením rany. Emily je už na tom oveľa lepšie, ale brucho ju stále bolí.“
„Ďakujem ti sestrička.“ ako?
„Sestrička?“ aj ona ostala mimo.
„No tak Niall je môj brat, tak ty si potom čo? Švagrová mi moc nevonia a aj keď sestrička je trochu inces, ale myslím, že čo predvádzam ja s Louisom je oveľa horšie.“ zasmial sa a trtúlil na poschodie, asi do svojej izby. Sophiu som zobral za ruku a ťahal do obývačky.
„Ahojte..“ na gauči  však nesedel nikto.
„Harroooold!!“ zakričal som na poschodie a so Sophiou si sadol na gauč.
„Áno? Prečo kričíš?“ ozval sa Harry vo dverách.
„Kde sú ostatný?“ vždy je nás tu ako smetí a teraz?
„Aha ty si tu nebol.“ napravil si kučery „Lou sa rozhodol, že sa ide opiť. Darmo som mu hovoril, že je iba pondelok a ešte k tomu deň a Liam, ten šiel za Dan.“ chlapec má prehľad.
„A čo Zayn?“ kde je náš narcisko?
„Zayn je hore a asi spí, neviem to presne, ale do izby mu naozaj chodiť nebudem.“
„No dobre, ďakujem.“ Harry sa usmial, ale stále stál vo dverách a pozeral na nás.
„Ehm, Harry..“
„Jasné, už idem.“ aspoň, že mu došlo. Pozrel som sa na Sophiu, ktorá smutne pozerala na učebnicu z matematiky. Odhrnul som jej pramienok vlasov a sledoval jej dokonalé kontúry tváre.
„Zlatko, čo sa stalo?“
„Kto mi teraz pomôže s matikou, keď Lou je niekde v bare?“ musel som sa pousmiať. Ja viem, je to maturita a pre ňu veľmi dôležitá, ja už školu nejako neriešim, ale je taká zlatá, keď sa trápi nad nejakou drobnosťou.
„No neviem, budeme musieť tú matematiku dostať do hlavy nejako inak.“ zobral som jej učebnicu z ruky, položil na operadlo gauča a po zvodnom pohľade som sa jej prisal na pery. Chutila po mentolovom cukríku, ktorý cestou v aute stihla zjesť. Nebolo pohodlné otáčať sa k nej bokom tak som si ju presadil na kolená. Obkročmo si na mňa sadla a po krásnom úsmeve sa znovu pustila do preskúmania mojich pier. Jazykom som jej brázdil dolnú peru a pravou rukou zašiel pod lem červeného trička na chrbte a hladil jej rozpálenú pokožku. Slastne si vzdychla a tým pootvorila ústa, hneď som to využil a jazykom vkĺzol dnu. Bozkávali sme sa ako nikdy. Prilepení na sebe a od tepla našich tiel nás delilo len oblečenie. Tričko som jej vyhrnul vyššie a aj keď mi v hlave svietila kontrolka Nie sme tu sami!  moja túžba bola väčšia. Cítil som, že aj Sophii sa to páči. Vlasy mi neustále  prehrabávala a keby nemala také stiesnené podmienky, tričko by som už nemal oblečené vôbec. Musel som sa kontrolovať, nechcel som nič unáhliť a aj keď som mal hroznú chuť, myslím, že na gauči by to po prvý krát nebolo bohviečo. Skutočne ju ľúbim a chcem aby naše first time bolo výnimočné a dokonalé ako je ona. Na chvíľu sa odo mňa odtiahla a s iskričkami vášne v očiach ma ešte raz pobozkala. Aj ona si vedela zrátať dve a dve a nechcela to takto.
„Niaaall!!“ do obývačky sa nám vrútil Harry. „Ehm prepáčte.“ zakryl si oči a otočil sa nám chrbtom. Ja ich raz roztrhnem v pol, všetkých.
„Harry čo zase chceš?“ ohriakol som ho a Sophia sa celá červená presunula späť na gauč a radšej si zobrala učebnicu a začítala sa do nej.
„Sorry bro, ale volal mi Liam, že mu volal Lou, že bol v nejakej krčme v centre a ošahával tam nejaké dievča, ktorá následne zavolala na neho políciu a teraz tam sedí.“ ach Lou.
„Dobre, ale čo mám s tým ja? Prečo nemôže ísť po neho Liam, veď má vodičák, nie?“
„Liam je s Dan a myslím, že predvádzajú niečo ako vy dvaja, ale už v druhom leveli.“ zasmial sa.
„Ach Harry a čo ja teraz?“ aj tak som nechápal čo odo mňa chce.
„Poď so mnou po neho.“ WTF.
„Choď sám, veď vy ste si súdení a navyše mám tu Sophiu nevidíš?“ nenechám ju tu predsa samú, nie po dnešku.
„Išiel by som aj sám, ale vieš aký je Lou, keď je opitý. Neupokoja ho ani traja a nie ja sám. Ako viem, hodí sa na mňa a prinajlepšom ma tam začne vyzliekať, priamo na stanici.“ Sophia sa zachechtala.
„Tak zober Zayna.“ už som fakt skúšal všetky možnosti.
„Zayn spí, nakukol som tam a vieš aký je nahnevaný, keď ho niekto zobudí. Mrnčí, že nemôže ísť nikam, lebo nemá spravené vlasy.“ toto je sen táto rodina. Otočil som sa teda na Sophiu.
„Zlatko, nebude ti vadiť ak na chvíľu odídem? Stanica je len 10 minút cesty autom a ak všetko rýchlo vyriešime do pol hodiny sme späť.“ upriamila na mňa tie nádherné oči.
„To je v poriadku.“ pohladila ma po líci „počkám ťa tu, budem sa učiť a spravím si čaj, ak teda môžem.“ dá sa ju nemilovať?
„Dobre vy dve hrdličky, idem si po bundu a kľúče. Niall čakám ťa vonku v aute, len prosím, švihni si.“ na päte sa otočil a bežal hore.
„Samozrejme, že si môžeš spraviť čaj. Je v hornej zásuvke nad drezom. Budeš mi chýbať.“ ešte raz som ju pobozkal a presunul som sa k dverám.
„A Sophia?“ otočila sa na mňa. „Ľúbim ťa.“ žmurkol som na ňu možno trošku prudkejšie ako som chcel som zavrel dvere a vyšiel pred dom, kde na mňa čakal Hazza už v naštartovanom fáre.

Zayn

Zobudil som sa na silné buchnutie dverí. Ponaťahoval som si všetky svaly a sadol na posteľ. Posledné 2 týždne myslím stále len na jednu osobu. Sophia. Sníva sa mi o nej, v jej blízkosti lapám po dychu a keď sa na mňa usmeje, nedajbože sa mi prihovorí stojím ako solný stĺp a nemám odvahu niečo povedať. Ako sa to stalo? Kedy som sa stihol zaľúbiť? Áno, ľúbim ju, inak si to vysvetliť neviem. Ešte nikdy som k nikomu nič takéto necítil. Nepriťahuje ma len fyzicky, je krásna to je jasné, ale je aj múdra a..a pri nej mi dochádzajú slová, je proste dokonalá. Je vtipná, milá, úprimná, obetavá a je sama sebou. Nehrá sa na nejakú namyslenú fiflenu za to, že chodí s Niallom a s nami trávi toľko času. Neberie nás ako fenomém všetkých teenageriek, ale ako obyčajných chlapcov v jej veku, ktorí majú radi hudbu. Niall je s ňou skutočne šťastný, vraví stále len o nej a ja len v hĺbke srdca dúfam, že pred ich prvou spoločnou nocou si tento hanblivý blondiačik nepríde po rady práve ku mne. Lebo ak áno, asi vyskočím z okna. Viem, že spolu ešte nespali, Niall by lietal a nie chodil, aj keď teraz je na tom skoro podobne. Vždy keď sa vráti z rande domov, básni o tom aká je úžasná. Nemôžem vždy, keď o nej hovorí odísť z miestnosti,  chalani, teda hlavne Liam by si všimol, že niečo nie je v poriadku, ale počúva sa mi to naozaj ťažko. Ja chcem byť ten, čo ju drží v náručí, bozkáva, miluje..

Po chvíľkovom uvažovaní som vstal z postele a tak ako som bol, bez trička zišiel do obývačky. Vo dverách som si pretrel oči a keď som ich znovu otvoril na gauči sedela Sophia a pozerala do akejsi knihy. Sníva sa mi?  Zrazu zodvihla hlavu a pri pohľade na moje polonahé telo som v jej očiach zračil iskričky a samozrejme sa začala červenať.
„A-ahoj, nevedel som, že tu niekto je..“
„Ahoj, no ostala som tu sama, ale Niall s Harrym by sa mali čochvíľa vrátiť. Išli po Louisa na policajnú stanicu.“ zostal som prekvapený „ vrav v bare obťažoval nejaké dievča a tá na neho zavolala políciu.“ celý Lou.
„Aha, jasné, tak..idem si ja hore po tričko a hneď som spať.“ usmiala sa a ja som rýchlo vybehol hore. Vošiel som do izby a hodil na seba tielko a ešte modrú košeľu. Viem, že je to odo mňa podlé a zlé, ale som s ňou doma sám a ja ju naozaj ľúbim. Musím ju získať, päsťou som udrel do steny, aby som sa upokojil a už som bežal naspäť k nej.
„Tak, čo budeme rob..“ kde je ? V obývačke nie je. Začul som zvuk varnej kanvici, pobral som sa teda do kuchyne.
„Dáš si čaj?“ pre ňu obyčajná otázka s úsmevom, ale pre mňa najkrajší okamih dňa.
„Áno dám si, zelený prosím.“ prikývla a už sa naťahovala do hornej poličky. Čaj bol však dosť vysoko tak som k nej podišiel.
„Ukáž ja ho zoberiem.“ natiahol som sa poň a rukou som sa jemne dotkol tej jej. Bola horúca, ale taká jemná. Ak by som ju mohol aspoň na minútu držať, ak by som ju mohol aspoň na deň mať. Pomohol som jej s prípravou čajov a presunuli sme sa naspäť do obývačky. Sadli sme si na gauč a Sophia zase študovalo nejakú knihu.
„Čo to stále vláčiš so sebou, hmm?“ nedalo mi to.
„To je učebnica z matematiky, na budúci týždeň mám maturitu a Lou mi mal pomôcť. Žiaľ, on je ten, kto teraz potrebuje pomoc.“ zasmiala sa. Ten jej zvonivý smiech spôsoboval môjmu srdcu výpadky.
„Ja by som ti rád pomohol, ale ja a čísla, hmm, to nejde veľmi dokopy.“ pokrčil som plecami a natiahol sa za ovládačom, ktorý bol na konci stolíka. Zapol som MTV a čakal, že bude hrať nejaká pesnička. Nanešťastie to bol bulvár, ale ostal som prekvapený, keď povedali o kom dnes budú hovoriť, dal som hlas a aj Sophia zdvihla zrak od čísiel.
„Dnes v ranných hodinách sa naši reportéri chceli dozvedieť viac o novej priateľke známeho speváka zo skupiny One Direction, Nialla Horana, a tak išli k jej bytu. Sophiu aj zastihli, myslím, že v dosť hroznom stave, veď posúďte.“ ukázali fotku, na ktorej je Sophia v šedých teplákov, v červenej mikine a jednoduchý drdol z vlasov umožňuje vidieť jej, podľa mňa perfektnú pleť. „Slečná nám však neodpovedala na žiadne otázky, s plačom sa otočila a vrátila sa do bytu. Asi o pol hodinu neskôr sa pri jej byte objavil sám Niall Horan, ale od neho sme sa tiež veľa nedozvedeli. O pár hodín vyšli ruka v ruke von a bez pre nás dôležitých slov nastúpili do auta a odišli. Žeby sa Niall za svoju princeznú hanbil? Viac vo večernom denníku.“ pozrel som sa na Sophiu, ktorej po líci stekali slzy. Nesnažila sa ich zastaviť, len krútila hlavou a nechala svoje emócie padať po tvári. Neváhal som a hneď som ju objal. V náručí sa mi rozplakala ešte viac, tak možno preto ju sem dnes Niall dnes zobral, včerajšie zverejnenie ich vzťahu nebol ten najlepší krok, hlavne pre Sophiu.
„Pššt, no ták (e)S, nemôžeš si z nich nič robiť. Je to banda kreténov, ktorí si myslia, že všetko vedia. Neplač prosím.“ tuhšie som ju objal a rukou hladil po chrbte. Ak by bola moja, bozkával by som ju kým by neprestala, nedopustil by som, aby ešte raz plakala. Nikdy! Odtiahol som sa od nej a prstami pravej ruky jej nadvihol bradu. Pozerala sa mi priamo do očí a ja do tých jej modrozelených. Pozerala však zmätene, ale ja som chcel spraviť len jednu vec, pobozkať ju. Pomaly som sa nakláňal k jej perám  a aj keď som cítil, že ona sa odo mňa vzďaľuje pokračoval som, až kým..
„Sme doma mrky!“ zvolal Lou a ešte „spoločensky unavený“ sa rozbehol k nám a hodil sa na mňa a na Sophiu.

Sophia

Ak by nás Lou neprerušil Zayn by ma pobozkal? Ja by som to aj tak nedovolila! Možno si to len nahováram, chcel mi možno len niečo zotrieť z tváre, jasné, chcel mi z tváre zotrieť slzu. Uvažovala som ležiac v Niallovej posteli. On sa išiel osprchovať, pretože Lou to s tým alkohol naozaj prehnal. Na polícii sa to vyriešilo, ale cestou naspäť ho Lou v aute ovracal. Proste nezniesol zákrutu. Bolo mi to aj smiešne, vlastne dosť smiešne, ale kým som sa dostala z obývačky dosť to trvalo, Lou bol ako besný, každého chcel bozkávať a keď sa od Harryho presunul ku mne Niall ho chcel zabiť. Naozaj veselo.
 „Už som.“ Niall vyšiel z kúpeľne s úsmevom na perách. Bol celý vyvoňaný a uterák mal obmotaný len okolo pása. Jeho telo vyzerala božsky, nemal síce neviem aké tehličky, ale svaly na rukách boli pevné. Najradšej by som sa na neho hneď hodila, ale on mal v očiach smútok. Stalo sa niečo? Obliekol si tričko a tepláky a sadol si na kraj postele. Posunula som sa k nemu a objala ho zozadu. Rukami som mu našla tie jeho a preplietla som si s ním prsty.
„Stalo sa niečo? Si nejaký smutný?“ nezvykol byť takýto.
„Musím ti niečo povedať a hovorí sa mi to naozaj ťažko.“ rozplietol si so mnou prsty a natočil sa na mňa „ Paul nám včera večer povedal, že už tento piatok odchádzame na turné.“ počul niekto ako sa mi srdce rozbilo na milión kúskov?
„Turné? V-veď si predsa vravel, že máte dlho očakávané voľno, nie?“ chcelo sa mi plakať, opäť. Dnes iba plačem.
„Voľno už končí a..mne budeš tiež chýbať.“ pohladil ma po líci. „Ideme do Ameriky.“ až tak ďaleko?
„A koľko tam budete?“ dnešok je naozaj hrozný.
„Turné je naplánované na mesiac, ale možno sa v niektorých mestách zdržíme aj dlhšie. Koncerty sú už síce zaistené na určitý dátum, ale po poslednom s nami isto budú chcieť robiť nejaké rozhovory a podobne.“
„Aha.“ snaha o úsmev mi asi nevyšla. Nehnevám sa na neho, to je jasné, je to jeho práca, ale bude mi naozaj veľmi chýbať, a aj ostatný chalani. Nechá ma tu samú teraz, keď sa všetko prevalilo.
„Zlatko.“ objal ma a v spoločnom objatí sme sa opreli a opierku postele. „Neboj sa nič sa ti nestane, to ti sľubujem. Budeš mi chýbať, ale vedz, že ťa ľúbim.“ pobozkal ma a začal mi rozprávať kam všade pôjdu.
Domov som dorazila večer, celá smutná som si ľahla do perín s myšlienkou, že matematiku neviem, reportéri a všetky directionerky na svete ma nenávidia a Niall už tento piatok odchádza preč. Fakt skvelé.

trošku slinu :D

:O

a teraz by ste ma potešili nejakým tým komentárom :) tuto dole :) viete, vám zaberie napísanie komentu pár sekúnd a mne radosť na niekoľko hodín, vážne :D a aspoň budem vedieť, či sa vám to páči alebo nie, ak máte nejaké veci čo sa vám na to nepáči, poraďte mi, ja sa zlepši :)

a ešte jedna vec, mám napísanú jednodielovku a chcem sa spýtať či máte záujem, tak čo, máte?? :)